Ochorenie štítnej žľazy u psa

Je ochorenie dedičné? Ako sa prejavuje a ako ho liečiť? Poradí Vladimíra Tichá v článku do Labvet blog.

Ak sa povie pred bežným chovateľom slovo žľaza, predstaví si ako prvú asi žľazu mliečnu. Faktom je, že v tele psa a samozrejme aj ďalších cicavcov funguje celý rad ďalších žliaz, bez ktorých by sa správna funkcia jednotlivých orgánov a nakoniec aj celého organizmu, nezaobišla. Všeobecne sa delia na žľazy s vnútorným vylučovaním (endokrinnou sekréciou) a vonkajším vylučovaním (exokrinnou sekréciou).
Do prvej kategórie patria žľazy, ktoré vylučujú hormóny, ktoré sa v nich vytvárajú, priamo do krvi. Typickým príkladom žľazy s vnútornou sekréciou je pankreas, v ktorom vzniká inzulín. Žľazy s vonkajšou sekréciou vylučujú svoje produkty na povrch tela alebo do telových dutín a väčšinou majú miestny účinok. Medzi žľazy s vonkajšou sekréciou patria napr. slzné žľazy alebo žľazy slinné.

Produkcia dôležitých hormónov
Štítna žľaza (glandula thyroidea) býva označovaná za najväčšiu žľazu s vnútornou sekréciou v organizme. U psa je uložená v prednej časti krku nad hrtanom av blízkosti priedušnice. Je zložená z dvoch lalokov au normálneho zdravého psa ju asi nenahmatáme. Produkuje niekoľko hormónov, z ktorých najznámejší a najdôležitejší asi je Tetraidothyronine (tyroxín), ktorý je označovaný skratkou T4. Tento hormón cirkuluje v krvi vo forme viazanej na bielkoviny. Existuje ale aj vo forme na bielkoviny neviazané a označovaný potom je ako voľný alebo free tyroxín a používa sa pre neho skratka fT4.
Štítna žľaza ovplyvňuje celý rad v tele psa prebiehajúcich dejov. Podieľa sa napr. na metabolizme, ovplyvňuje rast psa, tvorbu červených krviniek, hospodárenie s kyslíkom, vplyv má na reprodukčný systém, udržovanie telesnej teploty, na nervový systém a na kvalitu osrstenia. O funkcii aj anatomickej stavbe štítnej žľazy by sa toho dalo napísať oveľa viac. Vyššie uvedený text snáď ale pre základné vysvetlenie postačuje.
Organizmus má svoj vlastný regulačný mechanizmus, ktorý sa stará o to, aby potrebné množstvo tyroxínu bolo stále k dispozícii. Pritom platí, že problémy nastávajú v prípade, keď je funkcia štítnej žľazy nedostatočná rovnako ako tam, kde je nadbytočná. Hovorí sa potom o hypotyreóze (málo hormónov) a hypertyreóze (nadbytok hormónov). U psov sa najčastejšie vyskytuje hypotyreóza.

Príčin môže byť viac
Príčiny ochorenia sú rôzne. Môže ísť o vrodenú poruchu tvorby hormónov, o následok zápalového ochorenia alebo o ochorenie nádorové. Veľmi často býva uvádzaný autoimunitný problém, teda prípad, pri ktorom bunky štítnej žľazy poškodzuje vlastný imunitný systém psa. V ojedinelých prípadoch sa jedná o takzvané druhotné alebo sekundárne ochorenie.
Príznakov hypotyreózy je celý rad. U niektorých pacientov sa ukáže len jeden z nich, u iných je jasnejšie hodnotiteľná kombinácia a existujú aj psy, u ktorých obzvlášť v počiatku ochorenia sú klinické príznaky tak nevýrazné, že ich majiteľ ľahko prehliadne. Rôzny sa aj vek, v ktorom sa ochorenie prejaví. Najčastejšie býva uvádzaný vek 5-7 rokov, výnimkou nie sú psy oveľa mladšie, ani psy z kategórie seniorov.

Medzi príznaky hypotyreózy napr. patria:
– zmena kvality srsti. Srsť býva nezvyčajne tvrdá a naježená a často dochádza k strate podsady
– Lyzivosť. Lysé miesta sa najčastejšie vyskytujú na prúte psa. Ako príznak ochorenia býva výstižne uvádzaný tzv. krysí chvost a ako vyzerá chvost potkany asi každý vie. Lyzivosť sa môže prejavovať v rôznych formách. Rednutím až úplnou stratou srsti bývajú postihnuté chrbtové partie, boky a panvové končatiny. Zmeny nebývajú svrbivé, ale môže dôjsť k ukladaniu tmavého pigmentu v postihnutých miestach. Do úvahy treba brať to, že príčin lysivosti môže byť oveľa viac a že nie každý pes s týmto problémom je pes s chorou štítnou žľazou.
– seboreická dermatitída – neinfekčné ochorenie kože, pre ktoré sú typické mastné, šupinaté a niekedy zápalové ložiská
– priberanie na váhe. Ale pozor, nie každý obézny pes je pes s hypotyreózou.
– horšia fyzická kondícia spojená s únavou
– horšia psychická kondícia. Pes pomalšie reaguje, nezaujíma ho okolie, zver či iné psy. Pôsobí smutným dojmom a dokonca sa uvádza, že typickým príznakom hypotyreózy je „tragický výraz psa“
– zápcha, zimomrivosť, chudokrvnosť (anémia), opakované zápaly vonkajšieho zvukovodu
– poruchy plodnosti, napr. sučky nehárajú, horšie zabrezávajú au psov sa vyskytuje nekvalitný ejakulát

Jedno vyšetrenie nestačí
Dôležitá je odpoveď na otázku: „Ako sa pozná, že práve náš pes má problém so štítnou žľazou?“ Prvým ukazovateľom je samozrejme zdravotný stav psa, ktorý môže všeličo napovedať. Konečný verdikt je ale možné povedať až na základe laboratórneho vyšetrenia. Odporúča sa aspoň základné biochemické vyšetrenie krvi, v ktorom by mala byť zahrnutá napr. hladina cholesterolu a ukazovatele týkajúce sa pečene a obličiek. Orgánové ochorenia môžu totiž ovplyvniť hladiny hormónov as tým treba v prípade ochorenia štítnej žľazy počítať. Vzhľadom na často sa vyskytujúcu anémiu je potrebné urobiť krvný obraz a nezastupiteľné je vyšetrenie hormónov štítnej žľazy, najmä T4, eventuálne fT4 a odporúča sa aj stanovenie vyššie uvedeného TSH.
Upozorniť treba na to, že jedno vyšetrenie nemusí byť smerodajné, a že je potrebné aspoň vyšetrenie hormónov v prípade negatívneho výsledku opakovať. Upozorniť treba aj na to, že je rozumné nechávať robiť vyšetrenia vo veterinárnych laboratóriách alebo presnejšie povedané v laboratóriách, kde majú testy a reagencie určené pre psov. Ona sa hodnota hladiny T4 robené prostredníctvom reagencií určených pre ľudí od tej skutočnej veľmi líšia.
Pokiaľ sa hypotyreóza preukáže, nie je liečba nijako náročná. Spočíva v dodávaní (substitúcii) chýbajúcich hormónov a zdravotný stav psa sa, až na výnimky napr. pri nádorových ochoreniach, celkom rýchlo upravuje. Počas liečby by mali prebiehať pravidelné kontroly. Hladinu dodávaných hormónov treba sledovať, pretože, ako bolo vyššie uvedené, je zlé, keď ich je málo a je zlé, aj keď ich je veľa. Majiteľ chorého psa musí počítať s tým, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude pes „na práškoch“ do konca života. Ten život ale môže byť inak plnohodnotný ako z pohľadu psa, tak z pohľadu jeho využitia. Pes so správne vedenou liečbou môže byť využívaný pri výkone. Trochu iné to je z pohľadu chovateľského.

Býva to dedičné
Ochorenie štítnej žľazy môže byť záležitosťou určitého jedinca, bohužiaľ má veľmi často dedičný podklad. V praxi to znamená, že sa pes s vlohou pre zdravotný problém narodí. Potom nastupuje zjednodušene povedané známe členenie psov a súk do troch kategórií. Jedinci z pohľadu hypotyreózy zdravia klinicky aj geneticky, teda takí, ktorí neochorejú ani vlohu pre chorobu neodovzdávajú svojim potomkom.
Druhú kategóriu tvoria jedinci zdraví klinicky, ale z genetického hľadiska prenášači. Nechorí, ale vlohu pre chorobu dávajú ďalej. Poslednú kategóriu tvoria psy chorí, ktorí majú nielen klinické príznaky, ale vždy dávajú vlohu pre rovnaký problém potomkom.
Pokiaľ je mi známe, zatiaľ neexistujú genetické vyšetrenia preukazujúce, že u chorého jedinca sa jedná o dedičný problém alebo že pes je prenášačom vlohy pre nich. Všetko teda je na báze chovateľskej etiky. Dokáže ale každý chovateľ povedať: „Máš chorú štítnu žľazu, liečba je síce úspešná, ale v záujme tvojich synov a dcér ťa v chove využívať nebudem?“

Text: Bc. Vladimíra Tichá, LABVET BLOG, www.labvet.cz/blog
Foto: Pixabay