Nežiaduce reakcie na potravu u psov

Alergia na potravu

Potravinová alergia u psa je imunologická odpoveď na požitý alergén v strave. Príznaky sú bohužiaľ rovnaké ako u alergií na alergény z prostredia, to znamená kožné problémy. U niektorých psov sa môžu objavovať aj príznaky tráviace au starších jedincov boli zaznamenané aj neurologické príznaky ako strata pamäti, zmätenosť a kognitívna dysfunkcia (zmeny poznávacích funkcií). Veľmi zriedka bývajú popisované aj dýchacie problémy a astma.

Alergická reakcia na potravu sa môže prejaviť aj ako anafylaktický šok, to je akútna reakcia objavujúca sa v rádoch minút po požití inkriminovanej stravy. Väčšinou sa prejavia rozsiahlymi opuchmi na tvári, pyskoch, ušiach, očných viečkach a spojivkách. Môže, ale nemusí byť sprevádzaná aj svrbením. Uvádza sa, že potrava je príčinou 10% alergií u psov. U zdravých zvierat sú antigény v potrave imunitným systémom tolerované. Pokiaľ táto tolerancia z nejakého dôvodu vymizne, spúšťa sa alergická reakcia.

Alergénom väčšinou býva rozpustný proteín alebo glykoproteín s väčšou molekulovou hmotnosťou. U psov sú najčastejšie alergény odvodené z hovädzieho alebo kuracieho mäsa, kukurice, pšenice a sóje. Je potrebné si uvedomiť, že žiadna taká zložka stravy nie je sama o sebe alergénna.

Psy sa stávajú alergickými voči tým potravinám, ktoré konzumujú najčastejšie. K tomu prispievajú ďalšie faktory, ktoré poškodzujú normálnu črevnú slizničnú bariéru – vírusy, baktérie, parazity, toxíny, atď. Alergén sa tak ľahšie dostane k imunitnému tkanivu čreva a môže spustiť prehnanú odpoveď. Preto sa neodporúča pri bežných hnačkách podávať nejaký nový druh mäsa, aby naň nedošlo k vytvoreniu alergie. A na druhú stranu sa u zdravých jedincov odporúča ich striedať, aby si telo na rôzne antigény zvykalo a tolerovalo ich.

Potravný pokus

Na diagnostiku potravinovej alergie sa ako „zlatý štandard“ používa potravinový pokus. Skladá sa z dvoch fáz: eliminačné diéty a provokačné diéty.

Eliminačná diéta by mala obsahovať jeden zdroj mäsa a jeden zdroj sacharidov, najlepšie taký, ktorý pes ešte nikdy nemal. Je možná domáca strava alebo komerčne vyrábané granule alebo konzervy.

Eliminačnou diétou je aj diéta s hydrolyzovanou bielkovinou, tj bielkovinou rozloženou na také malé molekuly, že by na ne imunitný systém nemal reagovať. Na výber surovín pre eliminačnú diétu je možné použiť aj alergologické testy z krvi, ktoré testujú IgE protilátky proti jednotlivým surovinám. Do diéty potom zaraďujeme tie, proti ktorým pes nemá v krvi žiadne protilátky.

Pri komerčných diétach niekedy môže byť ale problém v tom, že obsahujú aj zložky, ktoré nie sú v zložení deklarované. Existuje niekoľko štúdií, ktoré preukázali prítomnosť iných druhov živočíšnej bielkoviny, než ktoré boli uvedené na obale výrobku. Týkalo sa to suchých aj vlhkých diét, potravinových doplnkov i maškrty.

Ďalším limitujúcim faktorom môže byť kontaminácia granúl skladovými roztočmi, ktorí sú častými príčinami atopií. Psík tak reaguje na roztoče, a nie na krmivo samotné, čo falošne diagnostikujeme ako potravinovú alergiu. Odporúča sa otvorené vrecia s kŕmením uchovávať v nádobách s pevne tesniacim vekom. Roztoče sa totiž dokážu dostať aj do uzatvárateľných vriec. V prípade kožných prejavov by sme eliminačnú diétu mali dávať dva až tri mesiace, koža reaguje pomalšie. V prípade tráviacich ťažkostí to je zhruba štrnásť dní, než sa efekt prejaví.

Ak bola eliminačná diéta úspešná, to znamená, že príznaky alergie vymizli, odporúča sa ďalší krok, ktorým je provokačná diéta. Tá spočíva v postupnom zaraďovaní predchádzajúcich zložiek stravy, aby sa zistilo, ktorá vyvolá opätovné vzplanutie príznakov. Je teda zrejmé, že k tomuto kroku už je máloktorý chovateľ ochotný pristúpiť.

Potravinová intolerancia

Potravinová intolerancia je abnormálna reakcia na potravu alebo potravinový doplnok, ktorá nemá imunologický základ. Také reakcie sú rôzne a väčšinou závisia od dávky. Pravdepodobne sa jedná o častejšiu príčinu tráviacich ťažkostí ako alergia. Patria sem tzv. farmakologické reakcie, ktoré sú spustené farmakologicky aktívnymi látkami v potrave. Väčšinou spôsobujú zvýšenú pohyblivosť čriev, ktorá vyústi v hnačku.

Príkladom je glutamát sodný (potravné aditívum) alebo kasomorfín (súčasť mlieka). Do tejto skupiny reakcií ale patrí aj neslávne preslávený teobromín z čokolády, ktorý vyvoláva popri tráviacich problémoch aj problémy neurologické, kardiovaskulárne a obličkové. Za farmakologické reakcie ale môže aj obyčajne „skazené“ jedlo, kedy baktérie v ňom obsiahnuté tvoria tzv. vazoaktívne amíny, ktoré vyvolajú hnačku a zvracanie.

Jedným z vazoaktívnych amínov je aj histamín, látka, ktorá sa okrem iného podieľa aj na alergických reakciách. Niektoré potraviny ho obsahujú väčšie množstvo, takže po ich konzumácii sa u jedincov, ktorí ho pomalšie odbúravajú, objavia príznaky alergie. V tomto prípade hovoríme o pseudoalergii. Pre psov toto nebezpečenstvo hrozí od rýb a kôrovcov.

Ďalším typom reakcií je reakcia metabolická. Tá je spôsobená vrodenou genetickou chybou v metabolizme. Najznámejším príkladom je laktózová intolerancia spôsobená nedostatkom enzýmu laktáza potrebného na trávenie mliečneho cukru. Po mlieku alebo mliečnych výrobkoch s laktózou sa objavujú príznaky ako plynatosť, nadúvanie, bolesť brucha a hnačka. Enzým je súčasťou kefového lemu sliznice čreva a existuje podozrenie, že sa tento defekt môže vytvoriť aj druhotne po prekonaní akútnej vírusovej črevnej infekcie.

Ďalším príkladom metabolickej reakcie je neschopnosť vylučovať meď z tela u niektorých dobermanov. To vedie až ku chronickému zápalu pečene. Tiež diétne chyby, či už nevhodné „ľudské“ jedlo alebo prejedanie sa, vedú k metabolickým príčinám zlého trávenia. Dôležitá je aj vstupná kvalita surovín používaných na výrobu krmiva. Dlhodobý príjem krmiva s rezíduami antibiotík a iných látok používaných v poľnohospodárstve môže viesť k chronickému zápalu čriev.

Text: MVDr. Hana Prausová, LABVET BLOG, www.labvet.cz/blog/

Foto: pxfuel