Očkovanie psov – nutnosť alebo prežitok?

Existuje mnoho vysoko nákazlivých ochorení, s ktorými môžu psy prísť do styku. Niektoré patogény spôsobujú vážne ochorenia alebo dokonca smrť. Psy sa môžu nakaziť od iných zvierat alebo z vonkajšieho prostredia. Prečo nechať psa očkovať a proti ktorým chorobám sú dostupné vakcíny vysvetlila MVDr. Michala Slavíková v článku pre kynologický magazín ecanis.cz.

Všimli ste si, že slovo očkovania je rovnako ako úkon samotný v poslednej dobe veľmi často spomínané? Ako to teda s očkovaním je? Je naozaj potrebné naše psy a mačky očkovať proti všetkému, čo trh s vakcínami ponúka? Poďme sa na to spoločne pozrieť...

Odpoveď na úvodnú otázku je z môjho pohľadu jednoznačná. Aj napriek osobnému vnútornému odporu k direktívnym nariadeniam si dovolím proklamovať, že vakcinácia psov (aj ľudí) bola, je a pravdepodobne ešte veľmi dlho bude úplne nevyhnutnou nutnosťou.

V humánnej medicíne sa stáva trendom pochybovať nad všetkými zavedenými konvenciami a vakcinácia (predovšetkým malých detí) sa stala, podľa môjho názoru neprávom, tŕňom v oku nejednej mamičky. Cieľom vakcinácie či už detí alebo šteniat nie je oslabiť ich nezrelý organizmus, ani spôsobiť retardáciu vo vývoji či dokonca deťom autizmus, ale len a iba ochrániť jedincov i celú populáciu pred závažnými a často aj smrteľnými chorobami.

Otázka by mala skôr znieť, proti ktorým chorobám je vakcinácia skutočne nutná, v akej frekvencii a pre aké cieľové skupiny psov.

Aj do tuzemskej veterinárnej vakcinológie pomaly prenikajú trendy presadzované Svetovou asociáciou veterinárnych lekárov malých zvierat (WSAVA), ktoré majú za cieľ znížiť frekvenciu očkovania a prispôsobiť spektrum vakcinovaných chorôb každému konkrétnemu psovi „na mieru“.
Mení sa aj zažitá vakcinačná schéma, kedy sa prvá vakcinácia (primovakcinácia) posúva u šteniat až do veku ôsmich až deviatich týždňov. V prípade nepriaznivej nákazovej situácie v regióne je možné vakcinovať od šiesteho do siedmeho týždňa. Ďalšia revakcinácia sa vykonáva ešte dvakrát vždy po troch týždňoch tak, aby posledná vakcinácia šteňaťa prebehla v starobe štrnásť až šestnásť týždňov. Táto spočiatku zdanlivo frekventná revakcinácia je nevyhnutná z toho dôvodu, aby u všetkých šteniat v čase, keď už majú nízku hladinu materských protilátok (prijatých mledzivom od matiek), bol ich imunitný systém schopný vytvoriť si po vakcinácii protilátky vlastné. Ďalšia boosterová (posilovacia) vakcinácia sa vykonáva po roku a ďalej sa odporúča proti základným chorobám predĺžiť intervaly na každé tri roky. Proti chorobám, ktoré nespadajú do skupiny základných vakcinovaných ochorení, bude však aj naďalej vakcinácia potrebná každoročná.
Tieto odporúčania WSAVA sú bohužiaľ často v rozpore s údajmi uvedenými výrobcami vakcín v príbalovom letáku. Vakcinačná schéma by podľa nich mala byť zahájená aj ukončená skôr a predovšetkým je uvádzaná nutnosť každoročnej revakcinácie. V tomto ohľade by mohlo dôjsť až k súdnym sporom. Riešením zo strany veterinára je zrozumiteľne informovať majiteľa vakcinovaných psov o off-label použití (= použitie lieku, v tomto prípade vakcíny, iným spôsobom, ako je uvedené v príbalovom letáku) a nechať si podpísať ich súhlas s týmto postupom.

Koľko stojí vakcinácia?
Majitelia psov by však aj naďalej mali svoje psy nechať každoročne vyšetriť veterinárnym lekárom. Dôkladné klinické vyšetrenie, ideálne aj vyšetrenie moču a krvi a predovšetkým majiteľom podané informácie o aktuálnom zdravotnom stave psa pomôžu včas odhaliť časté neduhy, ako sú zubný kameň, parodontóza, tumory mliečnej žľazy, nezostúpené semenníky u psov a mnoho ďalších. Čím skôr sa tieto patológie odhalia, tým väčšia je nádej na úspešnú liečbu. Čo sa týka finančnej stránky vakcinácie verzus preventívne vyšetrenie, potom vakcinácia vyjde majiteľa psov každoročne zhruba na 350 - 500 Sk podľa výrobcu vakcíny. V cene vakcinácie je zahrnuté celkové klinické vyšetrenie psa. Cenová relácia klinického vyšetrenia samostatne vykonaného sa pohybuje cca od 150 do 300 Sk. Kompletnú analýzu moču je možné vykonať vo veterinárnej ordinácii behom pár minút a cena sa pohybuje okolo 100 - 200 Sk. Najužitočnejšie, ale finančne náročnejšie (čo je tu relatívne), je kompletné vyšetrenie krvi (= krvný obraz a biochémia), ktoré stoja okolo 1000 Sk. Výsledky vyšetrení sú vďaka moderným veterinárnym analyzátorom známe do dvadsiatich minút. Minimálne klinické vyšetrenie nezaťaží peňaženku majiteľa psa viac ako vlastná vakcinácia a po dohovore s veterinárom sa môžu vykonať ďalšie vyšetrenia. Nie je problém na žiadosť majiteľa vykonať aj preventívne RTG snímkovanie či sono brucha.
Vakcinácia alebo ak chcete očkovanie má za úlohu zaistiť vakcinovanému jedincovi ochranu proti infekčným ochoreniam. V biológii neplatí nič stopercentne, teda ani vakcinácia nemôže zaručiť, že vakcinovaný pes danou infekciou neochorie. V takom prípade by však vakcinácia mala zaistiť miernejší priebeh ochorenia a nižšiu mortalitu (úmrtnosť). Vakcináciou však nechránime iba svojho psa. Pokiaľ sú majitelia psov v danej oblasti zodpovední a majú tú možnosť, zasadzujú sa každým navakcinovaným psom o posilnenie tzv. kolektívnej (štádovej, skupinovej) imunity. Dochádza tak k znižovaniu počtu zvierat vnímavých k ochoreniu a tým aj k nižšiemu riziku prepuknutia nákazy. Nevakcinovať svojho psa je teda svojím spôsobom aj trochu sebecké voči okoliu.

Vírus psinky nemožno odstrániť
Vakcinácii vďačíme okrem iného aj za fakt, že väčšina mladších veterinárov v našej krajine nikdy nevidela psinkové ochorenie v praxi. Pritom ešte v 90. rokoch minulého storočia psinka kosila celé vrhy šteniat, bez ohľadu na ich pôvod. Psinka bola našťastie dôslednou vakcináciou utlmená. Ak by sa však teraz proti psinke prestali psy vakcinovať, mali by sme s ňou čoskoro opäť nemilú česť. Vírus psinky (Morbillivirus) nemožno nikdy odstrániť, nachádza sa u divoko žijúcich zvierat a od tých by sa nevakcinovaná populácia psov ľahko nakazila. WSAVA radí vakcináciu proti psinke medzi základné (core) vakcinácie a jednoznačne ju odporúča.

Parvoviróza je ďalším infekčným ochorením, u ktorého je vakcinácia tiež vždy odporúčaná (core). Parvovirózou nakazené šteňa naopak bohužiaľ počas svojej praxe stretne snáď každý veterinár. Je to tým, že vírus parvovirózy (psí parvovírus 1) je extrémne odolný av prostredí vydrží virulentný (nákazy schopný) aj viac ako rok. Prenos je možný nielen zo psa na psa, ale aj kontaminovanými predmetmi. V teoretickej rovine, ak by majiteľ svojho psa nenechal vakcinovať a držal ho len na svojom pozemku (čo je samo o sebe smutné), môže si aj tak vírus priniesť domov napríklad na topánkach. Parvoviróza sa prejavuje hnačkami, ktoré prechádzajú v hnačky krvavé, zvracaním a nechutenstvom. Choré šteňatá sa rýchlo dehydrujú, slabnú a niekedy aj napriek intenzívnej starostlivosti hynú. Vakcinácia chráni pred ochorením, prípadne znižuje úmrtnosť.

Infekčný zápal pečene je v súčasnosti ochorenie veterinárom prakticky neznáme. Opäť za to vďačíme vakcinácii, v ktorej by sa malo naďalej pokračovať u všetkých psov. Vírus (psí adenovírus 2) je rozšírený u voľne žijúcich mäsožravcov po celom svete, je opäť veľmi odolný a šíri sa priamo aj nepriamym kontaktom. WSAVA jednoznačne odporúča vakcináciu proti infekčnej hepatitíde u všetkých psov (core).

Vírus parainfluenzy, jeden z pôvodcov tzv. psincového kašľa, je súčasťou väčšiny injekčných vakcín dostupných na slovenskom trhu. Psincový kašeľ je veľmi nákazlivým ochorením horných dýchacích ciest. Priebeh môže byť mierny, ale aj pomerne dramatický sprevádzaný teplotami s dráždivým kašľom tak, že psa provokuje až k dáveniu. Parainfluenza je radená medzi vakcíny tzv. non-core, teda nie pre všetkých psov nevyhnutné. Revakcinovať je potrebné po roku.

Proti psincovému kašľu je možné vakcinovať aj elegantnou intranasálnou aplikáciou, čo znamená podanie vakcíny do nosovej dierky. Túto vakcínu, obsahujúcu navyše aj bakteriálneho pôvodcu psincového kašľa (Bordetella bronchiseptica), by som vrelo odporučila všetkým psom, ktorí sa často pohybujú vo väčších psích kolektívoch (škôlky, cvičiská, závody, výstavy, hony, dostihy, hotely). Nie vždy zabráni vakcinácii prepuknutiu ochorenia, ale priebeh býva výrazne miernejší. Touto vakcínou je potrebné vakcinovať psa minimálne jedenkrát, lepšie však aspoň dvakrát (aj viackrát) ročne.

Proti besnote (Lyssavirus) máme všetci chovatelia a majitelia psov v Českej republike povinnosť vakcinovať zo zákona. Cez besnotu nejde vlak, nemožno diskutovať. Besnota je tak nebezpečné a pre človeka skoro vždy smrteľné ochorenie, že sa o jeho tlmenie finančne zasadil aj štát. Ešte donedávna vykonávaná plošná orálna vakcinácia líšok splnila svoj účel. Naša republika má to šťastie, že posledný prípad besnoty pri líške bol hlásený v roku 2002 a od roku 2004 sme uznaní Medzinárodným úradom pre nákazy zvierat za krajinu jednoduchou besnoty. Také šťastie ale nemalo napríklad susedné Poľsko a aj napriek všetkým ochranným opatreniam sa môže teoreticky kedykoľvek stať, že poľská líška, netopier alebo iný teplokrvný živočích nebude rešpektovať štátne hranice a túto smrteľnú nákazu nám opäť pripomenie. Najprv sa vakcinujú šteňatá vo veku od troch do šiestich mesiacov, potom po roku a ďalej možno vakcínami určitých výrobcov revakcinovať až po troch rokoch. Na vycestovanie do niektorých krajín je navyše potrebné nechať u psa stanoviť hladinu protilátok proti besnote v krvi.

Leptospiróza je bakteriálne ochorenie (Leptospira interrogans, mnoho sérovarov) prenášané predovšetkým hlodavcami, konkrétne ich močom. Ide o zoonózu, teda chorobu prenosnú zo zvieraťa na človeka. Veľké riziko ochorenia je napríklad v oblastiach po záplavách alebo s veľkým výskytom hlodavcov. Leptospiróza je bežnou súčasťou polyvalentných (viaczložkových) vakcín dostupných na našom trhu, ale vakcináciu radí WSAVA medzi non - core, teda nie pre všetkých psov nutnú. Treba priznať, že najviac vedľajších účinkov je práve po vakcinácii proti leptospiróze. Správne by bolo poradiť sa so svojim veterinárom, či práve váš pes patrí do rizikovej skupiny (poľovne vedený, náruživý plavec, psy žijúce na statku) a je pre neho táto vakcinácia skutočne nutná. Leptospirózu je potrebné revakcinovať minimálne po roku, rizikové skupiny psov aj častejšie (po 6 – 9 mesiacoch).

Vakcinácia proti lymskej borelióze (baktérie Borrelia burgdorferi) je ďalší z radu non-core (voliteľných) vakcín a jej použitie je pomerne kontroverzné. Mnoho psov, ktorí sú sérologicky pozitívne na boreliózu nemusia vôbec vykazovať príznaky ochorenia a pokiaľ už ochorie a je určená správna diagnóza, možno boreliózu pomerne efektívne liečiť antibiotikami. Vakcinácia proti borelióze v žiadnom prípade nechráni psa proti infestácii (napadnutiu) kliešťami! Kliešte navyše prenáša aj množstvo ďalších ochorení, preto považujem za zmysluplnejšie klásť dôraz na preventívnu antiparazitárnu a repelentnú ochranu psa ako na vakcináciu. Nepríjemná je aj situácia, kedy po vakcinácii nemožno už psa v prípade podozrenia testovať na ochorenie lymskou boreliózou, pretože dostupné testy nedokážu rozoznať, či má pes protilátky vďaka prebehnutej infekcii alebo po vakcinácii. Vakcinujú sa šteňatá po dvanástom týždni veku, ďalej ešte raz po dvoch až štyroch týždňoch a následne vždy po roku, najlepšie tesne pred začatím aktivity kliešťov. WSAVA odporúča vakcinovať iba psy s vysokým rizikom nakazenia alebo z oblastí s endemickým výskytom boreliózy.

Tetanus
Psy, ktorí sa pohybujú v blízkosti koní a hospodárskych zvierat a tiež psy lovecké, je rozumné vakcinovať proti tetanu. Baktérie Clostridium tetani sa vyskytuje v pôde všade na svete a ak sa dostane napr. uhryznutím alebo bodným poranením do rany bez prístupu kyslíka, rýchlo sa rozmnoží a začne produkovať toxín, ktorý je zodpovedný za ochorenie tetanom. Snáď najviac rizikovou skupinou sú šteňatá v období výmeny mliečnych zubov. Ranka po vypadnutom zube je ideálnou vstupnou bránou pre infekciu a všetci vieme, ako veľmi a čo všetko šteňatá papuľou objavujú. Vakcinovať je možné šteňatá od troch mesiacov veku, revakcinujú sa po troch týždňoch a ďalej vždy po dvoch rokoch.

Proti herpesvírusovému ochoreniu si niektorí chovatelia žiadajú vakcinovať svoje chovné sučky. Herpesvírusové ochorenie môže spôsobiť potraty alebo pôrody slabých šteniat s možným úhynom celých vrhov. Vakcinujú sa sučky počas hárania alebo týždeň po predpokladanom spárení a potom ešte jeden až dva týždne pred očakávaným pôrodom. WSAVA nehodnotí vakcínu proti herpesvírusovému ochoreniu (je schválená len v Európskej únii).

Dermatofytóza je kožné ochorenie spôsobené mikroskopickými plesňami. Nepríjemné je predovšetkým svojim zoonotickým potenciálom, teda možnosťou prenosu zo zvieraťa na človeka a tiež medzi zvieratami (aj medzidruhovo). Liečba dermatofytózy nemusí byť vždy jednoduchá. Napriek tomu všetko vakcináciu, ktorá je dostupná pre psy aj mačky, neodporúčame. Plesní je viac druhov a vo vakcíne je obsiahnutý iba jeden druh. Vakcinácia môže navyše spôsobiť skryté nosičstvo ochorení bez klinických príznakov, a tak šírenie medzi ďalšie zvieratá v chove. Vakcína je určená aj ako súčasť terapie dermtofytóz.

WSAVA neodporúča vakcinovať ani proti koronavírusovému (psiu coronavírusu) ochoreniu psov. Jedná sa o infekčné ochorenie tráviaceho traktu prejavujúce sa hnačkami a zvracaním, predovšetkým u šteniat. Skutočný záchyt koronavírusového ochorenia v praxi je ale taký nízky, že vakcinovať proti nemu prakticky nemá význam.

Aké psy očkovať?
Vakcinovať všeobecne je možné iba zdravé psy, ktorí by nemali byť liečení imunosupresívnymi liekmi (kortikosteroidmi, onkologická liečba). Psy v rekonvalescencii tiež ušetríme vakcinácie. Obzvlášť dôležité je, aby bol pes minimálne týždeň pred vakcináciou odčervený. Okrem vakcíny proti herpesvírusovému ochoreniu nebudeme vakcinovať gravidné, dojčiace a háravé sučky. Po vakcinácii môžu byť niektorí psy posmutnelí, ale v skutočnosti sa to tak často nestáva. Psa by sme po vakcinácii nemali nadmerne zaťažovať. V mieste vpichu sa niekedy objaví viac či menej bolestivý opuch alebo hrčka, ktoré by mali do mesiaca zmiznúť. A je v poriadku, keď veterinár namiesto aplikácie injekcie nedezinfikuje, mohla by sa tak znížiť účinnosť vakcinácie.

Nežiaduce účinky vakcinácie
Nežiaduce účinky vakcinácie sa môžu prejaviť ako svrbenie, opuch tváre, žihľavka, hnačka, vracanie, horúčka, tras a veľmi zriedkavo môže dôjsť aj k rýchlej anafylaktickej reakcii (ako u človeka alergika po pichnutí včelou) – kolaps, šok, zástava dychu a srdca. Z týchto dôvodov by sa so psom malo po vakcinácii počkať ešte pätnásť minút v čakárni. U psov so známou alergickou reakciou na vakcináciu z minulosti podá veterinár pred každou ďalšou vakcináciou antihistaminiká, prípadne zmení výrobcu vakcíny alebo rozdelí vakcináciu na viac etáp.
Často diskutovaná je aj otázka možného kontaktu šteniat, ktoré ešte nemajú kompletnú vakcináciu, s ďalšími psami. Pokiaľ by sme slepo dodržiavali pokyny a čakali až do štyroch mesiacov veku, kedy by už malo byť šteňa imunokompetentné, mohli by sme sa dočkať psieho asociála. Šteňa je potrebné pod dohľadom kontaktovať s ostatnými vakcinovanými psami najlepšie na vlastnej záhrade alebo tam, kde sa nepohybuje veľké množstvo neznámych psov (teda nie mestské parky, cvičiská a pod.).

Vakcinácia má okrem úlohy medicínskej aj veledôležitú úlohu sociálnu. Prvé stretnutie šteňaťa s veterinárnou ordináciou a „svojím“ veterinárom je väčšinou práve za účelom vakcinácie. Tu býva tiež najviac priestoru na diskusiu o spektre vakcinovaných chorôb pre konkrétneho jedinca, o odčervení, o výžive šteňaťa a jej doplnkoch, prevencii, dentálnej hygiene a ďalších preventívnych opatreniach. Vakcinácia nie je len o pichnutí injekcie, ale o budovaní vzťahu pes – veterinár – majiteľ.

Text: MVDr. Michala Slavíková, www.vetora.cz
Foto: Maxpixel
Článok bol prejatý z kynologického magazínu https://www.ecanis.cz/