bulteriér

História:

Anglický bulteriér je potomkom starých bojových psov dogovitého typu. Tento typ psov bol spravu uplatňván pri lovoch a neskôr pri zápasoch. Až do roku 1835 boli v Anglicku obľúbenou zábavou práve psie zápasy. Najskôr sa jednalo o zápasy psa s medveďom, neskôr o zápasy psov s býkmi a psov medzi sebou. Aby sa docielilo čo najlepšieho bojového plemena, krížili sa rôzne plemená psov - zmes buldogov a teriérov tvorila tie najzarytejší psov. Teriéry, ako je známe boli menšie psy, ktorí sa správali na účely lovenie potkanov a iné škodnej. Vtedajší buldoci boli obratní vytrvalí psy so širokým hrudníkom, širokou lebkou a silnými čeľusťami.

Dnešné bulteriér teda vznikol krížením rôznych druhov teriérov a buldogov - takzvaných "bull and terrier" .Nekladl sa prílišný dôraz na exteriér, dôležité bolo to, že pes bol vždy pripravený usmrtiť čokoľvek. Cieľom vtedajšieho chovu bolo získať pre zápasy psov, ktorých papuľa by bola na hryzenie a trhanie prispôsobená lepšie ktorých papuľa buldoga. Takýto typ psa sa vyskatoval už okolo roku 1820 a nazýval sa "paddington bullbaitingbullterier".

O vyšľachtenie bulteriéra z existujúcich psov sa okrem iného veľmi zaslúžil James Hickins v druhej polovici 19. storočia. Jeho psy boli veľmi úspešní ako na výstavách tak v bojových arénach. Jeho cieľom bolo vyšľachtiť bieleho bojového teriéra, čo sa mu nakoniec podarilo. Niet pochýb o tom, že sa predtým týmto psom kupírovali uši. Po zákaze kupírované sa chov uberal cestou k ušiam menším, až sa dosiahlo uší vzpriamených.

vzhľad:

Dnešné bulteriéri sú stredne veľkí, mimoriadne svalnatí a mohutní psy, nazývaní "gladiátori medzi psami". Bulteriér má v kohútiku priemerne 53 až 55 cm . Sfarbenie by malo byť čisto biele alebo rôzne farebné, pričom farebné plochy musia prevládať, s bielymi značkami alebo bez nich. Vedľa svoje pevné a mohutnej stavby tela bulteriér zaujme svojim tvarom lebky, ktorý nám opisuje štandard: "Pri pohľade spredu má vajcovitý tvar, všade je dobre vyplnená, bez akýchkoľvek priehlbín. Profil sa jemne skláňa smerom k nosu. "Charakteristický je pre nich tzv" down face "- úklon lebky, alebo po slovensky klabonos.

Exitovali rôzne váhové kategórie, existovali aj psy s hmotnosťou ako 2 kg tak 12 kg . A tak sa priamo ponúkalo vyšľachtiť miniatúrneho bulteriéra. Jeho výška v kohútiku nie je viac, než 35,5 cm . Táto miniatúrna varieta vznikla opäť cielenú celekcí v chove.

Využitie a povaha:

Bulteriér je plemeno veľmi živé a potrebuje skúseného majiteľa, ktorý má pevnú ruku. V majetku nesprávneho človeka sa z neho môže stať problémový pes. Je to pes sebavedomý a pri správnom vedení je skvelým spoločníkom. Môžeme sa s ním stretnúť ako na výstavách, lovoch na čiernu zver tak aj ako so psom spoločníkom.

starostlivosť:

Krátka srsť nevyžaduje veľa starostlivosti. Je však dobré sa bullteriér venovať a zabaviť ho.

Text: Eva Černohubová

Foto: Chovateľská stanica Robes, www.robes.wz.cz