Pes v byte

aneb radšej v byte ako na reťazi pri búde

Aj v súčasnej dobe v širokej verejnosti prevažne "nepsičkárov" prevláda názor, že pes do bytu nepatrí. A keď už si psa do bytu zhotovovať, tak jedine nejaké malé plemeno. Názory typu "Veľký pes do bytu nepatrí, veď to hraničí s týraním zvierat!" Alebo "Pes v paneláku je jednoducho chudák!" Som počula už mnohokrát. Je to skutočne pravda? Čo obstaranie psa do bytu obnáša? A naozaj je držanie veľkých psov v byte nevhodné? Poďme sa na celú situáciu pozrieť bližšie.

spoločenské plemená

Dilema, či pes do bytu patrí alebo nie, rieši veľa ľudí. Zo všeobecného hľadiska je dôležité, o ktoré plemeno sa jedná as tým spojené množstvo času, ktoré môžeme psovi venovať. U spoločenských plemien malého vzrastu ako je čivava, mops alebo čínsky chocholatý pes je to jednoznačné. Sú to plemená určená len pre chov v byte (či vnútri domu). Nie, že by títo psíkovia netrávili radi čas na záhrade, ale o celoročným vonkajšom pobyte (u búdy alebo v koterci) nemôže byť reč. Preto sú spoločenské plemená všeobecne ako stvorená pre chov v bytoch. Títo psíci majú priateľskú povahu, nie sú tak nároční na pohyb a pri prechádzkach je zvládnu aj menšie deti. Medzi spoločenské plemená patrí napríklad bišon, maltézačik, pekinský palácový psík, japan chin, papillon, bolonský psík, francúzsky buldoček atď.

miniatúrne plemená

V dnešnej dobe veľmi módne miniatúrne plemená ako čivava, pražský krysařík alebo yorkšírsky teriér majú bezpochyby svoje výhody. Spotreba krmiva je minimálna, zmestia sa aj do vrecka, takže ich môžeme brať na miesta, kam by sme sa s veľkým psom nemohli vydať. Na pohyb a priestor majú malé nároky a keď si na ne kúpime prepravku, môžu vo verejnej doprave cestovať zadarmo. Sú to psy pre život v byte, poťažmo v mestách, ako stvorenia. Deti s nimi môžu vyraziť von a nemusíme mať strach, že je pes bude na vodítku vláčiť. S ich malou veľkosťou je ale spojená určitá krehkosť. A preto musíme dať pozor, aby sme malému psíkovi omylom neublížili. Také prišliapnutí packy, ktoré čtyřicetikilový pes skoro nepocíti, môže u malých psov spôsobiť zlomeninu.

Aké plemeno?

P okud hľadáme vhodnú rasu do bytu podľa psieho atlasu, nemusíme vyberať len medzi spoločenskými a toy plemenami. Aby sme si vybrali najvhodnejšieho psíka, musíme si najskôr ujasniť, čo od neho vlastne očakávame. Mali by sme si položiť základné otázky. Chceme len maznáčika na doma, jednoducho pohodového psieho priateľa, ktorý nie je moc náročný na pohyb? Chceme psa na výlety a každodenné dlhšie prechádzky? Alebo psa, s ktorým sa budeme venovať nejakému kynologickému športu? Chceme psa s dlhšou srsťou, ktorá potrebuje väčšiu starostlivosť? Sme ochotní venovať viac času upratovania psích chlpov? Je pre nás dôležitý vzhľad alebo viac záleží na povahe?

V prvom rade si musíme ujasniť, čo môžeme svojmu budúcemu psovi ponúknuť a koľko času zo svojho denného programu mu venujeme. Predsa len je pes záväzok na ďalších 10 - 15 rokov, a tak musíme k obstaranie živého tvora pristupovať zodpovedne. Ak sme sa už rozhodli, že si psíka do bytu kúpime, ale váhame medzi viacerými plemenami, je dobré zohnať si čo najviac informácií. Odporúčam neriadiť sa len informáciami z psieho atlasu, kde charakteristika býva len veľmi stručná, ale vyhľadať si o daných plemenách viac podrobností. Platí pravidlo, že najlepšie vám poradia priamo chovateľ. Len chovateľ dokáže presne povedať potreby danej rasy (koľko pohybu potrebuje atď.). Zodpovedný chovateľ sa vždy snaží, aby sa šteňatá dostala do dobrých rúk a vhodných podmienok a nesnaží sa šteňatá udať každému, kto prejaví záujem. Výborná príležitosť, kde okukovať jednotlivé plemená, je výstava psov.

Pri výbere budúceho psa vyberajte predovšetkým podľa pravdepodobné povahy, nie len podľa veľkosti a vzhľadu. Pri výbere psa tiež nepodliehajte móde. Veľa bíglov, labradora, stavačov a rhodéských ridgebackov, ktoré si ľudia kúpili kvôli líbivému vzhľadu, bez toho, aby brali do úvahy ich potreby, nežijú život, ktorý by si zaslúžili. Stávajú sa potom z nich nespokojní, neovládateľný psi. Alebo tiež psy bez záujmu a bez prejavu.

Veľký pes v byte

Ak ste milovníkom veľkých psov, ale váhate, či je taký pes do bytu vhodný, tak vedzte, že aj veľký pes môže byť v byte šťastný a prežiť tu spokojný, plnohodnotný život. Podľa môjho názoru (a nie som rozhodne sama) platí jednoduché pravidlo: Ak má pes dostatok pohybu a netrpia samotou, môžeme ho chovať v byte. Vždy záleží na prístupe a zodpovednosti majiteľa. Samozrejme sú plemená, ktoré sa pre chov v byte hodí viac, iná menej. Pre brazislskou filu nie je byt a mestské prostredie práve ideálne. Rovnako tak chlpatý stokilový bernardín pre pořádkumilovného človeka z garzónky, ktorý má rád prekúrený byt, nie je moc šťastná voľba. Ale ak sa majiteľ skutočne "obetuje", vydrží v byte takmer každé plemeno. Obeť sa týka času stráveného upratovaním a času, ktorý strávime s naším psím miláčikom vonku. Aj keď čas vonku, venovaný fyzickej aktivite a rozvíjanie vzájomného vzťahu pri prechádzkach či výcviku, by pre človeka nemala byť obeť, ale radosť. Veď preto si psa do bytu kupujeme, aby sme s ním trávili voľný čas a boli mu priateľom. Musíme samozrejme počítať s tým, že veľký pes stojí viac peňazí (viac krmiva, väčšie obojky, viac odčervovacích práškov atď.).

Všeshazující chvost

Ďalej by sme si mali uvedomiť, že pes v byte vždy spôsobí nejaké škody. Veľký pes chvostom či hlavou ľahko zrazí poháre na konferenčnom stolíku a jednoducho môže znečistiť steny bytu. Pre situácie, kedy sa obrie psík vráti z prechádzky celý od blata a otrepy sa, prípadne sa o stenu priamo utrie, bude výhodné vymaľovať byt do výšky jedného metra umývateľnou farbou. U dogovitých psov sa tiež často stáva, že viac slintajú. Budúce páničkovia takéhoto "uslintance" sa budú musieť zmieriť s tým, že budú chodiť po byte s handrou a slintíky občas utierať. Pri oklepání možno aj zo stropu ...

chlpáči

U dlhosrstých chlpáčov, ako je napr. Bernský salašnícky pes, zasa musíme počítať s tým, že v zime by im v prekúrenej byte bolo neskutočné horúco. Sú to psy, ktoré sa hodí skôr pre celoročný pobyt vonku na zhradě rodinného domu. V prípade, že ich chceme chovať v byte, musíme sa tomu prispôsobiť a zabezpečiť, aby v byte netrpeli! To znamená poskytnúť im dostatok pohybu a vyžitie a hlavne v zime byt nepretápať! Pes sa musí cítiť dobre, a preto sa musí kúriť len primerane. Páničkovia oblečú hrubé ponožky a sveter, alebo psovi vyhradí jednu miestnosť, kde sa kúriť nebude. Potreby psa sú v týchto prípadoch dôležitejšie ako komfort majiteľov. Ak nie sme schopní psovi zabezpečiť v byte pohodovej žitia, je predsa len lepšie poobzerať sa po inom, vhodnejšom plemene.

výber šteňaťa

Tiež výber šteňaťa je kľúčový. Chovateľ má jednotlivé šteňatá z vrhu odpozorované a vie, ktoré sú aktívnejší a ktoré sú skôr pokojné povahy. Ak nevyberieme nejakého hyperaktívneho jedinca, tak sa život s veľkým psom aj v malom byte dá zvládnuť. Psy si totiž na malý priestor zvyknú veľmi rýchlo, keď majú veľa pohybu vonku. Chce to pevné nervy a chuť so psom pracovať.

Úskalia chovu v byte

Pokiaľ si chemo zaobstarať psa do bytu, musíme počítať s tým, že pre udržanie poriadku sa bude upratovať oveľa častejšie. Ten, kto si úzkostlivo potrpia na poriadok a pri uzretí najmenšieho chĺpku či smietky hneď nadskočí, nech si radšej psa neobstaráva. Srsť bytových psov totiž podlieha celoročné výmene. Aj keď dvakrát ročne môžeme zaznamenať období zvýšeného pĺznutia, tak púšťať chlpy úplne neprestane nikdy. V dobe pĺznutia je potreba vysávať takmer denne. Je potom len na nás, či si zvolíme psa krátkosrstého alebo dlhosrstého. U dlhosrstých plemien bude prítomnosť chumáčov chlpov ešte výraznejší. Hladkosrsté psy majú síce krátke chlpy, ale zase sú ako ihličky, ktoré sa do všetkého zapichujú a veľmi ťažko sa odstraňujú. Psy dlhosrstí vyžadujú samozrejme väčšiu starostlivosť, musíme ich pravidelne vyčesávať. Tiež po každej vychádzke v mokre či blate budeme musieť psa dôkladne umyť, inak v byte budeme mať všade hnedé šmuhy a stopy. Krátkosrsté psy stačí v niektorých prípadoch len dôkladne utrieť. Existujú tiež plemená, ktoré nepĺznu (napr. Pudel), u týchto psov zase budeme musieť počítať s pravidelnou úpravou srsti a zastrihávaním.

deštruktívne správanie

Ďalším úskalím, na ktoré by sme sa mali pripraviť dopredu, je fakt, že pes môže byť ničiteľ, ktorý sa bude v našej neprítomnosti baviť tým, že okouše všetko možné aj nemožné. Niektorí psi majú destruktovní správanie len vo šteňacom období, iné to neopustí celý život. A rozhodne sa to netýka len psov veľkých, aj malý jazvečík dokáže doma urobiť solídne neplechu. Preto by sme v čase našej neprítomnosti mali odpratať všetky potenciálne nebezpečné predmety a nachystať psovi dostatok hračiek, aby sa zabavil. (Na tento účel môžu poslúžiť napríklad byvolie kostičky, hračka KONG pod.) Pokiaľ sa pes nudí, nie je poriadne vybehaný, môže si prebytočnú energiu vybíjať ohryzovaním vybavenie domácnosti. Tiež cenné veci by sme mali radšej odpratať, alebo psa jednoducho do niektorých miestností nepúšťať. Ak psa ráno pred odchodom do práce riadne vyběháme, znížime riziko ničenie vecí z nudy. Unavený pes potom väčšinu času prespí, pretože psy dokážu bez problému prespať aj 17 hodín denne.

samota

Ďalšie návyk, ktorý musíme u šteňaťa pestovať už od mala, je príprava na náš odchod. Šteňa si musí postupne zvykať, že je v byte samo. Spočiatku to budú len krátke chvíľky, ktoré budeme postupne predlžovať. Pes si zvykne, že aj keď odchádzame, tak sa vždy zase vrátime. Postupným navykáním na samotu předejdema prípadným nepríjemnostiam. Bohužiaľ sa niekedy objavujú závažnejšie prípady, keď psík za neprítomnosti majiteľa v byte vyje, šteká a demoluje zariadení, prípadne sa pomočuje. Tento jav sa nazýva "separačnú úzkosť" a vyžaduje dlhodobý, odborný prístup. Preto nezabudnite psa už od mala zvykať na samotu.

Záhrada nie je všetko

Situácia, kedy pes trávi celý deň voľne na záhrade a majiteľ s ním napriek tomu chodí na pravidelné každodenné prechádzky a trávi s ním čas po príchode z práce, je ideálne. Ale svet nie je vždy ideálny a realita je mnohokrát inde. Niektorí "záhradné" psi chodia na prechádzky len cez víkend, keď je na to viac času, a niektorí bohužiaľ ani to nie. Aj v dnešnej dobe mnoho ľudí razia názor: "Keď je pes na záhrade, tak predsa bez prechádzky vydrží." Títo ľudia si neuvedomujú, že záhrada, hoci veľká, neposkytuje psovi nové podnety. Pre vyrovnanú psie povahu je dôležité prežívať nové situácie, zoznamovať sa s rôznymi podnetmi. Rovnako tak je dôležité stretávať sa s inými psami a ľuďmi. Správna socializácia od šteňacieho veku je jedným z predpokladov bezproblémového spolužitia. Socializáciou rozumieme zoznámenie psa so svetom, teda s rôznymi zvukmi, vecami, zvieratami, ale aj situáciami. To pes, ktorý trávi celé dni na záhrade, chýba. Pes, označený ako nesocializovaný, potom nevhodne či neprimerane reaguje na bežné situácie a veci. Trpí nielen jeho nervová sústava, teda on sám, ale aj majiteľ a okolia. Nevhodnou reakciou môže byť ako neprimeraná bojazlivosť, tak agresívne správanie, ktoré väčšinou pramení zo skrytého strachu. Pes, ktorý nevie, ako na vzniknutú situáciu reagovať, potom reaguje pudovo (útekom) či skratový (hryzením). Preto je nevyhnutné (a v období šteňacom obzvlášť) brať psa na prechádzky po okolí. Zoznamovať ho s novými miestami a samozrejme aj s ostatnými psami. To je záruka, že psa v budúcnosti nová situácia tak neprekvapí a nezareaguje nepredvídane. Pes, ktorý sa od šteňacieho veku stretáva s ostatnými jedincami svojho druhu, sa naučia, ako sa v spoločnosti psov správať. Nie je to vždy zárukou, že sa pes v dopělosti s ostatnými psami (väčšinou rovnakého pohlavia) znesie, ale určite k tomu bude mať väčšie predpoklady. Pes, ktorý trávi celé dni na záhrade bez prechádzok a nových podnetov, môže časom zakrnět.

Spoločné prechádzky s majiteľom majú rad výhod. Utužuje sa poslušnosť psa a vzájomný vzťah. Rovnako tak sú prechádzky dobré pre ľudí, zvlášť v dnešnej dobe sedavých zamestnanie. Páníček poskytne vyžitie psovi a urobí pritom niečo aj pre seba.

Pes, ako svorky a zviera, sa sám na záhrade nebude cítiť dobre. Ku šťastiu potrebuje kontakt s ľuďmi. A to nehovorím o živote v koterci alebo dokonca na reťaz pri búde! Samozrejme nemám nič proti niekoľkohodinovému pobytu v priestrannom koterci. Ale aby pes trávil celé dni zavretý v koterci a svojho pána videl len pri kŕmení, to mi je naozaj "prosti srsti". Na to mám svojho psa veľmi rada, je mi priateľom. A to by som priateľovi nemohla urobiť .. Ale pre niektorých ľudí na vidieku je pes bohužiaľ len tvor určený na stráženie. A preto tvrdím, že veľká záhrada nie je záruka Šťastného psa. Pes je štastný so svojím pánom.

Pes a jeho smečka

Z môjho pohľadu patrí psie kamaráti v našej prítomnosti domov (či už do bytu alebo domu), pretože sa môžeme viac radovať zo vzájomnej spoločnosti. Pes je stále s nami, môže sa zúčastniť diania v rodine. Môžeme s ním hovoriť, keď ideme okolo, pohladíme ho, pohráme si s ním. Stáva sa neoddeliteľnou súčasťou rodiny a má väčší pocit spolupatričnosti so svojou svorkou. O to je pes, ktorý nesmie vstúpiť do domu, ochudobnený. Moja sučka by ma najradšej chodila kontrolovať aj na záchod. Verne leží v kuchyni a pozoruje ma, keď varím, aby jej náhodou niečo neuniklo. Často si príde pre pohladenie. Rozhodne nemám pocit, že by v byte trpela. Naopak, keď cez víkendy jazdíme na chate, kde má k dispozícii oplotenú záhradu, často jej pristihnem za dverami, ako čaká, kedy už ju pustíme dnu za nami. Samotnú ju to na záhrade moc dlho nebaví. A preto zastávam názor, že dospelý pes zavretý 9 hodín v byte sa netrápi, ak je predtým riadne vyvenčenie, nevadí mu samota a po príchode pána nasleduje dostatočne dlhá, aktívna prechádzka. Milovníci psov určite potvrdí, že nie je po návrate domov radostnejšie privítanie než od nášho psieho miláčika.

množstvo pohybu

K zdravému a spokojnému životu každého psa patrí primeraný pohyb a možnosť pravidelného vyvenčenie. Psy držanie v bytoch sú v tomto ohľade odkázaní na svojho pána. On určuje, kedy sa pôjde von. A preto majitelia bytových psov musí dodžovat určité pravidlá. Možnosť vyvenčenie musí mať pes aspoň 3x denne. Ani malému psíkovi nestačí 2x denne na chvíľku vyvenčiť a domov! Minimálne jedna prechádzka počas dňa by mala byť dlhšia s možnosťou voľného pohybu. Časové nároky sa líši podľa plemien. Sú psy, ktorým stačí denne hodina a potom sa pokojne zvalí na sedačku, ale sú tiež psi, ktorí denne vyžadujú hodín päť! Psy na záhrade sú na tom zdánilvě lepšie, môžu vykonať potrebu, kedy sa im zapáči. Ale exsitují aj takí psy, pre ktoré je záhrada súčasťou "doma" a na vykonanie potreby chcú ísť "von".

Bohužiaľ sa stále stretávam s predsudkami typu: "Velkej pes bude mať v byte málo pohybu, prechádzky mu nemôžu vynahradiť celodenné behanie po záhrade". Avšak predstava, že pes bude behať celý deň po stále rovnaké záhrade, aby si odběhal svoju pravidelnú dávku pohybu, je od skutočnosti veľmi vzdialená. Keď teda nepočítam situácie, keď niektorí psi zbesilo pobehujú pozdĺž plota, prejde ak niekto okolo. Ak nemá pes na záhrade žiadny podnet (ak je tam sám, tak nemá), nebude behať len tak sem a tam! Ak je pes na záhrade sám, môže sa tam nudiť podobne, ako keď je sám v byte. Niektorí chovatelia potvrdzujú, že ich psy na záhrade len leží, ak prejde niekto okolo plota, tak sa zdvihnú a idú sa pozrieť. Takže o nejakom samovoľnom vybehaný nemôže byť ani reč. Navyše niektorí psi sa skôr alebo neskôr začnú zaujímať "čo je asi vonku za plotom"? Potom je len otázkou času, kedy sa pokúsi utiecť (preliezť, preskočiť, podhrabať) a nešťastie môže byť na svete. Naproti tomu prevažná väčšina bytových psov je na tom podobne, páničkovia s nimi chodí pravidelne niekoľkokrát za deň na prechádzky, a to ako za pekného počasia, tak v daždi. Dlhá prechádzka plná aportovanie a hier s ostatnými psami je pre psa iste podnetnejšie než celodenné ničnerobenie na záhrade. Sebeväčšia záhrada psovi totiž nenahradí prechádzky s pánom a zoznamovanie s novým prostredím.

Psa do bytu si bohužiaľ zaobstarávajú aj ľudia nezodpovední, ktoré každodenné venčenie po čase omrzí. Pes potom chodia len na krátke prechádzky na vodítku okolo bloku a rýchlo zase späť domov. Niet divu, že potom mnohí psi trpí obezitou. A to je potom smutný pohľad. Je samozrejme v poriadku, že večerné "cikacia" prechádzka je krátka. Ale vždy by sa malo dodržiavať pravidlo, že dlhá "venčící" prechádzka musí prebehnúť aspoň raz denne. Bohužiaľ sa nájdu aj majitelia psov, ktorí praktizujú len krátke "cikacia" prechádzky na vodítku. Proti týmto psom sú psy "záhradné" vo výhode, voľného pohybu majú samozrejme viac.

ohľaduplnosť

Jedným z dôvodov, prečo niektorí ľudia neradi vidia, že si ľudia kupujú psa do bytu, je predstava, že pes bude znečisťovať svoje okolie. To platí obzvlášť v mestách. Vždy by sme preto mali byť ohľaduplní k ostatným spoluobčanom a životnému prostrediu. Pravidlom by malo byť, že po psovi výkaly upraceme! Psie exkrementy predstavujú jeden z hlavných problémov čistoty v meste. Majiteľovi psa síce za ich neodprataný hrozí pokuta, ale mnoho ľudí to k upratovaniu rovnako neprinúti. Psie exkrementy na trávnikoch potom bohužiaľ robia zlú vititku aj slušným psičkárom, ktorí si po svojom psovi upratujú. Ďalším pravidlom spokojného spolužitia je vychovať psa tak, aby nikoho neobťažoval svojím správaním, ako ľudí, tak zvieratá vo svojom okolí. Tiež by sme mali dodržiavať miestne nariadenia o voľnom pohybe psov.

Venčenie v meste a na dedine

Mám skúsenosti s venčením psov ako v meste, tak na dedinu. Môj postreh je taký, že bytoví psi z mesta pri venčení v parku väčšinou hromadne pobehujú a spoločne sa hrajú. Sú na prítomnosť ostatných psov zvyknutí a stretnutie dvoch cudzích psov prebieha väčšinou bezkonfliktný. Aj keď samozrejme existujú výnimky. (Zvlášť niektoré plemená sú k neznášanlivosti voči jedincom rovnakého pohlavia viac predisponovaný, ale to je téma na iný článok.) Na dedinách sa naproti tomu vyskytuje viac psov, ktorí sa neznáša s ostatnými psami. Majitelia si často svoje psy pri uzretí cudzieho psa odchytia (čo je samozrejme v poriadku, predchádza sa tým konfiktním situáciám), ale následne sa vyhýbajú oblúkom (čo môže byť škoda, pretože niekedy by si dva psy po vzájomnom zoznámení mohli spoločne pohrať). Nie je to tým, že by psy na dedine boli horší, len často nemali dostatok príležitostí na zoznamovanie a kontaktu s ostatnými psi. A to potom môže viesť až k agresívnemu správaniu voči ostatným jedincom svojho druhu.

záverom

Psy sa majú dobre tam, kde sa im ľudia venujú! J e jedno, či je to v domčeku so záhradou alebo v garsónke. Škaltulkování v tomto prípade neplatí. Len vždy musíme dopredu starostlivo zvoliť plemeno a zvážiť naše časové možnosti. A kto hovorí, že zaobstarať si psa do bytu (a nedaj Bože veľkého) je trápenie, je skôr alibista, ktorý nie je schopný svojmu psovi obetovať čas. A u takého človeka by sa pes v byte určite trápil. Pokiaľ ale k obstaranie psa pristupujeme zodpovedne, vieme čo držanie psa v byte obnáša, ako mu správne uspokojiť všetky potreby (ako fyzické, tak psychické) a naše nadšenie nás rovnako neopúšťa, tak si psa do bytu môžeme s kľudným srdcom zaobstarať. Trápenie to nebude. Pretože pes bude vždy radšej v byte s milujúcim pánom, než sám priviazaný u búdy!

Čo musíte vziať do úvahy, než si zaobstaráte psa do bytu:

  • čas

  • finančné možnosti

  • spôsob života

  • bytové podmienky

  • vzťah všetkých členov rodiny k psovi

  • dĺžku života psa

  • starostlivý výber plemena

  • prispôsobivosť psa k deťom a ostatným zvieratám v rodine

Foto: Rea Šimlíková, Veronika zvárať, Milan Kolouch, Dominika Čierna, Veronika Sedláková, Žaneta Trávníčková, Lucie Nedbalová, redakcia