Irish soft coated wheaten terrier

História plemena

Aj rský pšeničný jemnosrstý teriér - ISCWT je staré írskej plemeno, ktoré vzniklo pred 200 až 300 rokmi. Vývojom má dva blízkych príbuzných a to, írskeho teriéra a kerry blue teriéra. Írskym Kennel Clubom bolo toto plemeno uznané v roku 1937. Dlho sa viedli spory o tom, ako bude oficiálne pomenované, až sa nakoniec názov ustálil na Irish - írsky soft - mäkký coated - plášťový wheaten - pšeničný teriér - teriér. Plemeno bolo skôr využívané jednak ako pes lovecký, chovaný zvlášť chudobnejšími ľuďmi k likvidácii hlodavcov a k pytliactva v oborách panstvá, a jednak ako pes strážny.

telesná stavba

Plemeno má stredne silnú kostru a tomu zodpovedajúci mohutnú, nie však hrubú, hlavu, ktorú dokresľuje čierny, priestranný a čisto formovaný ňufák. Sila čeľustí je skrytá fúzmi, ktorý je pre plemeno typický. Stop má byť dobre vyjadrený a čelo ploché. Oko by malo byť tmavé a iskrivé. Ucho nemá byť veľké a je lomeno v úrovni lebky. Má dobre priliehať a chrániť tak vonkajší zvukovod pred vodou a nečistotami. Chrbát musí byť rovný a bedrá, ktoré prenášajú pohyb z panvových končatín na prednú časť, krátka a silná. Vyššie nasadený a veselo nesený chvost by sa nemal preklápať na chrbát. Nekupíruje sa. Dôležitým znakom plemena je pohyb. Je to plemeno temperamentný a osvalené a pohyb by teda mal byť plynulý, pravidelný a pružný.

Typ srsti

Typickým znakom plemena a tiež stredobodom mnohých špekulácií, sporov a problémov je jeho srsť. Mala by byť mäkká, prirodzene splývajúce a bez podsady. Farba by sa mala pohybovať od svetlo pšeničnej do zlatisto červenkasté. Takže tmavo ryšavá farba nie je u tohto plemena žiadaná. Srsť ale nesmie byť ani biela! Musí byť "pšeničná" a mala by byť lesklá alebo skôr trblietavá.

Najväčším problémom u srsti je jej kvalita. Vďaka nej hovoríme o dvoch typoch: írskom a americkom. Írsky typ srsti je štandardná a prirodzene opisuje tvar tela psa. Na dotyk je mäkká, ale pevná so zreteľnou štruktúrou (vlnky). Americký typ je našuchorený, srsť je väčšinou bez lesku, mäkká až vatovitá a svojou štruktúrou pripomína srsť pudla či bobtaila. Z pohľadu laika je americký typ srsti ľúbivý, ale plemeno sa volá írsky soft coated wheaten teriér a nie americký soft coated wheaten teriér a jeho pôvod treba ctiť!

Standard pripúšťa úpravu srsti strihaním, uznáva však aj jedinca neupravené, ich srsť ale nesmie prerastať dĺžku 12,5 cm, čo sa bežne deje, preto sa wheaten v zásade všetci strihajú. Výhodou zase je, že srsť nikdy nepĺzne a to v žiadnom ročnom období. Toto plemeno sa nemusí často kúpať, ale je priamo nutné ho často česať a tak odstraňovať odumreté chlpy a udržiavať srsť bez chuchvalcov a zplstnatělých Cucka. Česanie zároveň sprostredkováva kontakt medzi prirodzeným kožným mazom a celou dĺžkou chlpu. To má svoj praktický i estetický význam.

Vývoj srsti je u tohto teriéra záležitosť dlhodobá a končí až vo veku zhruba 2 rokov. Podobne dozrieva srsť tiež u kerry blue teriéra. U malých šteniat je typická tmavá maska tváre až v čiernej farbe a hnedá alebo hrdzavá farba tela. U dospelých jedincov je toto sfarbenie nežiaduce, je však nutné sa najskôr presvedčiť o veku psa.

povaha wheaten

Wheaten je teriér každým cólom s temperamentom, iskrou a snahou robiť to, čo ho baví. Je miernejší než iní, prevažne poľovne využívanie teriéry. Iste preto, že sa dnes už poľovne nevyužíva a je radený medzi plemená spoločenská. Chýba mu teda teriéry nadmernú prudkosť, tvrdohlavosť a aj prílišná vzrušivosť vedúce až k nervozite je mu cudzie. Wheaten je živý, veľmi inteligentný pes, ktorý je schopný riešiť samostatne úlohy. Má rád nové podnety a vzruchy, je vnímavý, ale tiež zvedavý, nič mu nemôže uniknúť. Je hravý, miluje hračky, aporty a do rôznych zábav a hier vkladá veľa energie. Je to typický rodinný pes, má rád deti, malé i veľké (a to aj deti cudzie) a je nadšený z ich hier, ktorých sa rád zúčastňuje. Všeobecne je k ľuďom kamarátsky a prítulný. Oproti iným teriérom málo šteká, jeho štekanie nebýva bezdôvodné. Nie je to klasický strážny pes, ale vie práve štekaním upozorniť na cudzích ľudí, zvieratá alebo podozrivé javy. Je to pes s veľkou fixáciou na svoju svorku, svojmu majiteľovi je oddaný a verný. Po zoznámení dobre vychádza aj s inými domácimi zvieratami, býva nekonfliktný s ostatnými psami, voľnú zver neprenasleduje.

využitie

Sv ým založením a povahou je vhodný predovšetkým pre aktívnych ľudí všetkých vekových kategórií. Je dobre ovládateľný aj cvičiteľný, potrebuje dôslednú výchovu, inak máva sklony k teriérom samostatnosti. Pokiaľ je ale k poslušnosti vedený už od mladosti, nemá s ňou žiadne problémy. Perfektné privolanie, koordinovaný pohyb na voľno a zvládnutie všetkých cvikov poslušnosti je pre neho samozrejmosťou. Potrebuje dostatok pohybu, ale aj cielenú aktivitu, preto je vhodný pre rôzne psie športy, ako je napríklad agility, coursing, flyball, frisbee, tanec so psom, dog treking, obedience ... Všetko ale samozrejme záleží na konkrétnom jedincovi a zvlášť potom na spôsobu vedenia a prístupu pána. Nie každého Wheaten baví všetky tieto športy, ale všeobecne možno povedať, že je to plemeno aktívny a športovo založených, učenlivé a zvedavé, takže potrebuje rovnako založeného majiteľa. Wheaten je absolútne nevhodný pre trvalý pobyt vonku v koterci, pretože potrebuje blízky kontakt so svojou ľudskou svorkou, najviac nemá podsadu v srsti, takže neznesie dlhodobý mráz ani dážď. Ďalej je to plemeno nevhodné na poľovníctvo, služobné a záchranársky výcvik, pachové práce, canicross. Wheaten má rád vodu a je dobrým plavcom.

Výhody a nevýhody

Aj wheaten ako každé iné psie plemeno má svoje výhody, ale aj nevýhody oproti iným plemenám, ktoré je potrebné vziať do úvahy. Ak sa nám wheaten páči a premýšľate o jeho kúpe, je potrebné si priznať ako veci dobré, tak aj tie zlé, aby ste predišli následnému "rozčarovanie" z kúpy. Píšem tu svoj vlastný názor a pohľad na túto problematiku.

výhody:

  • plemeno je málopočetné - nie je teda tak "prešľachtenia", ako môžu byť iná, veľa bežná plemená psov
  • plemeno je zdravé, netrpia na geneticky podmienené vady, časté ochorenia sa nevyskytujú
  • plemeno je veľmi vhodné do bytu, pretože srsť nepĺzne (chlpy naozaj nevypadávajú :-))
  • plemeno má rado vodu, takže kúpanie vo vani nie je problém a doma máte čisťoučkého psíka
  • plemeno postráda akýkoľvek negatívny psie pach! (najčastejšie vonia vami vybraným šampónom)
  • plemeno je spoločenské - má o vás záujem, dobre sa s ním v byte zžijete
  • plemeno nie je deštruktívne - neničí doma nábytok, koberce a pod. len tak z nudy, na záhrade nehrabú
  • plemeno je aktívne - po boku wheaten máte o zábavu postarané, s ním sa naozaj nenudíte
  • plemeno je "skladné" - dobre sa s wheaten cestuje, veľkosťou je tak "akurát", cestuje rád!
  • plemeno nepatrí medzi tie najviac náročné na potravu, granule prémiovej kvality žerie dobre :-)
  • plemeno je nekonfliktný - pri normálnej, správnej výchove nehryzie ani vás, ani vaše deti, ani susedovej psami, dokonca nezožerie ani vaše ďalšie miláčikov (obľúbia si aj tie najmenšie, napr. škrečky a to je u teriérov často problém), žiadne boje, agresivitu , nadradenosť ani dominanciu nemá v povahe, je to pohodár rodinného krbu!

nevýhody:

  • plemeno naozaj nie je vhodné pre celoročný pobyt vonku - pretože nemá podsadu v srsti, ktorá chráni pred snehom či zvlhčením za dažďa
  • plemeno má srsť náročnú na údržbu - tu platí princíp niečo za niečo ... Na tmavo modré sedačke či koberci návšteva nenájde jediný chĺpok, na dlažbe sa vám na nohy nelepí chumáčiky chlpov a pri nedeľnom obede nemáte chlpy v tanieri J, ale wheaten celý jeho život striháte (2-3x ročne), češete (2x za týždeň minimálne), kúpete (1x za mesiac stačí celého), umývate packy a brucho (wheaten má zvláštnu schopnosť zabahnit sa ako prasiatko a inak ako vodou to dole nejde) a nezabudnime, že na srsť je potrebné používať kondicionér a prípadne ju striekať norkovým olejom, aby bola krásne jemná, nezacuchaná, hodvábna a lesklá ... Vysávať zato po wheaten NEMUSÍTE.
  • plemeno je náročné na pohyb - vyblázniť sa jednoducho musí, nie je to psík na gauč
  • plemeno potrebuje kontakt s prírodou, novými podnetmi ... Uväzniť ho iba na panelovom sídlisku by pre neho bolo utrpenie (môže tu samozrejme bývať, ale duša teriéra potrebuje pravidelné potulky v prírode)

Záverom treba povedať, že výhod plemena je veľa a podľa môjho názoru je ich viac ako prípadných nevýhod. Ale je na každom zodpovednom človeku, aby si urobil svoj vlastný názor a zvážil svoje priority, pretože každý sme iný, máme iné predstavy o svojom "psíkovi snov" a to, čo vyhovuje jednému, sa zase druhému môže zdať ako veľký problém. Plemien psov je dnes veľa, a tak myslím, že je z čoho vyberať. Ja som si vybrala ISCWT a naprosto toho neľutujem, sú proste skvelé ... :-)

Text: Ing. Zuzana Uhrinová, CHS Z čučoriedkového kopca, www.zboruvkovehokopce.estranky.cz

Foto: Zuzana Uhrinová a Martina Binarová