bígl

Roztomilý, temperamentný, priateľský, so zmyslom pre humor, stále dobre naladený, ale aj neposlušný, žravý, tvrdohlavý a permanentný útěkář. To sú asi najčastejšie odpovede, ktorých sa vám dostane, keď sa spýtate, aký je bígl. Áno, určite je to pravda, ale napriek tomu tam mnoho vecí chýba ...

História

Bígl patrí medzi najstaršie plemená psov. O malých loveckých psoch, ktorí pomáhali naháňať zajaca, sa spomína už Xenophon (430 pr. Nl). Prapredkovia boli dovezení do Ríma a ďalej do Anglicka, ktorá bola dlhé roky rímskou kolóniou, tu sa neskôr krížil s duriče dovezenými Normanmi z Francúzska. Vzhľadom k tomu, že o tom chýba bližšie písomné záznamy, prikláňa sa rad autorov skôr k tomu, že bígl pochádza z Francúzska. Či už to ale bolo akokoľvek, najväčší podiel na dnešnej podobe má nesporne anglická šľachta, ktorá si veľmi obľúbila štvanice. Keďže ráz krajiny je na Britských ostrovoch veľmi rôznorodý, došlo aj k šľachteniu rozmanitých plašiacích psov. Pre roviny a lepšie dostupné miesta sa používali menšie duriče - predchodcovia bíglov, do vrchovín naopak líščie psy. Najväčší rozkvet plemena sa datuje na 17.-18. storočia. Kým bohatá šľachta usporadúvala hony na jelene, ktoré boli veľmi nebezpečné a náročné, chudobnejší páni sa venovali pomalšiemu a bezpečnejšiemu honu na zajace, práve k nim sa hodil najlepšie. Počet a obľuba bíglov neustále rástla a logicky tak vznikla potreba ustanoviť štandard plemena. Tak sa stalo v roku 1884, chovateľský klub bol založený ako jeden s prvých uznaných Kennel Club v roku 1890.

Názov beagle

Tento názov bol prvýkrát použitý v roku 1475, jeho pôvod je však rovnako ako pôvod bígla nejasný. Niektorí autori našli podobnosť s francúzskym výrazom beigh, iní s keltským slovom Beag, popr. staroanglickými bígl, čo sú všetko výrazy znamenajúce malý, rovnako ako talianskej piccolo, o ktorom sa tiež uvažuje. Názov teda vyjadruje skutočnosť, že je bígl najmenším duričom (Za čias kráľovnej Elisabeth boli dokonca tak malí, že boli vozenie v sedlových brašniach na koňoch.). Iní autori si ale vysvetľujú pôvod názvu vo starofrancúzsky výraze béenguele alebo Bugle, čo znamená hlasno zvučet. K tomuto názoru sa prikláňa väčšina odborníkov, však taky vyjadruje jednu s typických vlastností a to hlasitosť (nielen) na stope.

charakteristika

Bígl je stredne veľký mohutne stavaný pes s vynikajúcim nosom a silnými loveckými pudy. Je veľmi vytrvalý a húževnatý, hoci je to plemeno krátkosrsté, veľmi dobre znáša celoročný pobyt vonku, ale nebude nič namietať ani proti teplému bytu a gauči. Je veľmi prispôsobivý. Keďže patrí medzi duričov, ktorí sú väčšinou chované vo veľkých svorkách, býva úplne bezproblémový pokiaľ ide o správanie k ostatným psom. K ľuďom je priateľský, rodinu berie ako svorku, kam bez problémov zapadne. Je ale potrebné mu hneď od začiatku vymedziť postavenie, práva a povinnosti! Vzhľadom k tomu, že je to plemeno inteligentný, ak nie prefíkaných a do istej miery na človeku nezávislé, treba strakáča odmalička cvičiť a to intenzívne, korektne a prísne. Ak niekto výcvik podcenia, môže očakávať v budúcnosti nejeden problém a to nielen s neustálymi úteky. Bígl je veľmi žravý (našťastie pre majiteľa), takže výcvik vedený hrou doplnený o maškrty prináša veľmi dobré výsledky, čo dokazuje aj stále narastajúci počet bíglov, ktorí chodia bez vodítka. Na druhú stranu stále viac bíglov je však bohužiaľ obéznych.

lovecké využitie

Hoci je pôvodným poslaním tohto plemena hlavne hlasné aj niekoľkohodinové štvanie zajacov vo svorkách, ktoré sprevádzajú jazdcov na koňoch, takto pracujúci bígle nájdete naozaj len vo filmoch, prípadne na zámkoch či v inom štáte pri ukážkach love (Veľká Británia, USA). Silné lovecké pudy u nás väčšina bíglíků bohužiaľ neuplatňuje, pretože poľovníci na ne stále pozerajú cez prsty. Napriek tomu však pár bíglov našlo lovecké uplatnenie a to na naháňkách, iní spoľahlivo pracujú celoročne ako farbiare. Aj napriek tomu, že sa bígl prakticky poľovne nevyužíva, stále si drží svoje výborné lovecké vlastnosti, predovšetkým skvelý nos, vytrvalosť a hlasitosť na stope.

iné využitie

Úplne prvý bígle v SR (vtedy ešte bez preukazu pôvodu) mali úplne špecifické poslanie. Vzhľadom na ich bezproblémovému správaniu, nízkej citlivosti k bolesti, minimu zdravotných problémov a možnosti správať je vo veľkých svorkách, boli používané vo veľkom predovšetkým ako pokusné psy. Dnes už TOMU tak našťastie nie je a väčšinu psov nájdeme v rodinách, v úlohe naozajstného rodinného miláčika. Vzrastá našťastie aj počet flakáčika, s ktorými ich majitelia aktívne pracujú, navštevujú cvičisko a rozvíjajú u psa jeho prednosti. Stále častejšie vídame bígle na parkúre agility, kde dosahujú niekedy aj nadpriemerných výsledkov, ktorými reprezentácie na MS alebo umiestnenie na MR rozhodne sú. Aj keď vám skoro každý povie, že vycvičiť bígla k poslušnosti je v podstate nemožné, počet psov, ktorí splnili niektorú zo skúšok poslušnosti, stále rastie, čo túto zabehnutú poveru našťastie vyvracia.

Vytrvalosť a sila patrí medzi ich prednosti, čo pravidelne dokazujú okrem iného na pretekoch v dogtrekkingu, kedy pán so psom prekonáva vzdialenosti okolo 100 km . Práve v tejto športovej disciplíne dokázal dosiahnuť bígl snáď najčastejšie na stupne víťazov a majstrovstvá republiky nebolo výnimkou, ale ani triatlon či canicross im nie sú cudzie. Nielen športom žije bígl, veľmi užitočným pomocníkom je aj v canisterapiu, pre ktorú je svojou povahou priamo predurčený.

výstavy

Exhibicionizmus je ďalší z vlastností, ktorá drvivej väčšine flakáčika nechýba. Na výstavách sú radi stredobodom záujmu as radosťou sa predvádza, čo je zrejme aj dôvod, prečo stále častejšie plemeno uspeje aj v záverečných súťažiach. Aj keď našťastie ešte stále nedošlo k rozdeleniu na exteriérovú a pracovné línii, je možné vidieť, ako sa postupne mení trendy. Aj tu sú bohužiaľ vidieť nešváry, kedy kvôli exteriéru chovatelia tak trošku zabúdajú na povahy, pevne však verím, že je to len dočasné.

Chov

Do ČR bol prvý chovný bígl dovezený v roku 1985. Od tej doby dosiahlo plemeno veľkej popularity a v súčasnej dobe je počet odchovaných jedincov (s preukazom pôvodu) okolo 6000 a počet naďalej veľmi rýchlo stúpa. O všetok chovateľský servis sa stará Beagle club ČR ( www.beagleclub.cz ) založený v roku 1990, ktorý tiež nedávno novelizoval podmienky pre uchovnenie. Ak majiteľ chce uchovniť svojho psa, musí splniť jednu z dvoch podmienok. Buď musí na dvoch výstavách (klubová a aspoň národnú) získať známku veľmi dobrá a zložiť akúkoľvek poľovnícku skúšku alebo získať na 4 výstavách (minimálne jednej klubové, zvyšok aspoň národný) známku výborná. Tento variant je pridaná novo predovšetkým pre ľudí, ktorým je lovecký výcvik úplne cudzie, ale radi by svojho psa využili k chovu. Či to bol krok správnym smerom, ukáže až čas.

zdravie

Ako už bolo napísané vyššie, nie je bígl plemeno trpiaci nejakými častými zdravotnými problémami, avšak niektoré ochorenia sa u nich vyskytujú s trochu vyššou incidenciou. Predstavme si ich teda trochu bližšie.

Dysplázia bedrových kĺbov

Známa a veľmi častá anomálie v utváraní bedrového kĺbu spôsobujúce v pokročilom štádiu u väčšiny plemien pohybové problémy. Vzhľadom k tomu, že u bíglov nespôsobuje ani vysoký stupeň dysplázie závažnejšie postihnutie pohybového aparátu, upustilo sa od povinného vyšetrovania chovných jedincov. Hoci je rad z nich na dyspláziu pozitívne, naozaj by ste to na nich nepoznali.

epilepsia

Notoricky známe ochorenie neznámeho pôvodu prejavujúce sa občasnými záchvatmi svalových kŕčov a dočasnú stratou vedomia, čo sú pre psa stavy nielen nepríjemné, ale hlavne nebezpečné vzhľadom na možnosť zranenia. U bíglov možno predpokladať, že v drvivej väčšine prípadov je toto ochorenie prenášané geneticky. Väčšinou sa dá zvládnuť aspoň dočasne medikamentózne.

autoimunitné hypotyreóza

Ochorenie, o ktorom sa v súvislosti s bígle nehovorí tak často ako o epilepsii, ale rozhodne nie je ojedinelé, bohužiaľ dosť často zostáva nezistené, pretože jeho diagnostika nepatrí k štandardnému vyšetrenie krvi. Vinou aktivácia imunitného systému dochádza k autodeštrukcie štítnej žľazy a poklesu jej hormónov v krvi. Príznaky nie sú príliš špecifické, zahŕňajú hlavne intolerancii záťaže, unavenosť, zimomravosť, priberaniu, vypadávanie chlpov. Tento stav sa dá ľahko upraviť medikáciou.

obezita

Väčšina ľudí ju nepovažuje za chorobu, ale u bíglov je tak častá, že ju spomenúť musím. Vzhľadom k neskutočnej žravosti a neuveriteľné schopnosti žobroniť, je chodiacich strakatých valčekov stále viac a viac. Rad ľudí má totiž problém odolať smutným čierno obkrouženým očiam a kvapkajúcim slinám, čo bíglíci vie moc dobre. Priberaniu už sa potom len tak ľahko nezastaví a určite nikto nechce svojmu psovi ničiť zdravie len kvôli svojej slabosti, neschopnosti a nedôslednosti. Bíglovi je naozaj potrebné jedlo presne odmeriavať a zároveň mu dopriať dostatok pohybu.

starostlivosť

Veľa ľudí si vyberá psa podľa vzhľadu, je teda logické, že bíglík padne do hľadáčika pomerne často, nie vždy je to ale výber vhodný. Toto plemeno potrebuje dostatok času a pochopenie. Výcvik je úplnou nevyhnutnosťou. Dôslednosť odmalička je to najlepšie, čo môžete svojmu psovi dopriať. Aj keď sú bígle do istej miery veľa nezávislí, potrebujú dostatok kontaktu so svojím pánom alebo členmi rodiny. V opačnom prípade doslova duševne trpia, čo veľmi často dávajú najavo hlasným štekaním alebo vytím, ktoré sa rozhodne nepáči susedom, alebo tiež demoláciou bytu, prípadne neustálymi úteky. Inak je ale bígl pomerne "bezúdržbové" plemeno. Nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť o srsť. Väčšinou nemáva žiadne problémy s kŕmením. Nutnosťou sú snáď len naozaj dlhé prechádzky a ak je pes na záhrade, tak určite dokonalý plot. Kamaráta (pokojne aj iné rasy) strakáča rozhodne uvíta. Vzhľadom k silnému smečkovému cítenie bude s ďalším psíkom (najlepšie samozrejme zase bíglom) spokojný.

na záver

Život s bíglom rozhodne nie je vždy jednoduchý, každý "Biglary" vám určite potvrdí, že chvíle, kedy dlhé hodiny (napríklad aj v daždi) čaká v lese na svojho strakáča, ktorý našiel nejakú stopičku a ako správny lovecký pes ju musel ísť preveriť, patrí k tým najhorším, ktoré v živote zažil. Rovnako tak situácia, kedy čaká na veterine, pretože jeho miláčik opäť niečo zožral (buď sa otrávil alebo prehltol nejakú vec, ktorá nebola pôvodne rozhodne na tento účel určená - mikročip, silonky, obaly od čohokoľvek, ale taky pečiatka, rukoväť noža a i.) , sú naozaj veľmi stresujúce. Ale keď sa potom flakáčika vráti alebo s vrtícím chvostíkom vybehne z ordinácie (cestou k vám síce ešte zaborí hlavu do najbližšieho odpadkového koša), sú to tie najkrajšie okamihy a vy mu odpustíte. Pokiaľ si niekto zaobstará bígla, nezaobstará si psa, ale parťáka do nepohody, barometer nálad, ktorý presne vycítia, ako jeho pánovi zrovna je a čo si môže dovoliť. Už nikdy nebudete hovoriť: "Mám psa.", Ale skôr "žijem s bíglom." S ním budete žiť presne tak dlho, kým si on bude myslieť, že ste toho hodní a že si to zaslúžite. V opačnom prípade pravdepodobne pôjde o dom ďalej. Dosť často počúvam, že je to plemeno tupé, hlúpe a postráda akúkoľvek inteligenciu. To však môže povedať iba človek, ktorý je natoľko obmedzený, že nechápe Biglova logiku, pretože ho ani vo sne nenapadne, že by pes naozaj mohol takto uvažovať. Ukážte mi iné plemeno, kde sa psy naučia bez problémov otvárať chladničku, rozpletať plot, využívať najšialenejšie prístupové cesty, aby sa dostali k svojmu cieľu, popr. celkom zámerne niekoľko hodín konať tak, aby dokázali pána zmanipulovať k tomu, čo si ráno predsavzali. Moc ich asi nebude, že? Niekomu to príde najskôr desivé, ale ja som rada, že práve taký pes mi momentálne sedí na kolenách, občas za mňa napíše pár riadkov, to keď sa snažia z klávesnice povysávať zapadané drobčekov, občas mi rozškrábe nohy. A druhý, dovtedy spokojne spinkající na chrbte v košíčku, mi skoro podčiarkne stoličku, pretože zrovna vonku najskôr po ulici chodí nejaká mačka, tak ju musí bežať vyštekať ... Skrátka som rada, že žijem s bígle!

Text: Jana Vodvářková

Foto: Martin rytých

DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE

Výška v kohútiku: 33- 40 cm (13- 15 palcov )

Váha: 8- 14 kg

Dožíva sa: 14 rokov