Clicker - mýty a omyly

Pretože sa clicker rozširuje medzi psičkári pomerne rýchlo, bez toho aby si o ňom niektorí noví používatelia zistili všetko potrebné, pochopí často výcvik s ním zle alebo v ňom robia chyby, kvôli ktorým im funguje zle alebo vôbec a svoje omyly šíri ďalej ... Až sa niekedy človek čuduje, čo všetko sa napovedá a také malej krabičke, čo robí "klik".

Aj keď nechcem písať znova všetko, ako a prečo sa clicker používa, napíšem to aspoň vo stručných bodoch, zvyšok si môžete dohľadať na odbornejších stránkach, ako sú napríklad stránky Karen Pryor ( www.clickertraining.com ).

1) Klikne sa a dá sa psovi maškrtu. Čím rýchlejšie sa odmena podá, tým skôr si spojí klik = bude mňamku. Maškrta musí byť samozrejme niečo, čo psovi hrozne chutí, aby si nehovoril "zase sa mi kliká, no hrôza, budú do mňa pchať nejakej blafy, fuj."

2) Psovi sa kliká za správanie, ktoré sa nám páčia. Väčšina psov má tendenciu nám ponúkať nejaké cviky, ktoré vedia a za ktoré sú často odmeňovaní - sadni, ľahni, Štekaj ...

3) Pes má tendenciu opakovať správanie, za ktoré bol odmenený a neopakovať správanie, za ktoré odmenený nebol, pretože by plytval energiou.

4) Klik povie psovi, že presne za to, čo robil v okamihu, keď sa mu kliklo, dostane maškrtu. Čím presnejšie je kľučiek, tým presnejšie môže pes správanie zopakovať.

5) Za každý klik je maškrtu. Reakcia na clicker je podmienená a bez obnovovanie by sa vytratila.

6) Pri výcviku sa minimálne hovorí a pohybuje. Povel sa pridá ku cviku až vtedy, keď cvik pes vykonáva presne podľa psovodova želania.

Mýtus č.1: Klik nie je pre psa odmenou, tou je predsa pochvala.

Klik ani nemá byť toľko pochvalou, ako informácií, že to, čo robí, je žiaduce a bude to odmenené. Počas výučby, teda fáza, kedy sa pes snaží prísť na to, za čo klik dostane, sa nechváli a vôbec nehovorí preto, že pes potrebuje premýšľať, a keď na neho budete hovoriť, bude sa sústrediť na to, či nezachytí nejaké slovo, ktoré pozná, namiesto toho, aby premýšľal nad cvikom. Ako by ste sa cítili vy, keby vám do učenia stále niekto kecal? Zároveň to ale neznamená, že sa nechváli nikdy. Akonáhle pes problém vyrieši, kliknete a odmeníte a začnete chváliť, chváliť, chváliť, rozprávať mu, aký je úžasný, šikovný, šikovný a že mu na celom svete nie je rovné ... Keď uvidí, akú z neho máte radosť, bude ho to motivovať k ďalšej prácu.

Mýtus č.2: Slovné pochvala predsa stačí.

Klik je rýchlejší ako slovné pochvala (je jednoduchšie mať stále prst na pliešku clickeru než mať stále na jazyku hhhhhhhhhhhhhh-hodný) a tiež presnejšie, bez emócií. Psy veľa reagujú na našu intonáciu, ale pre nás je veľmi ťažké ju zakaždým udržať rovnakú, každú minútu, deň, mesiac, roky. Môžeme mať zlú náladu a hneď znie pochvala inak, ako keď sme veselí. Samozrejme by človek v takom stave nemal cvičiť, ale aj tak musí psa pochváliť, napríklad za privolanie na prechádzke. "Hodný" navyše povieme koľkokrát v obyčajnej konverzácii alebo ním chlácholíme psa, ktorý je potrebné nervózny. Kdežto kľučiek je jedinečný.

Mýtus č.3: Pes nespozná, že jeden klik je sadni a dva ľahni.

To skutočne nepozná, pretože klik nie je ani povel, ani pochvala, ani odmena. Klik je hlavne informácia, ktorú sa psovi označuje správne, žiaduce správanie. Niekto používa clicker pre privolanie (ale nepoužíva ho pri ničom inom), pretože pes na neho krásne reaguje a pribehne kdekoľvek odkiaľkoľvek. Prečo? Pretože to je jasný signál a je naučený, že prichádza odmena, tak si pre ňu pribehne. Neznamená to pre neho "za to, čo robíš, budeš odmenený", ale je zvyknutý na "Hele, Aliki, mám pre teba mňamku!" Ak má Alík rád maškrty, prečo by sa flákal? Keby ľudí dávali mňamku za každé "poď sem", pes by im na to reagoval rovnako dychtivo.

Mýtus č.4: Maškrty sa za klik dávajú len na začiatku a potom už nie.

To už sa mi tiež párkrát stalo, že si mi ľudia pochvaľovali, že keď budú cvičiť s klikerom, nebudú musieť odmeňovať psa maškrty. Tak to ale nefunguje! Ako som už písala, klik nie je pochvala ani odmena, hovorí sa ním, že správanie psa je správne a dostane za neho odmenu. Ak nebudete odmeňovať, pes si časom clickeru prestane všímať - oslabí sa podmienený reflex. Výhoda clickeru je v tom, že nemusíte dať maškrtu za dané správanie hneď, pes vďaka kľučku vie, za čo je odmeňovaný, ale maškrtu musíte dať vždy.

Mýtus č.5: Keď sa bude dávať po kliku stále maškrtu, pes potom nebude cvičiť bez maškrty.

Na clickeru považujem za veľkú výhodu aj v tom, že nemusím mať maškrtu fyzicky pri sebe a pes predsa maká ako skrutku. Väčšinou cvičím tak, že mám maškrty (prípadne hračku) niekde položenej, nechám psa, nech sa snaží, a keď mu kliknem, dôjdem pre odmenu. Pes rýchlo pochopí, že keď bude čakať, až mu niekto ponúkne maškrtu, tak sa nedočká, zato keď sa bude snažiť, má oveľa väčšiu šancu z nás niečo vymámiť. Učia sa tak byť vo výcviku aktívny a nie pasívne. Prvý variant je pre nás vždy výhodnejšie, pretože je radostnejší a rýchlejší. Sú ale veci, ktoré odmeňujem vždycky - napríklad privolanie alebo čakanie pred vstupom do cesty. Sú to pre mňa zásadné veci a chcem, aby pes na ich splnenie urobil maximum. Keď je splní, zaslúži si odmenu.

Mýtus č.6: Na pretekoch clicker mať nemôžem a bez neho pes nebude cvičiť.

Môžete mať na pretekoch maškrty? Na mnohých pretekoch nemôžete psa ani pochváliť slovne. Naučiť psa, aby cvičil aj s minimom maškŕt a pochvál sa učia rovnako, ako keď sa učia cvičiť bez clickeru. Odstraňujte z tréningu clicker, keď si pes je istý cvikom a nepotrebuje ho stále potvrdzovať kliknutím a keď ho stabilne vykonáva dobre. Nahrádzate ho postupne slovné pochvalou. Pretože pes už vlastne vie, ako má cvik vyzerať, nevadí, že slovné pochvala nie je tak presná ako clicker. Okamihy, kedy príde slovné pochvala a kedy kľučiek vyberajte náhodne, aby pes nenašiel nejaký vzorec a kvôli nemu komolil cvik (keď budete napríklad striedať kľučiek a pochvalu po jednom, potom pes môže robiť párne prípady inak ako nepárne). V okamihu, keď idete na preteky, už predpokladám všetky cviky viete, takže nebudete potrebovať clicker.

Mýtus č.7: Pes predsa nemôže urobiť cvik, keď mu nepoviem povel.

A keď mu ho poviem, pes urobí cvik, ktorý predtým nikdy v živote nerobil? Podľa gréckych filozofov sa ľudia rodia s povedomím o svete, na ktoré si časom "spomínajú", ale aj keby sa tak rodili psi, určite sa ich povedomie netýka toho, že sadni znamená "sadni si na zadok" a ku mne je pre "nech si, kde si, pribehne ku mne a sadni si ". To všetko musíme psami ešte len naučiť, a keď poviete psovi "sadni", a potom mu budete tlačiť na zadok a hlavu zdvíhať za obojok nahor, čo sa na sadni naučí? Naučia sa "pán mi siaha na zadok a ťahá ma za hlavu". Aj keď zvolíte bezkontaktné metódu a psovi poviete "sadni", a potom ho láka, aby zdvihol hlavu za maškrtou, a tým si sadol, pes sa na sadni naučia "pilovať" vám prsty, aby získal maškrtu. Povel môžete pridať až v okamihu, keď pes cvik predvádza presne tak, ako chcete, napríklad keď si sám od seba sadá.

Mýtus č.8: Pes nespozná, ktorý cvik má urobiť, keď mu nepoviem povel.

Väčšinou sa cvičí len jeden nový cvik, už naučené cviky majú pochopiteľne svoje povely, na ktoré pes počuje. Rozhodnete sa, ktorý cvik chcete práve cvičiť a buď čakáte, až ho pes sám niekedy náhodne predvedie a za to mu kliknete (zachytenie - capturing), alebo ho do cviku navediete maškrtou a za to mu kliknete (vedenie - luring), alebo klikáte za každý pohyb, ktorý psa priblíži k výslednému cviku, až nakoniec dokáže predviesť cvik celý (formovanie - shaping). Najlepšie sa mi zdá psa párkrát do cviku naviesť maškrtou a potom stáť a čakať, až niečo skúsi sám. Príkladov shaping môžete na blogu katachyon-training.blog.cz nájsť veľa, robím tak takmer všetky cviky dogdancingu, rovnako ako zóny alebo slalom v agility.

Text: Kateřina Lerlová

katachyon-training.blog.cz

www.lerl.info