26.10.07 Život so psom

agresivita

Tento článok je preložený pomocou Google Translate. Na jeho ručnom preklade pracujeme. Ďakujeme za pochopenie.

Hoci je agresivita u psa veľmi nepríjemným problémom, je potrebné si pripomenúť, že agresivita patrí do normálneho repertoáru správania šeliem psovitých - bez agresivity by pes nemohol prežiť, umožňuje mu loviť, zaradiť sa do hierarchie svorky, ubrániť seba, svoje teritórium aj potomkov pred napadnutím . Pri porozumenie a náprave agresívneho správania musíme pochopiť a rozlíšiť odlišné druhy agresivity, ktorá má mnoho rôznych foriem a vyvolávajúcich príčin a až potom zvoliť adekvátnu postup pri prevýchove konkrétneho agresívneho psa. A pretože práve agresivita je jeden z najčastejších problémov v spolužití človeka so psom, budeme sa jej venovať obšírnejšie a rozoberať jednotlivé druhy a príčiny agresívneho správania psa az tých budeme vychádzať pri hľadaní nápravných postupov.

Pri správnom posúdení agresívne reakcie svojho psa musíme predovšetkým pozorne sledovať a správne rozoznávať signály, ktoré vysiela a veľmi dôležité je tiež vnímať súvislosť agresivity s prostredím a situácií, kde sa prejavuje. Pri zanedbaní akéhokoľvek prejavu agresívne reakcie môže dôjsť k jej stupňovanie .A ako vo všetkých prípadoch, je predchádzanie problému lepší ako jeho riešenie. Väčšinou ľudí nevnímajú alebo nevedia dekódovať prvé varovné signály, ktoré pes vysiela svojím správaním - často ešte dlho pred tým než prvýkrát zaútočia az vlastného útoku psa sú často doslova ohromení. Mnoho z nich sa cíti zradení vo svojej dôvere vo psa, od ktorého takú reakciu nečakali, pretože vedome či podvedome očakávajú vo psím správaní logiku a zákonitosti správania ľudského. Rad ľudí na psie agresiu potom neadekvátne zareaguje strachom či agresiou namierenou k psovi a celý problém sa prehĺbi a zacyklí a až potom hľadajú pomoc odborníka. Hoci ľudia verne popíšu chovanie psa, málokedy sú si vedomí spúšťacích mechanizmov vo svojom vlastnom správaní a nedokážu zvnútra uchopiť celú situáciu tak, ako skúsený externý pozorovateľ z radov veterinárnych etológov, etopedů a kynológov. Preto je naozaj nutná osobná návšteva u odborníka, ktorú neradno odkladať. Čas pracuje v takomto prípade vždy proti vám, nežiaduce agresívne reakcie psa sa prehlbuje a upevňuje. Poďme sa teraz teda zamerať na konkrétne druhy agresivity a pozrieť sa na možnosť ich korekcia:

Agresivita obranná - spôsobená strachom:


S touto agresivitou sa stretávame u psov prichádzajúcich do útulku veľmi často. Pokiaľ pes nemôže utiecť z prostredia, ktoré vníma ako ohrozujúce, je prirodzené, že prechádza do obrannej agresivity. Taký pes väčšinou zaberá charakteristický prikrčený postoj, niekedy vyhrbí stredná časť trupu, pes má vtiahnutý medzi nohy, niekedy úplne prilepený ku bruchu, uši pritisnuté k hlave a pysky stiahnuté vzad, pes dáva najavo, že sa bude brániť, ak si bude myslieť, že musí a napadne každého, o kom si myslí, že ho ohrozuje.

Psa je napred potrebné si skrotiť a vzbudiť jeho dôveru. V útulku ho ponecháme určitú dobu osamote, kedy má čas zoznámiť sa s prostredím, v ktorom sa nachádza a upokojiť sa. Snažíme sa s ním nadviazať dobrý kontakt pomocou kŕmenie a na prechádzkach upevňujeme svoje postavenie ľahkým výcvikom, ak už sa nám podarilo nadviazať so psom kontakt. Ďalej postupujeme rovnako, ako je uvedené v kapitole o bojazlivosti - postupným privykaním psa na podnety, ktorých sa obáva a budí v ňom agresii a to tak, aby počas privykanie k agresii nedošlo, inak je potrebné celý proces opakovať znova.

Pokiaľ je pes agresívny pri česaní alebo u veterinára, pri ani pred výkonom ho nehladíme a nechlácholíme a takisto ho za agresivitu netrestajú. Postupne ho učíme sa vykonávanie systémom bez odporu pomocou systematické desenzibilizácia. Učíme psa nechať si otvoriť papuľu, pri čistení očí začíname v okolí oči, ktoré hladíme tampónom, u česanie na miestach, ktoré mu je príjemné, u labiek a citlivých miest ho jemne hladíme rúk a postupne zvyšujeme podnet, ale nikdy nie do tej miery, aby došlo k agresii. Za dobré správanie pri výkone psíka odmeníme špeciálnym maškrtou, ku ktorému inokedy nemá prístup. Je nevyhnutné, aby majiteľ psa bol sám presvedčený, že to, čomu sa psík podrobuje, je pre jeho dobro a je to nutné. Pokojná sebadôvera majiteľa a nevyhnutnosť zákroku psa presvedčí, aby výkon pretrpel. Nesmieme dopustiť, aby sa pes naučil, že keď zavrčí, uhryzne a utečie, tak sa mu toto správanie oplatí a výkonu sa vyhne.

Keď nie je čas na psa takto postupne pripraviť na ošetrenie, musíme predovšetkým zabezpečiť, aby nedošlo k úrazu. Pri veterinárnom ošetrení takého vystrašeného psíka nezostáva než nasadiť náhubok alebo fixačné náhubok z obväzu. Majitelia svoje psíkov často veľmi podceňujú a neverí, že by mohli uhryznúť, keď to doteraz neurobili. Ak však strach psa prekročí určitú hranicu, ktorú má každý psík v sebe nastavenú inak, pochopiteľne zaútočí, lebo sa presvedčený, že bojuje o svoj život a môže zaútočiť veľmi razantne. Oplatí sa nám preto dať dôraz na prevenciu a psa znehybniť a opatriť dobre utiahnutým mäkkým košíkom. Ak psa sami neudržíte, dohovoríte sa s niekým, kto vám pomôže, pretože v ordinácii je často iba veterinár, ktorý sa bude zaoberať vlastným výkonom.

V útulku je často vidieť psov, ktorí javia strach z určitej osoby, niektorí psi nenávidia muža, iní ženy, niektorý pes nemá rád deti a iní reagovali zase na ľudí s barlami a dokonca jeden pes agresívne zareagoval po nasadení si slnečných okuliarov majiteľom, akonáhle si je pán zložil, pes sa okamžite upokojil. Tu sa väčšinou jedná o nepríjemnú skúsenosť, ktorú pes s urobil s určitými ľuďmi, preto sa snažíme ho umiestniť do iného prostredia a k iným ľuďom, než takým, ktorí by v ňom vzbudzovali agresiu. Niekedy sa stáva, že pes je agresívny len na určitého člena rodiny. Osoba, na ktorú pes reaguje strachom, by nemala psa nútiť do spoločných aktivít - hier, prechádzky a mala by počkať, až pes sám prejaví záujem hrať sa alebo ísť von a už vôbec by nemala psa trestať. Táto osoba by mala byť tiež tou, ktorá prináša príjemné podnety, teda kŕmenie a hladenie, ostatní členovia rodiny od maškŕt a maznanie na čas upustia. Po naviazaní kontaktu by tento človek mal začať pozvoľna s výcvikom pomocou odmien, aby si u psa upevnil svoje postavenie. Pri agresívnemu správaniu k deťom môže pôvod agresívneho správania psa súvisieť nielen so zlými skúsenosťami psa s deťmi a dospelými, ktorí na psa neprimerane reagovali v prítomnosti detí, ale aj s precitlivenosťou psa na hluk, bojazlivosťou a nízkym prahom reaktivity.

Agresivita pre získanie výhod

Mnoho ofenzívne agresívnych psov sa v normálnych situáciách správa rovnako priateľsky, ako ostatné psy - radi sa maznajú, hrajú sa a podobne. Agresívne spôsoby správania slúžia napred ku skúške vlastné sily - agresívnu reakciu väčšinou sprevádzajú rôzne stupňovaná gestá hrozby - strnulý pohľad, výhražný postoj, vrčanie, cenení zubov kútiky stiahnuté smerom dopredu, hrabanie zeminy zadnými nohami, zdvihnutá hlava, široko otvorené oči, ľahko vyhrnuté pysky, zvýraznené a dobre viditeľné obočia, vztýčené uši, chvost vysoko nesený alebo v horizontálnej polohe pri útoku, naježená srsť. Problém sa prejavuje často vtedy, kedy pes robí nejakú pre neho zaujímavú a dôležitú činnosť, v ktorej je rušený alebo má potrebu demonštrovať svoje výsadné postavenie. Postupne sa učením v týchto situáciách agresivita psa prehlbuje, pes už nevrčí a nehrozí, ale rovno napadá.

Mnoho ľudí reaguje buď strachom a snahou sa konfrontácii so psom vyvarovať a radšej mu ustúpi alebo naopak konflikt rieši tresty a okřikováním, čím sa problém prehlbuje ďalej, pes na agresiu zo strany človeka reaguje agresiou ešte väčšie a utvrdzuje sa ďalej v presvedčení o svojej nadradenosti nad pánom. Majiteľ zvyčajne nie je pripravený sa so psom stretnúť a po prvých niekoľkých pohryznutí radšej ustúpi.

Bohužiaľ sa tiež často stáva, že majiteľ, ktorý si so svojim psom nevie rady, zaplatí nemalé peniaze za výbornú výcvikovú školu. Je mu odovzdaný pes, ktorý bezchybne zvládne s výcvikárom každý povel a chová sa náležite podriadene voči človeku. Ale ak pes príde späť do rodiny, v ktorej sa v správaní k nemu nič nezmenilo, opäť nedobrovoľne prevezme funkciu vodcu svorky. Môže potom neposlušné členmi svorky aj citeľne trestať. Ak by sa vrátil k výcvikárovi, ktorého považuje za nadradeného, bude ho bezvýhradne poslúchať.

Pes, ktorý prevzal vedúce postavenie nevhodným a nezodpovedným správaním svojho majiteľa, po úprave správanie človeka pes túto vodcovskú úlohu ochotne opustí..Pes, ktorý má vrodené schopnosti vodcu svorky, sa bude musieť o našej nadradenosti presviedčať dlhšie, ale cesta je rovnaká: Je nutné , aby pán zaujal postavenie, ktoré sa od neho očakáva, bol dôsledný a upevňoval výcvikom psa svoje postavenie a pes sa zaradí tam, kam patrí. Tým tiež vymiznú všetky prejavy agresivity Pán musí stanoviť pevný poriadok, ktorý pes pochopí. Tento poriadok však musí dodržiavať všetci členovia rodiny. Nikto z rodiny nesmie psovi dovoliť žiadnu výnimku v tom, čo je zakázané. Pes musí byť cvičený v základnej poslušnosti. Preto je oveľa efektívnejšie a rýchlejšie, keď je výcviku psa prítomný jeho majitel.Převýchova majiteľa je veľakrát nielen dôležitejšie, ale aj ťažšie než prevýchova psa.

Pri prevýchove opäť uplatňujeme zásady systematické desenzibilizácia - predovšetkým vypustíme všetky situácie, ktoré viedli k predchádzajúcim konfliktom. Tu má rada ľudí pocit, že dochádza k tomu, že majiteľ vlastne ustupuje, ale nie je tomu tak. Situácia, v ktorých dochádzalo k agresii, je potrebné eliminovať ešte skôr ako sa takáto reakcia u psa spustí. Je bezpodmienečne nutné, aby nedochádzalo k prehlbovaniu nežiaduceho správania a tieto reakcie mohli postupne vyhasínať. Je potrebné, aby potom majiteľ pracoval na zvýšenie svojej pozície práve zachovávaním pravidiel a upevňovaním výcviku a sledovať a rozoznávať dobre signály psej reči, rozumieť emocionálnemu rozpoložení psa a vyvarovať sa začínajúcemu konfliktu už v zárodku.

Ak predsa len k agresívnej reakcii dôjde, majiteľ nesmie psa v tej chvíli trestať bitím alebo krikom, ale odvrátením pohľadu a demonštratívnym odvrátením tela a po chvíli odchodom bez pohľadu na psa a ignorovaním ho. Osobne odporúčam skôr pomalý odchod zo scény tak, aby ste k psovi boli natočení bokom a mohli ste periférnym videním sledovať, ako sa zachová, bohužiaľ sa mi párkrát stalo, že otočiť sa k agresívnemu psovi chrbtom mu dalo šancu útok cieliť do tyla.

Psa je bezpodmienečne nutné nielen cvičiť, ale tiež dostatočne pohybovo vyťažiť a unaviť. Pri výcviku používajte odmeny a cvičte so psom nalačno. Aby ste nezvyšovali psovu hmotnosť, je dobré si časť jeho kŕmnej dávky vziať so sebou a dávať mu ju po kúskoch za odmenu.

Ak budete psa fyzicky trestať, agresiu pes berie ako výzvu k boju a ten môžete ľahko prehrať. Psa musíte zvládnuť iba tým, v čom prejavíte jednoznačnú nadradenosť - v myslení a ovládanie emócií. Vy ste vodca svorky, vás musí každý bezpodmienečne poslúchať. Toto hierarchické usporiadanie je pre psa prirodzené a tým je schopný sa riadiť.

Silný a sebavedomý a temperamentný pes, ktorý sa narodil už s predpokladmi byť potenciálnym vodcom svorky, by mal byť vychovávaný skúseným Kynológom. Problém sa vyskytuje predovšetkým u samcov a kastrácia alebo aplikácie progrestinu ich správanie niekedy zlepší. U súk naopak môže dôjsť po ovariohysterektómii k dramatickému zhoršeniu příznaků.Obvykle si také psami tiež radi vyberajú ľudia, ktorí so psami pracujú, pretože títo psi bývajú doslova fanatikmi práce - často vynikajú v športovom i poľovníckom výcviku a sú obľúbení ako psy strážnej vo vojsku i psy využívajúce sa k paseniu stád. Ak skúsený a zodpovedný chovateľ také schopnosti u svojho šteňaťa vypozoruje, nepredá takého psíka neskúsenému majiteľovi, ale vyberie mu taký domov, kde ho nový majiteľ zvládne a využije jeho schopnosti.


Rovnako pri adopcii psa z útulku je rozumné, dať na radu ošetrovateľov, ktorí už nejaký čas psa pozorovali a majú skúsenosti. Ak sú kompetentní a skúsení, vedia ku komu a do akého prostredia sa pes hodí. Ak si ľudia poradiť nedajú, je to škoda nielen pre nich, ale aj pre psa, ktorý potom často býva utratený.

Stretla som sa napríklad s veľmi temperamentným Jagdteriér, ktorého si zaobstarala rodina z mesta a potom, čo ich všetky pohrýzol, bol daný na prevýchovu, ktorá sa úspešne podarila, pes bol cvičený a vrátený majiteľom ako zvládnutý. Po dvoch týždňoch pohrýzol členmi rodiny znova a skončil preto v útulku. Psa si adoptoval poľovník, na ktorého pes zaútočil už v útulku, avšak nový pán sa ho nezľakol a rázne mu vysvetlil, ako by si medzi nimi spoluprácu predstavoval. Psa si odviezol domov, vytížil ho loveckým výcvikom a veľmi si ho pochvaľoval, pes perfektne a do roztrhania tela pracoval a svojho pána miloval a agresivita voči ľuďom u psa úplne vymizla. Tento pes bol pre svoju neohrozenosť používaný taky v love na čiernu zver, čo je obvyklé u tejto rasy a poľovníci veľmi cenené. Ostatné psy sa totiž diviakov často oprávnene obávajú.

agresivita lovecká


Pokiaľ pes naháňa pobehujúce mačky, sliepky, husi alebo kačky, nejedná sa o žiadny prejav agresivity. Ide len o úplne prirodzený lovecký pud, ktorý je u každého plemena i konkrétneho jedinca inak silný. Aj keď si pes zvykne doma na hydinu, môže mimo svoj dvorček k naháňania cudzích sliepok dochádzať. Rovnako tak pes môže úplne bez problému začleniť do svojej svorky domácej mačku, ale naháňať alebo zahryzávať mačky cudzie.

Niekedy taký pes zameria svoju loveckú agresivitu aj na človeka. Stáva sa to vtedy, keď sa človek pohybuje inak, než je pes bežne zvyknutý. Niektorí psi nemôžu odolať bežcom, lyžiarom a cyklistom, iné dráždi nepravidelný a nekoordinovaný pohyb opilcov, postihnutých ľudí alebo nemotorný pohyb detí a sú aj vášniví lovci, ktorí sa zameriavajú na motorky a automobily. Lovecká agresivita psov voči malým deťom je veľmi nebezpečná, pes zaútočí náhle, razantne a bez varovania. Je preto potrebné mať na pamäti, že pes je predovšetkým šelma a dieťa nikdy nechať osamote, prípadne takého psa nepúšťať nikdy na voľno v miestach, kde sa dieťa môže vyskytovať.

Zvládanie loveckých pudov je niekedy veľmi ťažké, preto takéto prejavy musíme u psa zbrzdiť ako ktorékoľvek iné nežiaduce správanie zákazovým povelom, prípadne vycukáním na vodítku a nedovoliť mu ani ako šteniatku naháňať havranmi a mačky po parku a rozvíjať tak jeho loveckú vášeň, pokiaľ pes nebude cvičený pre lov - a aj taký pes musí byť odvolateľný od zveri. Preto ďalším nevyhnutným cvikom je nacvičiť privolanie za každej situácie, vrátane privolanie psa od háravé fenky a zveri a ak sa toto nenaučí, nepúšťať ho na voľno tam, kde hrozí stret sa zverou. Jeho vášeň by ho ľahko mohla stáť život.

So psom nacvičujeme poslušnosť najprv na miestach, kde sa takéto lákavé podnety nevyskytujú, postupne sa približujeme a navštevujeme miesta s výskytom a poslušnosť precvičujeme tak, aby takéto podnety psovi zovšednel a počúval aj v ich blízkosti.


Agresivita voči ostatným psom

Najčastejšou príčinou býva nulová alebo nedostatočná socializácia psa vo šteňacom veku, kedy nemal dostatok kontaktov a ostatnými psami. Často hrá rolu aj nedostatočný rešpekt ku vlastnému pánovi, chyby vo výchove a niekedy aj genetické vplyvy, kedy zámerným šľachtením bola bojachtivosť vo psoch posilňovaná. Typickou výchovnú chybou majiteľov najmä malých psíkov je, ak nechajú svoje psy vyprovokovať konflikt či prejaviť sa voči druhému psovi agresívne a potom utiecť do bezpečia Pánovej náručia, kde je často ešte čaká odmena v podobe hýčkanie a chlácholená. Taký pes je nielen zdrojom početných problémov s ostatnými psičkári a ich miláčikov, ale tiež často končia zakusnutím iným psom, kedy sa už nestačí spasiť do ochraňujúci Pánovej náručia a zožne adekvátnu agresívne reakciu na svoj útok od silnejšieho psa.


Psovi treba psovi umožniť zoznamovanie s ostatnými psami. Ideálne je možnosť venčenie so skupinkou psíkov alebo psie škôlka či cvičisko, kde skúsený výcvikár umožní vzájomné zoznamovanie psov tak, aby nedošlo k zraneniu psa ani človeka. Počas niekoľkých návštev si pes na cvičisku svoje miesto nájde. Len častým stykom s ostatnými psami sa pes učí ako sa medzi nimi správne správať.

Precvičujte poslušnosť opäť na miestach, kde psy nie sú a potom postupne v menšej a menšej vzdialenosti od psov, optimálne sú psy za plotom. Pri agresiu psa nikdy Neutešujte, trest za nežiaduce agresívne správanie musí byť taký, aby okamžite prerušiť takéto správanie (lepšie ako okřiknutí je trhnutie vodítkom a nepríjemný zvuk - využite napríklad plechovku s mincami či klincami alebo silnú húkačku).

patofyziologické agresivita

Ak sa v správaní doposiaľ pokojného a normálne reagujúceho psa prejaví náhla zmena správania bez príčiny v súvislosti s nejakou zmenou prostredia, vždy necháme psa vyšetriť. Príčinou môžu byť poranenia, najrôznejšie choroby, otrava, degeneratívne zmeny ai.

Text Dana Bočková

www.utulky.estranky.cz