Na veľkosti záleží: Ako veľkosť ovplyvňuje starnutie psov?

Menšie psy sa obvykle dožívajú vyššieho veku ako ich veľkí kolegovia. Ovplyvňuje však veľkostný rozdiel aj to, ako psy starnú z hľadiska správania a kognitívnych schopností?

Na základe údajov o 15 000 psoch vedci z maďarskej univerzity v Budapešti (ELTE Eötvös Loránd University) zistili, že u väčších psov dochádza k skoršiemu úbytku schopností súvisiacich s vekom (približne v siedmich, ôsmich rokoch oproti desiatim, jedenásť rokom) ale tiež k pomalšiemu úbytku schopností v porovnaní s menšími psami. Okrem toho štúdia tiež poukazuje na to, že hoci väčšie psy majú kratšiu dĺžku života, zároveň si dlhšie udržujú kognitívne zdravie.

Priemerná dĺžka života psov sa u jednotlivých plemien líši viac ako dvojnásobne, pričom obrie psy sa dožívajú napríklad len siedmich rokov a malé psy štrnástich rokov. Čistokrvné plemená majú všeobecne kratšiu dĺžku života ako kríženci. O tom, ako súvisí dĺžka života s poklesom kognitívnych funkcií v súvislosti s vekom, sa však vie len málo. V štúdii publikovanej v časopise GeroScience skúmali maďarskí vedci zaujímavú súvislosť medzi veľkosťou psa a procesom jeho starnutia.

Kedy začína kognitívne starnutie psov?

Výskumníci zhromaždili údaje od viac ako 15 000 psov a hodnotili vekové trajektórie rôznych charakteristík správania a prevalenciu kognitívnej dysfunkcie psov. Zisťovali, v akom veku začínajú zmeny správania a kognitívnych funkcií, ako rýchlo tieto zmeny postupujú, a tiež skúmali faktory, ako je veľkosť tela psa, tvar hlavy a čistokrvnosť vo vzťahu k týmto zmenám.

Podľa výsledkov začína behaviorálne a kognitívne starnutie u psov okolo desať a pol roka veku, ale nástup starnutia, rovnako ako rýchlosť starnutia, závisí od telesnej veľkosti psov. U psov s hmotnosťou nad tridsať kilogramov sa prejavuje skorší nástup starnutia o dva až tri roky, ale rýchlosť úbytku schopností je v porovnaní s menšími psami pomalšia. "U väčších psov dochádza k fyzickému starnutiu v skoršom veku a chorobe a zhoršovanie zmyslových funkcií vedú k "stareckému správaniu" oveľa skôr, než začína ich mentálny úpadok," vysvetlil Borbála Turcsán, prvý autor štúdie.

Na druhej strane psy s hmotnosťou nižšou ako približne sedem kilogramov vykazovali viac ako štyrikrát vyšší výskyt kognitívneho úpadku v starobe ako väčšie psy, čo podporuje myšlienku, že hoci väčšie psy majú kratší život, dochádza u nich aj k menšiemu zníženiu kognitívnych funkcií.

Dĺžka ňufáku a čistokrvnosti

Neočakávane je u psov s dlhým nosom (dolichocefalických), ako sú chrty, a čistokrvných plemien vyššie riziko poklesu kognitívnych funkcií v starobe v porovnaní s mezo- a brachycefalickými psami a krížencami.

Starnutie pohľadom majiteľov

Jedným z najzaujímavejších zistení štúdie bolo, že majitelia začali považovať svojich psov za "starých" okolo šiesteho roku života, a to bez ohľadu na veľkosť psa alebo jeho čistokrvnosť. "Majitelia považujú svojich psov za "starých" o štyri až päť rokov skôr, než by sa dalo očakávať z údajov o správaní. Dôvodom môže byť šedivenie," vysvetlila Enikő Kubinyi, vedúca projektu Senior Family Dog.

Veľkosť psa a jeho zdravotný stav. Čo je ideál?

Nový výskum zdôrazňuje, že telesná veľkosť ovplyvňuje nielen dĺžku života psa, ale aj jeho zdravotný stav. Iba extrémne veľkostné skupiny, veľmi malé (toy) alebo veľmi veľké (obrie) psy, majú výrazne odlišnú trajektóriu starnutia. "Pre tých, ktorí chcú psa menšej veľkosti, ale nechcú riskovať vážne psychické problémy v starobe, alebo chcú psa väčšej veľkosti, ale nechcú riskovať fyzické zdravotné problémy vo veku 7-8 rokov, odporúčame psa z veľkostného rozmedzia 10-30 kg," vysvetlil Turcsán. Na základe výsledkov sú títo psy dlhšie zdraví vzhľadom na predpokladanú dĺžku života ako ich menšie a väčšie náprotivky.

Zdroj: Eötvös Loránd University (ELTE)

Foto: Pexels.com