Osina u psa

Osina u psa je problém, ktorý sa každý rok vracia a práve sme v období, keď je vhodné pripomenúť si, o čo ide.

Wikipédia hovorí že: „Osina (arista) je vláskovitý alebo štetinovitý výrastok, často dosť dlhý, drsný a tuhý, dlhý aj cez 1 cm. Vyskytuje sa v jednoduchom kvetenstve klásku, napr. u čeľade lipnicovité (Poaceae) alebo šáchorovité (Cyperaceae). Osinou je zakončená pleva alebo častejšie plucha, čo sú ochranné obaly semena, ktoré ho chránia pri dozretí proti poškodeniu. Osiny u niektorých rastlín tiež slúžia podpore rozmnožovania. Napr. pri pakostoch je osina vývrtkovito stočená a pri poslednom závite pravouhle kolienkovito ohnutá. Navlhčením rosou alebo dažďom sa osina narovná a ostro zašpicatenou časťou sa zavrtáva so semenom do zeme. Podobne funguje dlhá osina na pluchách kavylov, ovsov, ovsírov a iných druhov tráv. U niektorých rastlín umožňuje osina navlhaním a vysušovaním aj posunúť semeno do miesta s mäkšou pôdou. Osiny pre svoj ostrý hrot spôsobujú aj nepríjemné problémy mnohým cicavcom napr. psom, ktorým sa zapichujú (v lepšom prípade) do labiek a spôsobujú zápaly.“

Wikipédia má v tomto prípade úplnú pravdu. V letných a jesenných mesiacoch sa na veterinárne pracovisko obracajú majitelia psov s problémami spôsobenými práve osinami, ktoré podobne ako ihla ľahko vnikajú do psej kože, ktorá nielen osinu prepustí, ale väčšinou sa za ňou uzavrie. Osina sa tak dostáva do podkožia, ktoré mechanicky zraňuje a vzhľadom na to, že do tela psa prišla z nie príliš čistého vonkajšieho prostredia aj infikuje. Výsledkom je potom bolestivý zápal.
Postihnuté môžu byť rôzne časti tela. Ošetrovali sme psa s osinou v oblasti krku, z času na čas sa objaví pacient, ktorému zapadla do vonkajšieho zvukovodu alebo do spojovkového vaku. Najčastejšie sú postihnuté končatiny v medziprstí.

Pes kríva, väčšinou si veľmi intenzívne líže postihnuté miesto av obzvlášť ťažkých prípadoch sa objaví teplota a nechutenstvo. Koža medzi niektorými prstami je červená a horúca a celá oblasť je na dotyk bolestivá. Po krátkom čase sa v medziprstí objaví podhnisaná hrčka, ktorá časom praskne az uzavretého hnisavého procesu sa stáva proces otvorený. Psovi sa väčšinou výrazne uľaví, to ale neznamená, že je celá záležitosť vyriešená.
Osina u psa má nielen schopnosť ľahko preniknúť kožou, ale aj nepríjemné sklony k ďalšiemu pohybu psím telom. Často sa stane, že v mieste, kde do kože vnikla, sa časom utvorí hnisavé ložisko, ale osina putuje ďalej a vyvoláva ďalší zápal napr. na spodnej strane labky alebo v okolí zápästných kostičiek. Liečba nie je úplne jednoduchá.
Väčšinou býva uvádzané, že sa postihnuté miesto rozreže a osina vyberie. Vzhľadom k jej veľkosti a cestovateľským vlohám ale nemusí byť úplne jednoduché ju nájsť. V každom prípade patrí liečba do rúk veterinára. Pokiaľ práve nie je na dosiahnutie, je možné použiť takzvanú „čiernu masť“ (ichtoxyl ung.). Najrozumnejšie je vytlačiť zodpovedajúce množstvo na kus gázy, tú priložiť na postihnuté miesto a labku zaviazať. „Čierna masť“ má dezinfekčné účinky, pôsobí protizápalovo a niekedy doslova osinu z psieho tela vytiahne.

Určite nie je možné tvrdiť, že každý zápal, ktorý sa objaví v medziprstí, je vyvolaný osinou. Pri liečbe uvedených problémov ale vždy treba s jej možnosťou počítať.
Psím labkám väčšina majiteľov venuje pozornosť. Tá pozornosť ale býva vyvolaná skôr záujmom o poriadok v byte, než o psa samotného. Nikoho určite neteší, keď pes prinesie na opečovávané podlahy, kreslá alebo majiteľovu posteľ piesok, bahno alebo vetvičky z vonkajšej prechádzky.
Bohužiaľ časté umývanie labiek psej koži medzi vankúšikmi av medziprstí príliš nesvedčí. Výsledkom totiž býva vlhké a teplé prostredie, ktoré sa nadmieru páči kvasinkám a baktériám a pes aj jeho majitelia sa začnú stretávať s dlhodobým a ťažko riešiteľným zápalom kože. Oveľa vhodnejšie ako oplachovanie labiek po každej prechádzke je nechať psa uschnúť napr. v predsieni a potom mu nečistoty z labiek vyčesať a vykefovať. Tento postup sa ale niektorým gazdinkám veľmi ťažko vysvetľuje.

Možno sa môže zdať, že vyššie uvedené informácie nemajú s problémom zvaným osina nič spoločné. Opak je ale pravdou. Psy, ktoré majú kožu v medziprstí narušenú zápalom horšie odolávajú ostrému cudziemu telesu.
Rovnako ako pri iných zdravotných problémoch aj pri osine je rozumné premýšľať nad prevenciou. Treba však priznať, že to v tomto prípade nie je nijako jednoduché. Mohli by sme sa s naším psom vyhýbať miestam, kde je suchá odkvitnutá tráva. To by ale nešlo napr. používať lovecké psy alebo brať so sebou psy na výlet do prírody. S osinou sa môže stretnúť pes aj v meste. Pri stave „psích placiek“ a iných miest, kde je psom voľný pohyb povolený, by to ale mohlo znamenať, že pes bude odkázaný na vodítko a ulicu a to by mu určite nebolo ani príjemné ani prospešné.
Rozumné je po návrate z prechádzky, výcviku alebo športovania v rizikovom prostredí prezrieť ohrozené časti psieho tela. Osina väčšinou zostáva po nejakú dobu zabodnutá v koži a je teda šanca ju nájsť. Veľmi dôležitá je starostlivosť o srsť na labkách u dlhosrstých plemien. Osiny sa totiž dokážu v srsti zachytiť a až v nasledujúcom čase pokračujú ďalej do kože. Tu je asi možné hľadať dôvod na strihanie labiek pudlov alebo prestrihávanie medziprstí u kokeršpanielov, ktoré hocikto považuje za nezmyselnú módu, ktorá sa ale z hľadiska preberaného problému javí ako veľmi rozumné.
Problémy s osinami bývajú označované ako záležitosť sezónna a väčšinou je uvádzané, že sa vyskytujú v čase, keď dozrievajú semená tráv. Pravdou ale je, že suché trávne semená alebo ich obaly je možné na zemi nájsť po celý rok.

Text: Vladimíra Tichá, LABVET BLOG, www.labvet.cz/blog/
Foto: MaxPixel.net