primitívne plemená

Slovo "primitívne" v ľudskej mysli vyvoláva trochu hanlivé asociácie. Keď o niekom prehlásime, že je to primitív, nie je to zrovna lichôtka. U psov je to však iné.

Označenie primitívne vychádza z pôvodného významu slova. Primitívne = existujúce na nižšej vývojovej úrovni, v tomto prípade domestikácie. Rozhodne to neznamená, že by títo psi boli niečím horšie, len sú proste iní. Z pohľadu kynológie sú akousi "spomienkou na minulosť", pretože ustrnuli na najnižšej úrovni udomácnenia a uchovali si mnoho vlastností typických pre divoké psy. Napríklad niektoré plemená neštekajú, ale komunikujú pomocou iných zvukov (vytie, kňučanie, jódlovanie). Feny väčšinou hárajú len raz do roka (bežný interval medzi jednotlivými ruje je pol roka), podobne ako suky divokých psov. Tiež vzhľadom sú si primitívne plemená podobná - sú stredne veľká, majú krátku srsť, kvadratickú stavbu tela, obzvlášť v mladosti majú na čele vrásky a mnohokrát majú zatočený chvost.

Aká plemená označujeme ako primitívne?

Je to napríklad basendži, kanaánske pes, thajský ridgeback, faraónsky pes, mexický a peruánsky naháč, podengové (portugalský podengo, Ibizský podengo, kanársky podengo).

Jedinečná povaha a lovecké pudy

Primitívne plemená sa viac podobajú svojím divokým predkom, tiež nie sú toľko poznamenaná výberovým chovom. Nenájdeme u nich žiadne do extrému vyhnané exteriérové znaky. Z povahových vlastností si môžeme všimnúť, že sa tieto psy spoliehajú predovšetkým sami na seba a niektorí jedinci existujú do istej miery skôr vedľa človeka, ako s ním. Primitívne psi totiž nie sú ako ostatní domáci miláčikovia, hoci je tesnejší spolužitie s človekom a chovateľské intervencie trochu "zcivilizovali". A predsa im niečo z neskrotnej povahy divokých psov zostalo. Preto každý, kto sa rozhodne zaobstarať si ich, by mal dopredu vedieť, do čoho sa púšťa. Hoci bude každodenne obdivovať ušľachtilý vzhľad, rýchlosť, mrštnosť či skokanské schopnosti týchto prírodných tvorov, s výcvikom to nie je ľahké. Od žiadneho z primitívnych plemien nemôžete očakávať, že bude bezvýhradne poslúchať. Máloktorý majiteľ si dovolí svojho thajského ridgebacka alebo basendžiho bezstarostne púšťať z vodítka. Samozrejme, že sú títo psi schopní naučiť sa privolanie, avšak ich lovecké pudy sú natoľko silne vyvinuté, že ak sa v ich blízkosti objaví treba srnka alebo utekajúci zajac, nedokážu odolať. Nespoliehajú sa prevažne na čuch ako moderné lovecké psy, ani nepreferujú zrak ako chrty, ale čuch, zrak a dokonca aj sluch využívajú takmer v rovnakej miere. Navyše sú veľmi rýchli, takže sa zvyšuje pravdepodobnosť dostihnutí koristi či stratení.

Ako im zabezpečiť dostatok pohybu?

Vzhľadom k tomu, že sú tieto plemená veľmi aktívna, rýchla a vytrvalá, mali by ste dopredu zvážiť, či im môžete poskytnúť dostatok príležitostí k fyzickému vyžitie. Vyblázniť sa môžu napríklad na bežeckých ováloch či coursingových dráhach. Môžete ich brať tiež na flexi vodítku na niekoľkohodinové prechádzky do prírody. Ideálne sú aj oplotená ihriská a ďalšie chránené priestory, kde môžete psy púšťať na voľno. Pomôže samozrejme i veľká záhrada, ale pes sa pochopiteľne potrebuje pohybovať aj mimo nej. Väčšina plemien je vzhľadom k svojej krátkej srsti teplomilná, takže sa nehodí k celoročnému pobytu na záhrade (v zime by trpeli, naopak v lete dobre znášajú vysoké teploty), navyše potrebujú úzky kontakt s majiteľom, aby "nezvlčeli". A ešte jednu ich výnimočnosť je nutné spomenúť - majú totiž obdivuhodnú schopnosť zdolávať aj zdanlivo neprekonateľné prekážky (vysoké ploty, strmé steny, malé medzery). Takže je nutné záhradu naozaj dôkladne zabezpečiť pred prípadnými tuláckym pokusy.

Socializácia je základ

U primitívnych plemien je viac ako u iných psov dôležitá včasná a dobrá socializácie. Preto ak túžite po týchto ušľachtilých prírodných tvoroch, kúpte si šteniatko v štandardných dvoch mesiacoch veku (radšej nie neskôr), berte ho do najrôznejších prostredí a odmalička ho dôsledne vychovávajte. Bohužiaľ mnoho psov skončilo na "prevýchovu" po tom, čo boli ako malá šteňatá "odložená" na záhradu a vo výchove ponechaná svojmu osudu. Z takých psov sa potom stávajú divokí jedinci, ktorí nerešpektujú svojho pána a majú tendencie biť sa s ostatnými psami. Ale aj keď nič nepodceníte a socializácie a výchova sa vám podarí, je pravdepodobné, že váš psí spoločník bude menej dôverčivý, odtažitější a Plass, ako psi obvykle bývajú. Výchova musí byť dôsledná, ale napriek tomu citlivá. Rozhodne na ne neplatí tvrdý dril! Je nutné vybalansovať hranicu medzi dôslednosťou a prehnanú tvrdosťou, na tú totiž títo psi reagujú neposlušnosťou a plachosťou.

Svoju rodinu milujú

Aj keď samozrejme existujú povahové rozdiely medzi jednotlivými primitívnymi plemenami, niečo majú títo psi spoločné. K svojou ľudskej svorke bývajú milí, hraví, nežní a oddaní. Slepú poslušnosť od nich ale nečakajte. Keď dospejú a podarí sa ich dobre vychovať, bývajú nakoniec vcelku pohodoví a bezproblémov. Samozrejme vždy záleží na individuálnej povahe každého psa. Výhodou je, že ich kratučká srsť takmer postráda prirodzený psie pach, navyše bývajú veľmi čistotní (niekedy sa dokonca umývajú na spôsob mačiek). Taktiež ich nechuť ku štekanie je v bytových podmienkach výhodou. Pravdou však zostáva, že aj napriek exotický vzhľad je väčšina primitívnych plemien pomerne vzácna a chová sa skôr sporadicky. Skrátka nie sú to psy pre každého.

Zdroj: Psy celého sveta, Radca pre správny výber psa, Lea a Martin Smrčka, Grada, 2011, www.grada.cz