Foxteriér - hladkosrstý / hrubosrstý

História:

Poznáme dve variety Foxterrier - hrubosrstého a hladkosrtého. Hladkosrstý sa považuje za pôvodnejšie formu foxteriéra. Dnes sú tieto typy považované za dve rôzne plemená, avšak predkov a využitie majú spoločné. Má sa za to, že hladkosrstý foxteriér vznikol prekríženým teriérov s bígl k tomu údajne došlo v grófstvach Cheshire a Shropshire. Pôvodný Foxterrier boli čisto bieli, prikrížením psov s farebnou hlavou a čiernou škvrnou na chrbte tú pred nami stoja onen dnešnej známy strakatý foxteriér.

Foxterrier patria k veľkej skupine psov, ktorá bola šľachtená pre lov škodnej, jazvecov, tchorov a ďalších v norách žijúcich zvierat. Plemeno sa využívalo aj ku hon líšok spoločne s foxhound, čo je veľký pes na vyskoých nohách. Snaha bola teda o rýchleho pohyblivého psa, ktorý by sa rýchlosťou a mrštnosťou hodil ku hon líšok, ďalšie zásadou bolo telo, ktoré sa ani v najmenšom detaile nemalo vymykať dokonalému proporčnímu vyváženie. Pes musel mať silné čeľuste a dobre vypracovaný chrup, aby pri zápolenia sa zverou nepovolil. Jeho biela srsť prezrádzala lovci, kde sa jeho pes v krovinách pohybuje. V Anglicku sa môžeme stretnúť napríklad s označením "The Gentleman of the Fancy" - čo zdôrazňuje zmysel pre proporcie a dokonalú vyváženosť a harmóniu tela, ktorú toto plemeno predstavuje.

S menom Foxterrier sa prvýkrát stretávame roku 1859, avšak ako samostatné plemeno bolo uznané roka 1876 a hrubosrstá forma bola popísaná roku 1879.

Povaha a využitie:

Ako u väčšiny plemien bolo jeho poslanie skôr rýdzo lovecké, ako sme povedali už v úvode, bol šľachtený pre lov škodnej. Táto po generácie jemu určená práce z neho robí psa ostražitého, rýchleho a bystrého. Vďaka svojmu peknému vzhľadu našiel svoje miesto pod slnkom aj ako pes spoločník. Jeho priateľská a nebojácna povaha svedčí o jeho sebavedomie. Jeho majiteľ by mal byť skúsenejší kynológ, aby dokázal usmerniť jeho typicky teriérska vlastnosti a maniere. Foxterrier skvele vychádza s deťmi. Hrubosrstý foxteriér si získal priazeň ľahšie a rýchlejšie ako jeho hladkosrstý predchodca. A tak ho môžeme vidieť napríklad na výstavách ďaleko časom ako jeho mladšieho hladkosrstého brata. Ako pes lovec sa už dnes Foxterrier moc nevyužíva, stretneme sa s sním častejšie ako so psom spoločníkom, či ako s vyššie spomínaným psom výstavným.

vzhľad:

Srsť drsnosrstého foxteriéra má tú výhodu, že skvele chráni pred chladom a dažďom, čo bolo v minulosti ďalším skvelým predpokladom pre poľovného psa. Výška v kohútiku by nemala presahovať 39 cm . Váha by sa potom mala pohybovať v rozmedzí 7,2 - 8,1 kg u súk, psi váži okolo 6,8 - 7,7 kg .

U hladkosrsté aj hrubosrsté variety sa stretneme s bielou farbou, ktorá býva doplnená trieslovými alebo čiernymi znakmi, avšak biela musí prevládať.

starostlivosť:

Srsť sa musí pravidelne kartáčovať. Je nutné sa mu venovať a nenechať ho zaháľať. U výstavných hrubosrstých psov sa srsť trimuje.

Text: Eva Černohubová

Foto: Chovateľská stanica Od Rytiera Malovce, www.rytirmalovec.wz.cz