10 mýtov a omylov o zdravie a výchove psov (časť druhá)

Medzi psičkári koluje rad mýtov. Vedeli ste napríklad, že nemusíte psovi stále nezmyselne dokazovať, že ste v hierarchii nad ním, pretože naozajstnými vodcovia svorky sa stávajú tí nejlaskavější a nejtrpělivější jedinci? Alebo že závislosť na pohybe pri aportovanie loptičky nie je nič dobrého? Potom čítate ďalej ...

Mýtus 6: Kastrácia psa vyrieši jeho problémy so správaním

Predtým panoval názor, že keď sa pes vykastruje, bude hodný a už nebude útočiť na iné psy. Nielenže to nie je pravda, čo sa ukázalo aj v štúdiách, ale dokonca vykonanie tohto zákroku u psa, ktorý útočia zo strachu, môže jeho správanie ešte zhoršiť. Štúdie, ktoré sa zaoberali vplyvom kastrácia na prejavy agresivity psov, ukázali, že kastrácia môže dosť často toto správanie ešte zhoršiť. To, že pes nemá semenníky, vedie síce k zníženiu hladiny testosterónu a ak sa pes správal agresívne kvôli vysokej hladine testosterónu, tak kastrácia pomôcť môže, ale je to len zlomok prípadov. V drvivej väčšine prípadov ide skôr o správanie, ktoré sa pes naučil prejavovať kvôli tomu, čo sa okolo neho dialo a bez zmeny správania majiteľa a správne práce so psom to riešiť nepôjde. Pokiaľ sa bude kastrovať agresívne a ustrašená sučka, môže sa toto správanie ešte zhoršiť, pretože pohlavný hormón progesterón zviera prirodzene upokojuje a ešte pomáha zvyšovať hladinu serotonínu v mozgu, čo ešte viac pomáha zviera upokojiť. Kastráciou sa tento mechanizmus "upokojovanie" odstráni.

Mýtus 7: Dominancia a pravidlá svorky

Teória dominancie a pravidlá svorky sú omyly, ktoré sú žiaľ stále veľmi zakorenené vo výcviku psov. A veľa psov kvôli tomu trpia. Teóriu dominancie opísal Prof. David Mach, ktorý je americkým expertom na správanie vlkov, vo svojej prvej knihe The Wolf: The Ecology and Behavior of an Endangered Species (1970). Jeho pozorovania vychádzala z pozorovania vlkov v ZOO, kde žijú v neprirodzených podmienkach na obmedzenom priestore s obmedzeným príjmom potravy. "Je to podobné, ako keby sme pozorovali väzňa vo väznici a na základe tohto pozorovania potom vyhlasovali, že to takto chodí v ľudskej spoločnosti. Našťastie nepoznám moc kníh o ľuďoch, ktoré by vysvetľovali, že ľudská spoločnosť funguje rovnako ako vo väzniciach, ale bohužiaľ poznám veľa kníh o výcviku psov, aj niekoľko televíznych relácií, kde sa vysvetľuje, že takto to funguje v rodine so psom, a preto by sme ako správny majitelia mali psovi rôznymi spôsobmi neustále dokazovať, že nie je vodcom svorky, "hovorí Martina Načeradská. Sám Prof. Mach teraz obchádza svet a prednáša o tom, že sa mýlil, lenže bude trvať roky, než tento omyl prestane ovplyvňovať výcvik psov. Teóriu dominancie veľmi dobre popisuje a zároveň jednotlivé argumenty vyvracia Barry Eaton vo svojej knihe Psí dominancie: Mýtus, alebo skutočnosť? Popisuje, ako asi vníma pes to, že musíme jesť prvý, že mu musíme pošliapať pelech, keď nerobí, čo má, aby sme mu dokázali, že sme "v hierarchii nad ním" a ďalšie podobné nezmysly. Vlčí aj psie svorky fungujú ako rodiny, kde je vedúci rodičovský pár, ktorý svorku vedie. Vodcovia svorky sa stávajú tí nejlaskavější a nejtrpělivější jedinci, ktorí sa starajú o blaho ostatných. Mali by sme sa od nich učiť, ako sa pekne správať k svojim "deťom."

Mýtus 8: Nie je potrebné sa starať o zuby

Veľa majiteľov psov je presvedčená, že nie je potrebné starať o psie zuby, pretože to skôr tiež nikto nerobil. Lenže si neuvedomujú, že psie spôsob života sa razantne zmenil v porovnaní s divoko žijúcimi psovitými šelmami. Keď žil človek v chatrčiach a jeho zdrojom obživy bol lov mamutov, tak si tiež nečistil zuby, lenže umieral oveľa skôr ako teraz a vo vyššom veku zvyčajne už veľa zubov nemal. Dnešné psi už nelovia, človek je kŕmia rôznymi spôsobmi a vďaka veterinárnu starostlivosť tiež žijú oveľa dlhšie. Správna starostlivosť o zuby a ďasná zahŕňa každodenné čistenie vhodným kefkou a pastou, alebo prípadne návlekom na prst z funkčných vlákien. Rôzne roztoky a maškrty majú len minimálny účinok a niektoré z nich sú dokonca toxické. Konkrétne jeden celkom populárne bylinkový roztok obsahuje okrem iného chlórnan sodný, čo je to isté, čo je v čistiacich prostriedkoch, ako je napr. SAVO. Niektoré ľudské pasty na zuby obsahujú zase xylitol, čo je umelé sladidlo, ktoré je pre psov veľmi toxické, môžu uhynúť v kŕčoch aj po veľmi nízke dávke.

Mýtus 9: Pes musí automaticky zvládnuť byť sám

Majitelia sú presvedčení, že už aj malé šteňa musí zvládnuť byť doma samo. Pomerne často sa píše, že pes je svorky a zviera, ale rovnako tak, že šteňa si musí hneď zvyknúť na to, že bude doma samo. Pes je naozaj svorky a zviera, a ak je nútený byť doma osamote, tak trpia. Vlk i pes boli vždy svorkový zvieratá, a preto nemôžeme čakať, že sa za pár desiatok rokov prispôsobí nášmu životnému štýlu, keď po tisíce rokov boli zvyknutí žiť pospolu. Jednoducho nemajú v génoch to, že ich môžeme na 8-10 hodín nechať doma osamote a odísť do práce. Pozorovanie vlkov a tiež psov na ďalekom východe ukazujú, že fena NIKDY nenecháva šteňatá osamote až do veku 6-8 mesiacov a vždy im "zariadi" tetu na stráženie. "Myslieť si teda, že si zaobstarám šteňa, vezmem si na 14 dní dovolenku a potom to bude OK, je naozaj scestné. Naučiť na samotu možno, ale je treba byť veľmi trpezlivý a postupovať podľa toho, čo pes zvláda a čo už nie a zbytočne naň netlačiť, len preto, že potrebujem ísť na žúr, "radí MVDr. Martina Načeradská. Dnešná doba nám velí, že sa všetko musí prispôsobiť nášmu konzumnému spôsobu života, ale psy toto jednoducho nedokážu, nemôžu sa tak rýchlo prispôsobiť. "A vďaka tomu potom v ordinácii neustále riešime rozhryzené nábytok a oblečenie, zdemolovaný byt, štekanie a vytie, keď je pes doma sám. A to hlavne v prípadoch, keď majiteľ necháva malé šteňa doma osamote. Prakticky nikdy neriešim problémy psov u majiteľov, ktorí pracujú z domova. "

Mýtus 10: Každý pes potrebuje veľa pohybu, čím viac tým lepšie!

Áno, pes potrebuje pohyb, ale všetko s mierou. Navyše sú u psov veľké rozdiely medzi plemenami. Napr. ak bude krátkolebečné (brachycefalický) pes aportovať v lete dostatočne dlho, vyslúži si vážny kolaps a ak to prežije, tak pobyt v nemocnici. Bohužiaľ je stále rozšírený mýtus, že všetci psi potrebujú stále niečo naháňať, za niečím behať, aby sa "vybehal". Nikto už bohužiaľ nepremýšľa nad tým, že potrebujú hlavne mentálne stimuláciu a ak ju nemajú, tak rovnako ako ľudia hlúpneme a strácajú schopnosť sociálnej komunikácie s ostatnými psami. Pokiaľ pes prevádzkuje len naučenú fyzickú aktivitu, alebo loví - typicky hádzanie aport, využíva iba svoj inštinkt a cca 2% svojej mozgovej kapacity. Ak takúto aktivitu prevádzkuje dostatočne dlho a často, stane sa doslova závislý na hádzanie loptičiek, na adrenalínu, ktorý sa mu pri tom vyplaví a z jeho majiteľa sa potom stáva jeho dealer - drogový dealer. Pokiaľ pes niečo lovia, chová sa inštinktívne, jeho hladina adrenalínu je veľakrát tak vysoká, že ani necíti, že sa zranil. Často si potom pretrhne väzy v kolene a ani nekríva. Príroda zariadila, že keď ide do tuhého, vyplaví sa adrenalín, aby organizmus zvládol "stres". Výborne toto vysvetľuje biológ Robert Sapolsky v knihe Prečo zebry nemajú žalúdočné vredy (Why Zebras dont get ulcers) vrátane vplyvu stresu na zdravie a sociálne správanie. V tomto sa bohužiaľ psi vôbec nelíši od nás ľudí, čím viac stresu, tým viac zdravotných ťažkostí a menej sociálnych zručností, a tak máme parky plné psov, ktorí aportujú, naháňajú sa za loptičkou a potom chcú "zožrať" všetky ostatné psy ... Ako psa potom z takého bludného kruhu dostať? Jednoducho prestať byť jeho drogovým dealerom a vymyslieť nejakú spoločnú aktivitu, ktorá bude psa mentálne stimulovať. Príkladom môže byť napríklad hersenwerk - hlavolamy pre psov, alebo pachové práce, alebo jednoducho len očuchávanie zastávok mestskej hromadnej dopravy ...

Text: MVDr. Martina Načeradská a tím PetExpert

foto: pixabay.com

Prvá časť článku si môžete prečítať tu: https://muj-pes.cz/zivot-se-psem/10-mytu-a-omylu-o-zdravi-a-vychove-psu-cast-prvni-2009.html

MVDr. Martina Načeradská, Ph.D., MANZCVS (Medicine of cats)

Absolvovala veterinárne fakultu na VFU Brno a dokončila dištančné Ph.D. štúdium tamtiež. Nedávno získala členstvo v Australian and New Zealand College of Veterinary Scientists a titul MANZCVS Medicine of cats, čo majú 2 veterinárnej lekárky v celej SR (obe pracujú v rovnakej ordinácii). Založila prvý Cat Friendly clinic v SR s medzinárodnou certifikáciou, ktorá zaručuje, že o svoje mačacie pacientov sa stará na medzinárodnej úrovni as láskou. Venuje sa dermatológii, stomatológii a psychológiu zvierat. Vedie šteňací škôlku, kde učí majiteľa ako rozumieť svojim štvornohým priateľom. Je zakladajúcou členkou slovenskej asociácie felinní medicíny, country reresentative Pet Dog Trainers of Europe, aktívnou členkou International Society for Feline Medicine a European society of Veterinary Dermatology. Aktívne sa podieľa na vzdelávanie detí, majiteľov i kolegov veterinárnych lekárov. Publikuje v českých i zahraničných časopisoch, spolupracuje s televíziou, neziskovými organizáciami a politiky v rámci zlepšenia welfare zvierat v našej krajine. Video s MVDr. Martinou Načeradská - Prečo sa oplatí poistiť si svojho maznáčika?