02.03.21 Život so psom

5 mýtov o psoch, ktorým sa ešte stále verí

Tento článok je preložený pomocou Google Translate. Na jeho ručnom preklade pracujeme. Ďakujeme za pochopenie.

Každý, kto si kupuje psa, by si mal najprv naštudovať všetky materiály, aby zistil, ktorý psík sa k nemu najlepšie hodí. Pretože k vám domov nepribudne len domáci maznáčik, ale ďalšie plnohodnotný člen rodiny, ktorý rovnako ako vy, má svoje potreby a starosti. Aj cez to, že mu chcete dať ten najlepší život, aký si maznáčik zaslúžia, nie vždy budete rozumieť, čo psík potrebuje a čo sa vám snaží svojím správaním naznačiť. Ľudia si preto z generácie na generáciu odovzdávali rôzne informácie, ktoré sa tradujú dodnes. Mnohé z nich sú však iba mýtus.


1. Mýtus: Suchý ňufák je známkou zlého zdravotného stavu psa
To, že suchý ňufák je známkou choroby, je pravdepodobne najbežnejšie mýtus zo všetkých. Avšak to nemusí byť vôbec pravda. A aj napriek tomu, že sú snahy tento mýtus vyvrátiť, stále sa mnoho majiteľov psov dotýka ňufákom svojich maznáčikov, aby zistili, či je vlhký a studený alebo suchý a teplý. "Studený a mokrý nos však nemusí vždy znamenať, že je pes zdravý. Psy majú totiž ňufák suchý ihneď po prebudení zo spánku. Nepriaznivým signálom môžeme suchý nos označiť až v momente, kedy sa tak deje po dobu niekoľkých dní, a aj to nemusí byť vždy pravda. Problém totiž môže značiť aj vlhký nos. Pes totiž môže trpieť nádchou a byť prechladnutý. Preto sa všeobecne odporúča pozorovať skôr správanie svojho psa ako stále kontrolovať jeho ňufák, "vysvetľuje MVD. Kateřina Franková, veterinárne lekárka a odborná konzultantka značky Fitmin .

2. Mýtus: Starého psa novým kúskom nenaučíš
Pravdou je, že s pribúdajúcim vekom prejavujú psíkovia menší záujem a motiváciu k učeniu nových trikov a povelov ako šteňatá. Ale to neznamená, že sa nemôžu nič naučiť! Aj psíka, ktorý s vami nie je od šteňaťa, dokážete naučiť novým kúskom alebo len návykom potrebným pre spoločné spolužitie. Len to každému psíkovi trvá rôzne dlho. Jeden to pochopí hneď, iný potrebuje niekoľko týždňov alebo mesiacov. "Pri výcviku je potrebné myslieť na pozitívne výchovu. Výcvik by mal zahŕňať chválu a odmeny vo forme obľúbenej hračky alebo maškrty a celý proces by mal byť pre psíka pútavý. Dôležité je ale myslieť aj na fyzickú zdatnosť psíka. Potom už to chce len trochu trpezlivosť a správny návyk je na svete, "hovorí veterinárka.

3. Mýtus: Psy vidia čiernobielo
Ďalším mýtom je, že psy vidia čiernobielo. Opak je ale pravdou. Psy totiž nevidí svet len ako čiernobielu fotografiu, ale dokážu rozoznať aj niekoľko ďalších farieb, hoci nie v takom spektre ako ľudia. Vnímajú žltú, modrú, žltozelenú a šedú farbu. Ostatné farby, ktoré rozoznávajú ľudia, ako sú červená, zelená a oranžová, psy vidieť nemôžu. "Ľudia aj psy majú síce fotoreceptory, ktoré sú v sietnici rozdelené do tyčiniek a čapíkov. My ľudia ale farby rozlišujeme v dôsledku prítomnosti malej priehlbiny v sietnici, ktorá nám umožňuje vidieť jasné informácie. U psov táto priehlbina nie je. Avšak, aj psy majú niektoré vizuálne výhody. V sietnici oka psov je viac tyčiniek, ktoré sú zodpovedné za nočné videnie a umožňujú im lepšie vidieť v zlých svetelných podmienkach, "objasňuje Franková.


4. Mýtus 1 rok psieho života = 7 rokov ľudského života
Tento prepočet nie je nijako presný. Ukazuje totiž len orientačné vek psa. Rozhodne to neznamená, že keď je psovi jeden rok, je mu v prepočte na ľudskej roky 7 rokov. "Psy totiž v určitom období života starnú inak. V prvom roku svojho života ich môžeme prirovnať k 15letému puberťákovi a v dvoch rokoch môžeme psa považovať už za dospelého, "vysvetľuje Kateřina Franková a pokračuje:" Veľký zreteľ musíme brať predovšetkým na to, aké je pes rasy a veľkosti. Malé plemeno sa väčšinou dožíva dlhšie než veľké plemeno, a preto nie je tento prepočet stopercentné. "Niektorí psi sa totiž dožívajú až 15 rokov, čo by u ľudského jedinca znamenalo 105 rokov.

5. Mýtus: Sučky by mali mať pred sterilizáciou aspoň raz šteňatá
To, že by mali mať suky aspoň jeden vrh za život, má korene v antropomorfizmu (poludšťovanie zvierat), kde je prenášaná ľudská morálka na zvieratá. Psy na rozdiel od ľudí neteskní po nenarodených štěňátkách. Ak by sa ale predsa len "zadarilo", musíme myslieť na to, že týchto šteniat, sa narodí hneď niekoľko, a nie všetkým sme schopní zohnať domov. "Nech už je dôvod tohto mýtu akýkoľvek, nie je nič pravdivého na tom, že by gravidita u sučiek bola prostriedkom na prevenciu zdravotných problémov. Naopak pri nekontrolovanom pôrode krížencov neznámej veľkosti hrozí fene veľké riziko. Preto je potrebné myslieť na to, že kastrácia je na mieste a nesie so sebou veľa pozitív, napr. Prevencii vzniku karcinómu mliečnej žľazy, "uzatvára Kateřina Franková.

Fotka od karisjo z Pixabay