bígl

História:

Plemeno je chované už takmer 600 rokov v nezmenenej podobe. Bol vyšľachtený vo Veľkej Británii ako svorkový pes z dovezených francúzskych plemien. Tieto svorky mali za úlohu nájsť stopu a sledovať ju. Napríklad kráľovná Alžbeta I (1533 - 1603) držala na svojom dvore svorku bíglov, z ktorých niektorí boli tak malí, že ich bolo možné dať do vrecka, preto názov "vreckové" beagle. Toto miniatúrne plemeno je však už vyhynuté. Aj cez to je stále najmenší svorkový durič. Dnešné bígl je lovecké plemeno, ktoré je používané na naháňanie a dohledávce vďaka svojej schopnosti síce pomaly ale zato neomylne a hlasno vystopovať zver. Využitie bígla pri lovoch je veľmi rozmanité, napríklad v Škandinávii je možné ho zhliadnuť pri love diviakov. V Kanade sa môžeme presvedčiť ako konkuruje ďalším športovým psom napríklad v donášanie zveri. Nebolo tomu ale vždy tak, v minulosti boli títo duriče v majetku starších pánov, ktorí neboli vždy schopní nasledovať svorku. Rovnako tak ako menej zámožných ľudí, ktorí si nemohli dovoliť poľovného kone, ale nasledovali svorku pešo.

Povaha a využitie:

Dnes sú lovecké svorky bíglov, v Anglicku je ich počet zhruba 90 a v Írsku 30, organizované v spolku "Association of Masters of Harriers and Beagles", ten pravidelne oraginizuje "beaglings" - tieto lovy, na ktorých účastníci nosia tradičné oblečenie, sú v Anglicku veľmi obľúbené. Psy na týchto honoch by mali byť rovnako sfarbenie a vodca svorky so sebou neberie strelnú zbraň, zajaca musí usmrtiť psi. Bígl je pes veľmi priateľský. Vďaka tomu, že bol po niekoľko storočí chovaný vo svorkách, vypestoval si zmysel pre hierarchiu to je jeden z predpokladov pre osvojenie si funkcie rodinného psa. A tak sa poslednej dobe sa môžeme konštatovať aj s beaglem spoločníkom, dnes už plemeno plní prevažne len túto funkciu. Svojho pána a svoju rodinu má veľmi rád. Beagle je veľmi obľúbeným plemenom aj vo výstavných kruhoch. Nie je vhodným strážcom.

starostlivosť:

Je nenáročný ako na stravu tak i na starostlivosť, ktorá je vďaka jeho krátkej srsti minimálne. Dožíva sa väčšinou vysokého veku - okolo 15tich rokov. Môže byť chovaný ako v byte, tak vo vonkajšom koterci. Pokiaľ si chcete zaobstarať bígla ako domáceho maznáčika, majte stále na pamäti, že ide o plemeno lovecké a je nutné mu dopriať dostatok pohybu a dôsledne ho vychovávať, už len kvôli tomu, aby na prechádzkach neutekal za zverou.

vzhľad:

Jeho výška v kohútiku sa bohybuje medzi 33 a 40 cm. Beagle má krátku hustú srsť. Povolené sú všetky farby uznané pre duričov s výnimkou pečeňovo hnedej. Najčastejšie vidíme trojfarebnej alebo dvojfarebné bígle.

Text: Eva Černohubová

Foto: Chovateľská stanica Beagle Od dvoch hříbkůwww, www.bigl.euweb.cz