Prečo psy intenzívne nasávajú pachy?

Psy vnímajú pachové značky cudzích psov aj svoje vlastné. Ich preskúmavanie by sa dalo označiť ako "čítanie novín" na okrajoch ciest. Vďaka ich očuchávanie sa dozvedajú rôzne informácie o autorovi. Je to pes, alebo suka? Je to šteňa, alebo psie senior?

Najdôležitejším psím zmyslom je čuch, ktorý je mnohonásobne citlivejší ako ľudský. Neustále psie očuchávanie na prechádzke môže byť pre človeka nezáživné, ale pes týmto spôsobom zhromažďuje informácie najmä o iných psoch. Väčšina týchto informácií je obsiahnutá v moči, časť pochádza z výkalov, análnych žliazok, slín a odtlačkov labiek. Pach každého psa je rovnako unikátny ako ľudské odtlačky prstov. Každý majiteľ vie, ako je niekedy ťažké psa odtrhnúť od zaujímavé značky. Pes je do "čítania" silne pohrúžený a podľa pachu dokáže zistiť postavenie, vek a pohlavie druhého psa, rozpozná, či je kastrovaný, alebo nie, či ho pozná, alebo je cudzí. A ak Nevykastrované samce pes nájde pach od háravé feny, je sústredenie ešte výraznejší a v tej chvíli skoro nevníma, čo sa okolo neho deje. Psy sú totiž z pachových signálov schopní vyčítať rad informácií, okrem iného aj to, či je už fena pripravená na párenie. Takéto feromonové listy sú pre psy úplne fascinujúce. Môžete pozorovať, že psy cvakají zuby, sliní a flámuje, čo je intenzívna, aktívna ňuchania a nasávanie pachových informácií. Pes má pritom pootvorenú tlamu, vytiahnuté pysky a cíti. Niektorým psom pri tom aj skáce čelo. K flémování sa používa tzv. Vomeronazálny orgán, čo je zmyslový orgán rúrkovitého tvaru, ktorý spája oblasť poschodia hornej čeľuste a nosovej dutiny. Pachové informácie sa tak prenášajú z ústnej dutiny, cez čuchový epitel do mozgu, kde sa spracovávajú.

pachové spomienky
Čuchové vnemy sú spracovávané v rôznych častiach mozgu. Psy si ukladajú pachové spomienky po celý život, čo ovplyvňuje ich správanie. Vďaka pachom sa orientujú, rozpoznajú, čo je blízko za psa alebo človeka a dokonca vie aj vyhodnotiť jeho rozpoloženie a zdravotný stav. Tejto jedinečnej schopnosti sa využíva k diagnostike rôznych chorôb. Vycvičení psi dokážu čuchom rozpoznať nielen rôzne druhy rakoviny, hroziace diabetickej kóma, ale napríklad aj ľudí nakazené koronavírusy. Odborníci sa domnievajú, že väčšie psy, napríklad nemeckí ovčiaci, majú bystrejší čuch než menšie plemená. K služobné účely sa používajú predovšetkým nemeckí a belgické ovčiaky. Vytrvalým stopárom, ktorý má vynikajúci čuch, je i bloodhound.

Přeznačkování a hrabanie
Psy po sebe pachové informácie spravidla přeznačkovávají, aby ich prekryli. Ďalším charakteristickým psím signálom je hrabanie zadnými nohami. Samce zvyčajne toto správanie vykonávajú častejšie a intenzívnejšie ako sučky. Tým, ako striedavo mohutne hrabú a mení nohy, lieta okolo tráva i kúsky zeminy. Je to jeden z prvkov imponujícícho správanie, kedy sa psy takto predvádza a opticky označujú svoj revír. Druhou funkciou je aj šírenie vlastného pachu.

Zdroje: Ronald Lindner, Čo pes skutočne chce, Knižní klub, 2010
PAUL McGreevy, Radca pre milovníkov psov, Argo, 2006
Fotka od Pezibear z Pixabay