História:
Český fúzač je pôvodné české plemeno. Záznamy o jeho existencii pochádzajú už zo 14. storočia, z doby cisára Karola IV. Dozvedáme sa o ňom z listu Viliama Zajaca: "Leta pána 1348 daroval kráľ Karol IV. markgrófovi braniborskému Ľudovítovi na pobavenie na honoch psov výkonné, Canis bohemicus zvanej ". Či išlo o stavača či duričov sa z listu nedozvieme, ale v neskôr napísaných dokumentoch je tento názov prirovnávaný k názvu "český fúzač".
Roku 1882 bol zverejnený prvý štandard ao 14 rokov neskôr bol založený v Písku spolok pre podporu stavačov hrubosrstých. Ten bol ale čoskoro zrušený, jednoducho kvôli tomu, že ich spisy a dokumenty boli písané len v češtine a né v tehy protěžovanější nemčine. Roku 1912 bol urobený ďalší pokus o zalozeni klubu, avšak jeho vývoj prekazila prvá svetová vojna. Po vojne, roku 1924, bol založený klub "Český fúzač", ktorý stanovil pevné pravidlá ďalšieho chovu a vytvoril tak českého fúzača ako ho poznáme dnes. Po druhej svetovej vojne sa ďalej český fúzač krížil s inými hrubosrstým stavačmi aby sa rozšírila chovná základňa. Štandard bol aj napriek protest nemeckého klubu uznaný až roku 1963.
Dnes je plemeno známe a chované tak v Európe ako aj na americkom kontinente ale dokonca aj v krajinách orientu.
vzhľad:
Srsť je trojakého typu - mäkká s hustou podsadou, tvrdá rovná priliehajúca srsť asi 3 -
Využitie a povaha:
Je to všestranný pracovný pes, výborný stopár a aportér. Rýchlosť, vytrvalosť a ľahká ovládateľnosť a cvičiteľnosť sú jeho hlavné klady, vďaka ktorým si získal priazeň nielen na našom území. S chuťou pracuje ako na poli tak v lese aj vo vode.
Nie je výnimkou, že sa s ním môžeme stretnúť v úlohe rodinného maznáčika. Je prítulný a inteligentný.
starostlivosť:
Ako u väčšiny loveckých psov je nutné dopriať mu dostatok primeraného pohybu. Srsť nie je na úpravu náročná.
Text: Eva Černohubová
Foto: www.ceskyfousek.net
Prihlásením súhlasíte so spracovaním osobných údajov .