Aký pes je vhodný na canisterapiu?

Tvrdenie, že na canisterapiu je vhodný akýkoľvek pes, je samozrejme mylné. Je potrebné vychádzať z jeho vrodených povahových vlastností, svoju úlohu hrá samozrejme aj výchova a socializácie.

V prvom rade je vhodné sa zoznámiť s predpokladanými povahovými vlastnosťami daného plemena. Z výchovného a socializačného hľadiska má zásadný význam prístup majiteľa. Je dôležité brať do úvahy, ako pes reaguje na cudzích ľudí, či bol s nimi odmalička v kontakte, či reaguje vždy ústretovo a radostne atď. Významnou mierou je pes ovplyvňovaný tiež prostredím, v ktorom žije.

Napríklad R. Sheldrake v knihe Váš pes to vie: ako psi spoznajú, že sa ich pán vracia domov a ďalšie neobjasnené schopnosti zvierat označuje za nejsenzitivnější tieto skupiny psov:

- pracovné a pastierske psy (napr. Severské záprahové psy a kólia)

- poľovné a športové psy (napr. Retrievery, španieli, setri alebo Bladhaund)

V praxi je tiež potrebné rešpektovať sympatie a potreby klientov. Niekto sa bojí veľkých psov, takže uprednostňuje malé psíky pod.

Je samozrejmé, že najdôležitejším aspektom je úspešné absolvovanie skúšok canisterapeutických tímov. K tomu je však nutné dôkladná príprava, výchova a socializácie.

Odborníci sa zhodujú, že nemožno jednoznačne rozhodnúť o prioritné vhodnosti plemena pre canistarapii. Vhodnosť možno len predpokladať.

výber psa

Veľmi záleží na tom, kedy nastal záujem o canisterapii. Prvú skupinu predstavujú ľudia, ktorí si zaobstarajú psa a až potom o ňu prejaví záujem. V tomto prípade majiteľ psa musí kontaktovať niektorú z canisterapeutických organizácií a zúčastnia sa testovanie, kde sa zistí, či má pes vhodné povahové vlastnosti pre prax. Do druhej skupiny patria ľudia, ktorí si štvornohého spoločníka už kupujú s úmyslom, že sa budú venovať canisterapii.

Obstaranie vhodného psa nie je vždy jednoduché. Viac než na náhodu spoliehajte na správny a cielený výber. Nie je nevyhnutné, aby mal pes preukaz pôvodu, ale u jedincov s PP máte určitú záruku, že rodičia psa splnili určitá povinná minima pre chovnosť (napríklad vyšetrenie DKK, testy pováh atď.) A je teda väčšia istota dobrého zdravotného stavu a hlavne povahových vlastností . Existujú samozrejme výnimky, preto nepodceňujte výber kvalitného chovateľa.

K rozhodujúcim faktorom nepatrí, či sa jedná o šampióna s PP, alebo o obyčajného "orieška". Za rozhodujúce sa považuje hlavne povaha a charakter psa, záleží aj na jeho zdravie.

Podľa odborníkov je pri výbere psa pre canisterapiu nutné hľadať vhodného jedinca a nemožno s istotou povedať, že určité plemeno je celkovej najvhodnejší. Plemennú vhodnosť možno len predpokladať.

Napríklad nevhodní sú psy s predchádzajúcou negatívnou skúsenosťou s človekom, ktorí môžu byť vo svojich reakciách nepredvídateľní. Takže aj inak mierumilovný labrador po zlej skúsenosti môže byť k cudzím ľuďom nedôverčivý a nevyspytateľný.

Príprava psa

Nielen pre canisterapeutického psa je dôležitá včasná a dôsledná výchova a výcvik - základné ovládateľnosť a poslušnosť je jedným z kľúčových faktorov. Veľmi dôležitá je aj socializácia do skupiny psov i skupiny ľudí, pes musí byť zvyknutý pohybovať sa vo vnútorných priestoroch, musí byť zvyknutý na kontakt s väčšou skupinou ľudí, na zvláštne pachy, náhly hluk alebo nekoordinované pohyby pacienta. Výhodou je aj to, keď pes vie rôzne "komediantské" kúsky (podanie pac pod.). Tieto triky sa osvedčí pri nadväzovaní kontaktu s klientom, odľahčí atmosféru a povzbudí sebavedomie človeka. Medzi ďalšie dôležité predpoklady patrí silný neurotyp, spoľahlivosť, ústretová a nekonfliktný povaha a dobrá psychická a fyzická kondícia. Je podstatné, aby psovi kontakt s ľuďmi prinášal radosť a uspokojenie. Je zásadné aj to, aby sa pes naučil v zložitých situáciách orientovať na svojho pána, aby mu veril a jeho pán mu bol oporou a istotou. Samozrejme taky páníček musia dôverovať svojmu psovi - parťákovi v canistarapeutickém tíme.

záverom

Canisterapia nie je kynologický šport, ale sociálna služba. Pes preto musí byť úplne zdravý a v dobrej psychickej a fyzickej kondícii. Pre psa by malo stretnutie s pacientom vždy predstavovať radostnú záležitosť. Pes však nesmie byť preťažovaný. Je veľmi individuálne, koľko hodín týždenne môže bez problémov pracovať, vždy je nutná kompenzácia inou činnosťou a dostatok odpočinku.

Zdroj: zooterapie vo svetle objektívnych poznatkov, kolektív autorov, Dona, 2007

Foto: Zora Oškerová

Základná škola špeciálne a Praktická škola pri Detskom domove Zlín