čuch špecialisti

V živote našich štvornohých kamarátov hrajú najdôležitejšiu úlohu vnemy, ktoré im sprostredkuje ich nos. Aj z tohto dôvodu môžeme zo psov vycvičiť úspešnej stopára a pomocníkov v najrôznejších oblastiach, kde čuch hrá hlavnú úlohu.

Psy majú veľmi jemný čuch. V porovnaní s človekom je náš čuch v podstate zakrpatený. Čo pre nás znamenajú oči, znamená pre psa nos. Aj preto sa niekedy hovorí, že pes "vidí" ňufákom. S pomocou čuchu rozoznáva, kde v ulici hára fena, kadiaľ jeho psie kamarát šiel na prechádzku, kde si sused založil kompost atď. Nemôžeme sa teda čudovať, že pes pri každej prechádzke všetko dôkladne skúma svojim ňufákom. Na ulici ho zaujíma tisíce rôznych pachov, ktoré ostávajú na chodníku, v tráve, na obrubníkoch atď. Pokiaľ chce pes ucítiť nejaký pach obzvlášť zreteľne, začne čenichat (vetriť) silným, rýchlo opakovaným nadechováním. Tým, ako nozdrami nasáva vzduch, sa pachy dostávajú na čuchovú sliznicu. Kdychom porovnali veľkosť tejto sliznice u človeka au psa, tak pes z toho vychádza ako absolútny víťaz. Má túto sliznicu skoro päťdesiatkrát väčšie ako človek. U nemeckého ovčiaka je na nej asi 250 miliónov čuchových buniek, zatiaľ čo človek má asi len 5 miliónov týchto buniek.

neoceniteľné služby

Psie záchranári preukazujú neoceniteľné služby pri hľadaní osôb pochovaných pod lavínami, v sutinách zriadených domov po zemetrasení, výbuchu a iných katastrofách. Psy sa osvedčili aj ako "živé detektory" pri zisťovaní unikajúceho plynu z poškodeného potrubia. Napríklad vo Fínsku, ktoré je bohaté na nerasty, využívajú psov dokonca pri vyhľadávaní rudných ložísk. Slávny bol pes Lari, ktorému sa podarilo v priebehu jediného roka objaviť okolo tisícky menších ložísk v hĺbke do šiestich metrov. Niekedy bola táto ložiská zakrytá ešte metrovou snehovou pokrývkou.

diamant kuchyne

Vo Taliansku, Francúzsku, či Španielsku hľadajú psi zase kulinársky poklad - hľuzovky! Tieto veľmi chutné huby sa vyskytujú len v niektorých oblastiach a zrakom ich nemožno objaviť. Nič neprezrádza ich výskyt, rastú totiž až tridsať centimetrov pod zemou, väčšinou pod koreňmi dubov. Ich náleziská prezradí vycvičenému psovi len ich originálne korenistá vôňa. Jedlá s hľuzovkami sa považujú za veľkú delikatesu. Najdrahšie a najžiadanejšie lahôdkou sú takzvané piemontskej hľuzovky, čiže jesenné biele, ktoré rastú v Taliansku v okolí mestečka Alba. Ich cena za kilogram sa môže vyšplhať až na 3500 eur. Predtým sa hľuzovky vyhľadávali pomocou ošípaných, ktorá bola rovnako úspešná ako psy, ale mala jednu veľkú nevýhodu: príliš mnoho vzácnych húb sama zožrala. V súčasnosti sú najväčšie špecialisti na vyhľadávanie psi talianskeho plemena Lagotto Romagnolo. Psy, ktorí hľuzovky hľadajú, sa tomuto umeniu cvičí už od malička. Ako prebieha výcvik? Trojmesačnom šteňatám sa rozhádže po zemi omrvinky hľuzoviek a psíkovia je očuchávajú, hrajú sa s nimi a môžu ich aj jesť. Zhruba polročnom psom sa zahrabávajú kúsky hľuzoviek, približne 5 cm pod zem. Neskôr už sa psy učia hľadať vzácne huby priamo v lese spoločne so skúsenými jedinci. Dokonca aj v Českej republike rastie 16 druhov hľuzoviek, ich zber je ale prísne zakázaný.

Zdroje: Peter Teichmann, Psy, Zahraničná literatúra, 1990 ;. internet

Foto: pxhere.com