Biely švajčiarsky ovčiak

História:

Biela farba, tak charakteristiská pre toto plemeno, je farbou prastarých ovčiarskych psov. Už v starom Ríme vyžadovali statkári aby ovčiarske psy boli bieleho sfarbenia, a to z rýdzo praktického dôvodu - dali sa tak v noci ľahšie odlíšiť od vlka, boli aj lepšie vidieť a ovce si na ne rýchlejšie zvykli. Je dokázané, že biely švajčiarsky ovčiak je vlastne nemecký ovčiak bieleho sfarbenia. Biele sfarbenie je u nemeckého ovčiaka neprípustné už od nemapěti. Vďaka svojmu čiastočnému americkému pôvodu bieleho ovčiarskeho psa sa môžeme stretnúť aj s názvom biely kanadský ovčiak. Plemeno sa tešia stále väčšej obľube. Ako bolo už povedané, biela farba sa u nemeckých ovčiakov síce vyskytovala, ale nebola žiaduce. Vyskytovali sa aj názory, že biela farba spôsobuje u nemeckých ovčiakov degeneračný javy. Nemecký ovčiak bieleho sfarbenia bol de fakto považovaný za albína majúceho zlý vplyv na plemeno. Spolky ako v Nemecku tak aj v Amerike je na výstavách diskvalifikovala a biela farba nebola trpené. Jediný, kto odolal nátlaku bol Kanadský kennel klub, ktorý bielu farbu uznával ako prípustnú. Ale aj v Amerike nakoniec vznikol spolok podporujúce chov bieleho ovčiaka. Z bielych ovčiakov sa v Kanade a Amerike postupne vyvinulo samostatné plemeno. Na začiatku 70. rokov boli prví jedinci tohto plemena importované do Švajčiarska. Za praotca plemena vo Švajčiarsku možno považovať amerického psa "Lobo". Jedinci zo spojenia tohto a ďalších importovaných jedincov z USA a Kanady sa postupne rozšírili po celej Európe, kde dnes žijú v hojnom počte. Plemeno bolo uznané FCI až len nedávno, a to 1.1. roku 2003.

vzhľad:

Ideálna výška v kohútiku u psov je 60 - 66 cm na 30 - 40 kg váhy, u súk je 55 - 61 cm na 25 - 35 kg . Srsť je vždy biela a hustá, ľahko zvlnená, tvrdá srsť je prípustná. Aj cez svoje biele sfarbenie je pigment na papuli a nose čierny.

Povaha a využitie:

Povahou je plemeno temperamentný, bez nervozity, pozorné a ostražité, k cudzím niekedy trochu zdržanlivé, nikdy nie bojazlivé alebo agresívne. Dobre sa znáša s ostatnými psami.

Je to ideálny rodinný pes, spoločník kamarátsky k deťom. Hodí sa pre športové aj služobný výcvik. Stretnúť sa s ním môžeme aj v canisterapii. Využíva sa ako sprievodca nevidiacich i pes asistenčný. Zastáva spoľahlivo aj funkciu strážne. Svoje uplatnenie nachádza aj v záchranárskych tímoch. Hodí sa pre športovo založených majiteľa.

starostlivosť:

Srsť je potreba pravidelne upravovať. Vyžaduje časté prechádzky a aktívne využitie. Môže byť chovaný aj vo vonkajšom koterci.

Text: Eva Černohubová

Foto: Chovateľská stanica Taien, www.taien.cz