Dedičnosť dysplázia bedrového kĺbu u psov

Dyspláziou bedrového kĺbu (DKK) môžu ochorieť psy všetkých plemien. Jedná sa o najčastejšie ortopedické ochorenie u veľkých a obrích plemien. Výskyt DKK nie je závislý na pohlavie, a ak sa vyskytne, tak sú takmer vždy postihnuté oba bedrové kĺby.

U zdravého psa je hlavica kosti stehennej hlboko zakloubena v kĺbovej jamke a kĺbové puzdro je tesné. Kĺbovej plochy kostí na seba priliehajú. Zdravý kĺb vykonáva iba krúživý pohyb a pri normálnom zaťažení nevykonáva žiadny bočný pohyb. Pokiaľ dôjde k chybnému vývoju bedrové jamky, hlavica stehennej kosti, kĺbového puzdra alebo väzu, prejaví sa DKK. Okrem normálneho krúživého pohybu v bedrovom kĺbe dochádza pri zaťažení aj k bočnému pohybu hlavice kosti stehennej. V dôsledku tohto bočného pohybu kĺbu dochádza aj k degeneratívnym zmenám v kĺbe (artróze).

Klinicky sa DKK u mladých psov (3-12 mesiacov) prejavuje neochotou k pohybu, veľmi pomalým vstávaním, krívaním, problémy s chôdzou do schodov, skákaním z výšky a problémy s naskočením do auta. Niekedy je možné počuť zvláštny klikanie pri chôdzi. U starších psov sa ochorenie DKK prejavuje predovšetkým výrazným krívaním. Pokročilejšie štádiá DKK sú liečiteľná chirurgicky, niektoré iba totálna protéza bedrového kĺbu.

Diagnostika a klasifikácia dysplázia bedrového kĺbu

Diagnostika DKK je podľa noriem Medzinárodnej Kynologické Federácie (FCI) vykonávaná rentgenologicky. Podľa tejto metódy sa diagnostikuje DKK vo všetkých krajinách, ktoré sú členmi FCI (väčšina európskych krajín, Rusko, Južná Amerika a Ázia). V USA a Kanade je používaná odlišná norma - OFA (Orthopedic Foundation for Animals) a vo Veľkej Británii, Írsku, Novom Zélande a v Austrálii je používaná norma BVA / KC (British Veterinary Association / Kennel Club).

Podľa noriem FCI je röntgenologické vyšetrenie vykonávané vo veku 12-18 mesiacov. Pri jednotlivých plemien psov je určený vek, v ktorom je vyšetrenie vykonávané, záväznými podmienkami príslušného chovateľského klubu. Vyšetrenie v tomto veku je nevyhnutné pre rozhodnutie o zaradení jedinca do chovu. Pre úspešnú chirurgickú liečbu by malo byť vyšetrenie vykonané oveľa skôr, optimálne vo veku 3-4 mesiacov.

Vlastné röntgenologické vyšetrenie môže vykonať ľubovoľné veterinárne pracovisko, posúdenie musí ale vykonať
len špecialista pre posudzovanie DKK komory veterinárnych lekárov. Zoznam špecialistov je možné nájsť na internetovej stránke komory veterinárnych lekárov www.vetkom.cz .

Postihnutie DKK je podľa FCI rozlíšené na nasledujúce stupne:

A - bez príznakov dysplázia (predchádzajúci názov 0)

B - hraničné dysplázia (predchádzajúci názov 1)

C - mierna dysplázia (predchádzajúci názov 2)

D - stredná dysplázia (predchádzajúci názov 3)

E - ťažká dysplázia (predchádzajúci názov 4).

Podmienky pre zaradenie do chovu sú v súčasnej dobe (bohužiaľ) iba v kompetencii jednotlivých klubov. Niektoré kluby umožňujú uchovnenia psov aj s diagnózou DKK - D, čo vedie k trvalej genetickej záťaži takých plemien.

U niektorých klubov totiž prevládnu tendencie uchovňovat a množiť niektoré psy za každú cenu, pričom genetická čistota chovu vôbec nie je braná do úvahy.

Dedičnosť dysplázia bedrového kĺbu

V súčasnej dobe prebieha intenzívny výskum génov, ktoré zodpovedajú za vznik DKK. Je zrejmé, že na vzniku dysplázia sa podieľa veľké množstvo génov, jedná sa tak o zložitú polygénny dedičnosť.
DKK môže vzniknúť aj u psov, ktorí majú genetickú výbavu celkom v poriadku, ale pri vývoji šteňaťa dochádza k enormnému zaťažovaniu kĺbov. Takým nevhodným zaťažovaním môže byť napríklad príliš dlhý a intenzitní pohyb neúmerný veku šteňaťa alebo skákanie z výšky u mladých šteniat. Príčinou vzniku DKK môže byť tiež nevhodná plocha, na ktorej sa šteňatá pohybujú. Typicky nevhodné sú klzké povrchy (parketové, dlaždicové alebo mramorové podlahy), na ktorých sa šteňaťu rozbieha nohy. Aby bolo dosiahnuté správneho vývoja šteňaťa, je vhodné také podlahy prekryť kobercom. DKK môže vzniknúť aj v prípade, že šteňatá nemajú správnu výživu. Pre vývoj šteniat veľkých a obrích plemien je nutné dostatočné množstvo vápnika a nutné je aj pridávať doplnky obsahujúce látky, z ktorých sa tvoria kĺbová chrupavka. Pre zdravý vývoj kĺbu je nutné podávať glukosamín sulfát, chondroitín sulfát, MSM a hydrolyzovaný kolagén, ktoré sú obsiahnuté napríklad v prípravku Apto-flex.

Plemenná hodnota (EBV)

V poslednej dobe bola popísaná celá rada génov, ktoré sú zodpovedné za vznik DKK. Tieto poznatky možno využiť pri stanovení tzv. Plemennej hodnoty (EBV - estimated breeding value). Zavedenie plemennej hodnoty pre DKK a množenie len psov s optimálnou plemennú hodnotou môže výrazným spôsobom prispieť k zníženiu výskytu DKK u jednotných plemien. Stanovenie plemennej hodnoty ale môže vykonávať len genetik a pre väčšinu chovateľov nie je tento údaj dostupný. Rozsiahla štúdia vykonaná v USA v rokoch 1970 - 2015 u 60 plemien psov preukázala, že iba fenotypová selekcia, tj. Zaradenie do chovu len na základe röntgenového vyšetrenia, vedie k podstatnému zníženiu prítomnosti DKK u všetkých plemien.

Dedičnosť dysplázia bedrového kĺbu u Cane Corso Italiano

Naša výskumná skupina v ZOO Tábor sa zaoberala štúdiom dedičnosti DKK u psov plemena Cane Corso Italiano. Analyzovali sme údaje u 1813 psov tohto plemena. Sledovali sme potomstva psov vzhľadom k stupňu DKK, ktoré vzniklo krížením rodičov, kde obaja rodičia boli klasifikovaní stupňom A, B, alebo C, a ďalej potom všetky kombinácie rodičovských kríženie (jeden rodič A x druhý B, jeden rodič A x druhý C, jeden rodič B x druhý C). Výsledky sú zhrnuté v grafoch 1-6.

Väčšina potomstva (59,9%) s klasifikáciou DKK - A vznikla pri krížení, kedy obaja rodičia boli klasifikovaní ako A. Z týchto krížení nevznikol žiadny pes s klasifikáciou DKK - E a iba 4,4% potomstva bolo klasifikované ako DKK - D.

Pri krížení rodičov, kde samce mali klasifikáciu DKK - A a suky DKK - B, vzniklo potomstvo, kde 50% tvorili psy s klasifikáciou DKK - A a iba 1% potomstva malo klasifikácii DKK - E a 6,8% potomstva bolo klasifikované ako DKK - D.

Ak boli krížený rodičia s klasifikáciou DKK - C, vzniklo iba 16,7% potomstva DKK - A a 30% potomstva
DKK - D.

Zaujímavé je, že kríženie kde psy boli klasifikovaní ako DKK - A a suky ako DKK - C viedlo k vzniku potomstva, kde bolo podstatne viac DKK - A psov (47,1%) v porovnaní s kríženiami, kde obaja rodičia boli DKK - B . Tu vzniklo len 35,3% DKK - A psov.

závery

Výsledky našej štúdie jasne ukazujú, že pre elimináciu dysplázia bedrového kĺbu u Cane Corso Italiano, by mali byť množenie predovšetkým psy s klasifikáciou A. Ak je množený pes s klasifikáciou B alebo C, mal by byť krížený výhradne so psom s klasifikáciou A.

Psy s klasifikáciou D by do chovu vôbec nemali byť zaraďovaní.

Rozhodovanie o chovnosti psov podľa stupňa dysplázie by nemalo byť ponechané iba v kompetencii jednotlivých chovateľských klubov, kde mnohokrát prevládnu tendencie množiť psov i vyslovene nevhodné pre chov, ale malo by byť určované jednotnými pravidlami SKJ alebo FCI, a to pre všetky plemená. Jedine tak sa podarí výrazne potlačiť prítomnosť dysplázia bedrového kĺbu u všetkých plemien psov.

Tento článok je populárny verzií odborné publikácie.

Korec, E., Hančl, M., Bydžovská, M., Chalupa, O., Korcová, J., Segregation Analysis of Hip dysplázia in Cane Corso Italiano Dogs , publikované prvýkrát 12. 1. 2018 v americkom vedeckom veterinárnom časopise Approaches in poultry, Dairy & Veterinary Sciences

Text: RNDr. Evžen Korec, CSc.
Riaditeľ Zoo Tábor
Majiteľ chovateľskej stanice Korec Corso

Foto: Pes Cane Corso Italiano, fena Koleta Atison, archív E. Korca

prílohy: