labradorský retríver

(Labrador retriever)

Labradorský retríver je mimoriadne prispôsobivý a všestranný pes. Toto plemeno, pôvodne chované len na účely lovecké, sa teraz viac uplatňuje ako spoločník, sprievodca nevidiacich a inak postihnutých, alebo ako pracovný pes polície či záchrannej služby. Pre svoju mnohostrannú povahu bude dobrým rodinným miláčikom, ale bude vynikať aj v súťažiach poslušnosti a agility, a v neposlednej miere môže sláviť úspech aj ako výstavný pes. Mierny, vždy dobre naladený, inteligentný, spĺňa všetky vaše nároky. Labradorský retríver vám poskytne viac radosti a potešenia, než ste schopní mu vrátiť.

História

Či už je prapôvod tohto plemena akýkoľvek, pravdou je, že na pobreží Newfoundlandu boli tieto psy cvičené k prinášanie rybárskych sietí z ľadovej vody. V 19. storočí prichádzali newfoundlandští rybári do západnej Anglicka obchodovať s rybami a niektorí tu predali aj svoje psy. Náhle sa ukázalo, že labradori úspešne pracujú aj ako psy lovecký. Anglický Kennel Club je ako plemeno uznal v roku 1903. Meno labradorský retríver im dal prvýkrát gróf z Malmesbury roku 1887. Pre svoju všestrannosť je labrador medzi retrievermi najznámejšie a najrozšírenejšie.

povaha

Inteligentný, odvážny, vytrvalý, s priateľskou povahou a nedbalou inteligenciou, tak možno stručne a výstižne charakterizovať retrievera. Je to vynikajúci poľovný pes, v krajinách pôvodu bol nasadzovaný k dohľadávanie zastrelenej zveri, hlavne pernatej, vodné a poľné. Najvýznamnejšími vlastnosťami retrievera sú vrodená záľuba v prinášaní rôznych predmetov, mimoriadna záľuba vo vode, jemný stisk čeľustí, ľahká ovládateľnosť, výrazná chuť k práci a ochota k spolupráci so svojím pánom. Jeho priateľská a mierna povaha, inteligencia, trpezlivosť a prispôsobivosť však retrievera predurčujú hlavne úlohu spoločenského domáceho psa.

Labrador je milý, verný, vyrovnaný a neobyčajne láskavý k deťom. Je stále priateľsky naklonený, ale k votrelcom sa chová ostražito. Hodí sa ako pre život na vidieku, tak aj v meste. Rád sa podieľa na všetkých stránkach života, hrá sa s deťmi, miluje futbal, plávanie aj surfing. Vždy sa snaží zaujať popredné miesto ako zábavný člen rodiny. Vyniká láskou a prítulnosťou a je ochotný sa podieľať na všetky vašej činnosti. Je vždy pripravený podniknúť čokoľvek, len, aby bol s vami. Spoločenskosť je jeho hlavnou prednosťou. Radšej sa zaobíde bez jedla ako bez lásky. Hoci je hravý a nesmierne čulý, za pokojného večera tiež rád zdieľa rodinnú pohodu.

využitie

Uplatňuje sa vo vyhľadávacích a záchranných družstvách, hľadá obete po zemetrasení a v lavínach, kedy len pes je schopný nájsť ešte živé obete. Labradorští retrievery sú tiež výborní stopári v službách polície alebo armády, pomáhajú tiež pri hľadaní drog a výbušnín. Pre svoj vynikajúci čuch a zároveň pokojnú povahu boli využívaní už v oboch svetových vojnách na vyhľadávanie mín.

Sú skvelými sprievodcovia nevidiacich a nedoslýchavých.Velikost labradorského retrievera, jeho priateľská povaha, veľká ochota a prirodzené schopnosti k prinášanie z neho robí ideálneho pomocníka a spoločníka invalidov.

Využitie retrieverov v loveckej praxi

Labradorský retríver má prirodzené vlohy stať sa ideálnym loveckým psom, schopným loviť a prinášať zver aj v najhustejšom porastu. Jeho hustá nepremokavá srsť mu poskytuje dokonalú ochranu. Rád vyhľadáva a prináša všetky možné predmety. Postupne a veľmi trpezlivo môže tieto základné inštinkty premeniť v solídnu prácu loveckého psa. U retrieverov sa schopnosť k aportovanie preniesla z časti po plemenách vzniknutých z Barbet a potom hlavne výberom konkrétnych chovných jedincov, ktorí mali túto vlastnosť vrodenú.

Ak má sa uviesť niečo o poľovníckom využití retrieverov v súčasnosti, platí tu to isté, čo o iných plemenách psov. Možno ich vycvičiť prevažne k práci sliedič (kam tiež boli spolu so španielmi a prepeličiar zaradení), ale majú väčší dispozície pre aportovanie hlavne pernatej zveri. Navyše ich výhodou oproti iným loveckým plemenám je väčšia sila a odolnosť v studenej vode, ľahko unesú aj ťažšie vrubozubé vtáky vrátane veľkých kačíc a husí.

Avšak problém je v tom, že značná časť chovov retrieverov sa stáva iba spoločníkmi svojich majiteľov. A tak rovnako ako niektoré plemená ovčiarskych psov v živote nevidela stádo oviec, nieto aby s ním vedela pracovať, deje sa bohužiaľ niečo podobné s retrievermi.

Kým napríklad kontinentálne stavače alebo Jagdteriér sa málokedy dostanú do rúk "nemyslivců", je to s retrievermi naopak. Nevyužívanej vlohy postupne slabnú, mnohé zručnosti už nie sú vrodené, ale musí byť opätovne naučené výcvikom. Navyše nie sú retrievery príliš rozšírené ani v krajinách svojho pôvodu a to tiež znižuje ich využitie v loveckej praxi.

Než začnete uvažovať o šteniatku retrievera

Labradori a zlatí retrievery sa stali aj u nás akousi módou. Ešte pred tým, než vôbec človek začne uvažovať, akého psa si zaobstará, je nutné zodpovedne zvážiť, či je schopný zabezpečiť psovi všetku starostlivosť a lásku, ktorú potrebuje pre spokojný život. Akonáhle si zaobstará akékoľvek zviera, najmä retrievera, preberá za neho zároveň zodpovednosť. Je nemysliteľné vziať si šteňa "na skúšku" a pri prvom probléme je zase odložiť. Nový majiteľ si musí uvedomiť, že priemerný vek psa sa pohybuje okolo trinástich až pätnástich rokov a je povinnosťou postarať sa o psíka po celú túto dobu. Nikdy by človek na sebe nemal brať záväzok starostlivosti o retrievera, pokiaľ si nie je úplne istý, že je schopný zabezpečiť všetky podmienky pre jeho kvalitné chov. Bude musieť obetovať časť svojho pohodlia a veľa času, trpezlivosti a lásky, aby spolužitie s retrievrom bolo príjemné pre obe strany.

Pri úvahách nad výberom šteniatka sa nový páníček musí najskôr zamyslieť nad dôvodom, prečo retrievera chce a aké má podmienky pre jeho chov. Do úvahy musia brať časové, priestorové, finančné a tiež svoje schopnosti výcvikára. Musia vopred starostlivo premyslieť, či je schopný sa o psa postarať tak, ako je potrebné a hlavne si musí uvedomiť, že cena za nákup šteniatka je tá najnižšia položka v živote psa.

Koniec koncov rozhodnutie zviera si nepořizovat môže byť prejavom ľudskej zodpovednosti a vyjadrením láskavého porozumenia pre svet týchto báječných domácich obľúbencov - retrieverov!

Text: Pavel Míšek

Chovateľská stanica zlatých a labradorských retrieverov Artemis Gold

www.artemis-gold.cz

Foto: Pavel Míšek, Milena Štěpánková

Retrieve znamená aportovať

Teórií o pôvode retrieverov je veľa a často sa zásadne líšia. Znalci psov v 19. storočí, napr. R. Strebel a V. Shaw, považujú za predkov všetkých retrieverov psov z Newfoundlandu a Labradore. V Anglicku chovali lovci pre rôzne spôsoby lovu samostatné plemená, aby si ich stavače nepokazili vystavovanie a postoj. Preto sa pre prácu aportéri skôr využívali rôzni kríženci medzi ovčiakmi a duriče, rovnako ako vodári, pudle a španieli. Postupne však bolo jasné, že títo psi musia mať dostatočnú veľkosť, silu, vytrvalosť a hlavne odolnosť v akomkoľvek prostredí, najmä v studenej vode. Na tento účel bol do Anglicka dovezený z amerického kontinentu predok dnešných retrieverov, aká bola jeho podoba však nie je známe.

Tejto teórii odporuje ďalšie domnienka. Podľa nej správali Eskimáci odnepamäti psy podobné vlkom, sa vzpriamenými ušami a chvostom viac či menej zatočeným nad chrbát. Tento severský pes sa však predkom retrieverov vôbec nepodobobal, a tak sa predpokladá, že predok dnešných retrieverov bol do severnej Ameriky dovezený z Európy.

Uvažuje sa o veľkých dogovitých psoch Vikingov, žijúcich tu už pred piatimi storočiami, rovnako ako neskôr o psoch sv. Huberta, dovezených z Anglicka.

Zaujímavá je aj domnienka Mary Wiliams, že předcůdci labradora sú portugalského pôvodu.

Dodnes existujúci pastierske plemeno Cao de Castro Laboreiro sa totiž aj v súčasnosti čo do veľkosti podobá labradorům. Navyše územie Labradore bolo od začiatku 16. storočia po dobu 250 rokov portugalskou kolóniou a názvy Laboreiro - Labrador (pobrežie robotníkov) znie veľmi podobne.

Keď sa v polovici 19. storočia začalo v Anglicku s čistokrvným chovom retrieverov, boli tu známi len psy s vlnitou a kučeravou srsťou. Typ Wavy dal časom vzniknúť plemenám Flat Coated a Golden, zatiaľ čo Curly Coated sa stal najstarším plemenom tejto skupiny aportér.

V. Shaw ešte v roku 1880 opisuje retrievera norfolského a ruského, avšak pre svoj nejednotný vzhľad boli títo jedinci považovaní za "bastardky". Rovnako R. Strebel vo svojich knihách píše len o type Wavy a Curly, retriever z Labradore nie je v tom čase považovaný ešte za samostatné plemeno.

V súčasnej dobe delíme retrievermi takto:

- CURLY COATED RETRIEVER (FCI - Standard N ° 110 / 22.01.1999 / GB)

- FLAT COATED RETRIEVER (FCI - Standard N ° 121 / 29.01.1999 / GB)

- GOLDEN RETRIEVER (FCI - Standard N ° 111 / 29.01.1999 / GB)

- CHESAPEACE BAY RETRIEVER (FCI - Standard N ° 263 / USA)

- LABRADOR RETRIEVER (FCI - Standard N ° 122 / 29.01.1999 / GB)

- NOVA SCOTIA DUCK TOLLING RETRIEVER (FCI - Standard N ° 312 / Kanada)

Hoci zo šiestich plemien retrieverov bola štyri prešľachtené do oficiálneho uznania v Anglicku, nedá sa povedať, že sú len príveskom k stavače pri ich štýlovom spôsobe lovu, veď ďalšie dve plemená vznikla v USA a Kanade, a tam sa určite musela presadiť úplne samostatne.

Pri štúdiu ostatných plemien, ktorá sa podieľala na šľachtenie retrieverov, musíme nutne dôjsť k záveru, že retrievery nie sú len aportéri. Tak Curly Coated v sebe nesie aj krv vodných španielov, pudlov a novofoundlanďanů. V chove Flat Coated sa najviac uplatnil pôvodnej typ Wavy s vlnitou srsťou, setri a pôvodné labradori.

O Zlatý retriever sú vraj najpresnejšie údaje, ale aj to sa týka len konkrétnych jedinců.Také v jeho pôvodu môžeme vystopovať psy s vlnitou srsťou a ďalej potom setrami, popr. Bloodhound a vodné španielmi.

Americký Chesapeake Bay má medzi svojimi predkami psov z Nového Foundlandu, coonhoundy a otterhound. Toller, vyšľachtený v Kanade a s neskutočne dlhým oficiálnym názvom, Nova Scotia Duck TOLLING Retriever, v sebe nesie popri niektorých vyššie uvedených plemien aj kokeršpaniela a kóliu, čo z neho vraj robí aj dobrého strážcu.

A ešte niekoľko viet k názvu tejto skupiny. Slovo Retrieve má v angličtine hneď niekoľko významov, vo vzťahu k psom sa prekladá ako aportovať. Nie je celkom jasné prečo sa retrieverom v Česku hovorí prinášači, pretože v Anglicku majú na tento účel slovo bring. Navyše význam slova aportovať, aport, je takmer medzinárodne zrozumiteľný, názov aportér by bol pre používanie v poľovníckej praxi vhodnejšie.