Hluchota u psov

Ako psi starnú, zhoršuje sa im sluch. U niektorých plemien sa častejšie vyskytuje aj vrodená hluchota, napríklad u dalmatíncov.

Dedične podmienená hluchota, ktorej príčinou je genetická porucha, je u psov častejšie než u mačiek. Medzi hluchotou ohrozené psov sa radí najmä jedinci s bielou srsťou, bielymi škvrnami alebo merle sfarbením. Z konkrétnych plemien sa najčastejšie objavuje u dalmatíncov. Bývala častá aj u bielych bulteriérov. Postupne sa podarilo tento defekt odstrániť, hoci je niekedy ťažké čiastočnú hluchotu rozpoznať. Môže sa objaviť u ktoréhokoľvek plemena, ale zvýšeným rizikom sú ohrozené plemená ako akita-inu, americký staffordshirský teriér, bígl, border kólia, boxer, austrálsky ovčiak, austrálsky dobytkársky pes, bostonský teriér, anglický seter, bobtail, kólia atď. Psy samozrejme nie sú hluchí v rovnakej miere, môžu mať postihnuté jedno, alebo obidve uši.

Dôležitý výcvik posunky
Ak máte podozrenie, že je váš pes hluchý, nechajte ho vyšetriť u veterinára. Spoľahlivá metóda tzv. BAER test sa vykonáva v sedáciu a trvá len pár minút. Hluchí psy potrebujú špeciálny výcvik, aby boli schopní bezpečne fungovať. Povely sa musí previesť zo zvukových na zrakové (gestá), prípadne dotykové. Pretože sa jedná o iný typ výcviku než u zdravých psov, zverte sa do rúk odborníka, ktorý má s tréningom hluchých psov skúsenosti. Vedzte, že aj hluchý pes sa môže naučiť perfektne "počúvať". Pre psov totiž hluchota neznamená tragédiu. Zvlášť ak nepočuje už od šteňaťa, svoj hendikep si neuvedomujú a nedostatok si vedia vynahradiť. Väčšina psie komunikácia sa totiž odohráva nehlučne. Sledovanie reči tela a výrazu tváre a očí pomáha psom vyznať sa v správaní druhých psov, ale aj ľudí. Nepočujúci psy sa dobre naučia ostatné psy i ľudí "odhadovať". Samozrejme to však obmedzuje ich pracovné využitie a od majiteľa to vyžaduje väčšiu dávku trpezlivosti a ochoty investovať čas a úsilie do výcviku. Vrodená hluchota je tiež dôvodom na vyradenie z chovu.

Získané hluchota
Ohluchnúť môže pes napríklad následkom opakovaných zápalov ucha, novotvarov, po úraze alebo následkom užívania niektorých liekov. Môže byť postihnuté jedno, alebo obidve uši. Vo väčšine prípadov je hluchota bohužiaľ neliečiteľná. Spojená je tiež so starobou. Je to rovnaké ako u ľudí, s postupom veku staršie psy horšie počuje. U väčšiny psov tento proces nastupuje po desiatom roku veku, u veľkých plemien niekedy aj skôr. Pes ako "čuchové zviera" sa s tým ale vyrovnáva ľahšie ako starý človek. Podľa správania to často nie je poznať, iba pes nereaguje na sluchové podnety a povely. Ak si nie ste istí, či sa psovi sluch skutočne zhoršuje, alebo len odmieta počúvať, otestujte ho. Môžete treba zašustit vrecúškom s maškrtami, bez toho aby vrecúško videl. Vydajte skrátka zvuk, ktorý pes spoľahlivo pozná a vie, že príde odmena. Keď takto zašuštíme treba vo vrecku a pes nemá šancu vrecúško vidieť, môžete pozorovať, či bude reagovať, alebo nie. Počítajte však s tým, že pes registruje viac zmyslami, takže môže maškrtu ucítiť ... Ďalším príznakom hluchoty môže byť aj to, že pes nepočuje, keď odomykáte dvere pri návrate domov alebo nereaguje na hlasné zvuky, ktorých sa skôr bál. Ak si nie ste istí, ako na tom váš pes je, poraďte sa s veterinárom. Ten psa vyšetrí a môžete zistiť, že išlo (v lepšom prípade) len o upchatie ušného kanálu, čo sa dá ľahko vyliečiť.

Bezpečie na vodítku
U starého psa dbajte predovšetkým na to, aby zo straty sluchu nevyplynulo ohrozenie. V miestach s väčšou hustotou dopravy je vždy lepšie vodiť ho na vodítku. Je tiež vhodné na každý povel už dopredu trénovať posunok, tým psovi (i sebe) uľahčíte život. Keď pes stráca sluch, začne si svojho majiteľa viac strážiť očami, komunikácia sa skrátka zmení, ale rozhodne to neznamená, že sa vzájomný vzťah zhorší. Aj hluchý pes môže byť plnohodnotným spoločníkom a najlepším priateľom človeka.

Zdroje: Paul McGreevy, Radca pre milovníkov psov, Argo, 2005
Helena Kholová, Všetko o psoch, 1000 + 1 rada, Ottovo nakladateľstvo, 2002
Fotka od Angeles Balaguer z Pixabay