Ibizský podengo

História

Termín podengo (podenco) označuje niekoľko primitívnych plemien chrtovitých psov. O ich príbuznosti s pravými chrty nie je pochýb, avšak len pre niektoré (veľkostne väčšie) podengo sa používa označenie chrt (Ibizský, kanársky podengo). V prvej polovici 20. storočia sa bežne nazývali chrtovité psi z Afriky a Stredomoria, ojedinele dovážajú do Európy, faraonští chrty. Na prelome 70. a 80. rokov rozhodla Medzinárodná kynologická federácia, že jedinci pochádzajúce z Baleárskych ostrovov, ktorí sú sfarbenie bielo s červenými škvrnami až sedlom alebo plášťom, prípadne jednotne bielo, červeno, plavo, prislúchajú k plemenu Ibizský podengo a že názov faraónsky chrt prislúcha len červeno alebo červeno-bielo s minimom bielych znakov zbarvenému chrtovitému psovi z ostrova Malta. Plemeno Ibizský podengo teda pochádza z Baleárskych ostrovov, jeho blízkym príbuzným je portugalský podengo a kanársky podengo. Typické znaky telá všetkých podengo sú vztýčené, dopredu natočené uši a nahor nesený, šabľovito prehnutý chvost. Tieto psy boli na ostrovy pravdepodobne dovezení Féničanmi, Kartáginci, alebo možno aj Rimanmi. Tento pes je typickým zástupcom tzv. Primitívnych plemien - najstarších dosiaľ existujúcich plemien. Obrázky týchto psov sú nachádzané v hroboch faraónov a na exponátoch v múzeách, takže existencia plemena je dokázaná od roku 3400 pnl

Povaha a využitie

Je svojrázny, uzavretý, samostatný, nezávislý, zvedavý, často nedôverčivý voči cudzím ľuďom. Zdá sa, akoby nebol zvlášť viazaný na svojho majiteľa, aj keď niektorí majitelia podengo nedajú na ich oddanosť dopustiť. Vyžaduje veľa pozornosti a kontaktu, inak nadobudne dojem, že človeka k životu nepotrebuje. Má istý sklon k nedotklivosti a vie človeka "prekabátiť". Nečakajte od neho bezmedznú oddanosť a poslušnosť, má skrátka slobodou povahu. Rád sa samostatne potuluje po okolí, dobré oplotenie pozemku je preto nutnosťou. Ibizský podengo sa používa predovšetkým k lovu králikov bez strelných zbraní a to vo dne aj v noci. Vďaka svojmu vynikajúcemu čuchu, ktorý spolu so sluchom podengo používa viac ako zrak, stopuje a lovia králiky ľahko, a to aj v hustom podraste. Vďaka obratnosti a chytrosti chytí korisť rýchlo, zvlášť keď lovia vo svorke. Používa tiež pre lov zajacov a vysokej zveri. Je aj dobrým prinášača.

vzhľad

Hlava je dlhá a jemná. Nosná huba je mäsovej farby. Papuľa je jemná, dlhá. Oči šikmo položené, malé, svetlo jantárovej farby, pripomínajúce karamel. Uši vždy vztýčené, veľmi pohyblivé. Smerujúce dopredu alebo do strán v horizontálnej rovine alebo vzad. Krk veľmi suchý. Trup je celkovo symetrický, mierne konvexné, stredných vyrovnaných proporcií, kompaktný a s o niečo väčšou dĺžkou ako je výška. Chrbát dlhý, rovný a pružný. Zadok veľmi sa zvažujúci s viditeľnou kostrou, s veľmi silným pevným osvalením. Chvost nasadený nízko, dlhý. V kľude je prirodzene zvesený, v pohybe je nesený kosákovite viac či menej stočený. Dlhé končatiny vyvolávajú dojem štíhleho, rýchleho, ale silného zvieraťa. Srsť hladká, hrubá alebo dlhá srsť. Farba je preferovaná červenobiela alebo červená alebo biela farba. Béžová farba je povolená, ak ide inak o výnimočne dobrého jedinca, ale nie je vôbec povolená pri hladkosrsté variety. Výška v kohútiku: Psy: 66 až 72 cm. Feny: 60 až 67 cm.

starostlivosť

Čo sa týka starostlivosti o srsť a výživu, jedná sa o nenáročné plemeno. Od majiteľa vyžaduje pochopenie pre jeho špecifickú povahu a silné lovecké pudy. Svoje lovecké inštinkty, obratnosť a rýchlosť dobre uplatní v coursingu či klasických dostihoch.

Zdroje: FCI-Standard č. 89 / 04.02.2000 / GB

I. Stuchlý, M. Císařovský, Chrty, Canis

Foto: pixabay.com