Československý vlčiak

História:

Ide o pomerne mladé plemeno, hoci jeho vzhľad nám silne pripomína vlka. O prvom krôčiku na ceste k novému plemenu môžeme hovoriť v roku 1955, kedy ing. Karel Hartl prvýkrát skrížil karpatskú vlčicu a psa nemeckého ovčiaka. V tej dobe ale nešlo o vytvorenie nového plemena, išlo skôr o vedecký výskum. Ten mal zistiť, či sa vzniknutí potomkovia budú exteriérom podobať vlkovi, či nemeckému ovčiakovi. Ďalšia otázka sa týkala reprodukcie. U potomkov sa vyskytol vlčí reprodukčný cyklus - suky sa Haral raz do roka. Ďalším prejavom prikríženie vlka bola plachosť. Psy sa tiež silne podobali vlkovi charakterom srsti. Ďalšou zvláštnosťou bola ich vytrvalosť, čuchové vlastnosti a orientačný zmysel, kde značne prevýšili títo kríženci nemeckých ovčiakov. Boli odolnejšie voči horúčave, zime i vlhkosti. Problém ale nastával vo cvičiteľnosť prvořídních krížencov, a to kvôli výskytu agresivity. Psy horšie nadväzovali kontakt s inými ľuďmi než bol ich vodca. Avšak vďaka svojim skvelým schopnostiam čoskoro vyvstala myšlienka o chove nového plemena. Bolo založené niekoľko rôznych línií. Roku 1966 bolo požiadané o zapísanie týchto vlčiakov do plemennej knihy. Plemeno však uznané nebolo a nasledovne klesol aj počet ich chovateľov. Zostalo len pár chovateľov v Čechách a na slovenské. Roku 1982 vznikol v Brne Klub československých ovčiakov a československý vlčiak bol uznaný ako národné plemeno. Uznanie medzinárodnou kynlogickou organizáciou FCI sa ovčiak dočkal až 13. júna roku 1989.

vzhľad:

Cieľom dnešného chovu je vyšľachtiť plemeno stredne veľkého vzrastu, vytrvalé, pohyblivé vyložene vlčieho vzhľadu. K tomuto vzhľadu prispieva aj pružná chôdza pripomínajúce beh vlkov. V chode sa tento vlčiak pohybuje mimochodom. Svoje vlčí predkov plemeno nezaprie ani pri zborovom vytie. Srsť je žltošedý až striebrošedá s charakteristickou svetlou maskou. Svetlá srsť je taktiež na spodnej časti krku a prednej hrudi. Prípustné je tmavosivé zafarbenie so svetlou maskou. V zime prevláda mohutná podsada, ktorá s vrchnou krycou srsťou vytvára husté osrstenie celého tela. Je nutné, aby srsť pokrývala brucho, vnútornú časť stehien, vnútornú časť ucha a medziprstie.

Povaha a využitie:

Je to všestranne upotrebiteľný aktívny pes verný svojmu pánovi. Nachádza svoje uplatnenie v záchrannářských tímoch aj ako rodinný pes. Potrebuje však dostatok priestoru pre uplatnenie a vybitia svojej energie.

starostlivosť:

Jeho majiteľ by mal byť skúsenejší kynológ, ktorý mu môže dopriať dostatok športovných aktivít a pracovných využitie. Srsť, okrem občasného česanie, nepotrebuje žiadnu špeciálnu úpravu.

Text: Eva Černohubová

Foto: Chovateľská stanica Sotis, www.sotis.eu