24.07.07 Plemena

Šarplaninský pastiersky pes

Tento článok je preložený pomocou Google Translate. Na jeho ručnom preklade pracujeme. Ďakujeme za pochopenie.

História:

Šarplaninský pastiersky pes, čiže Šarplaninec, pochádza, ako názov napovedá, z planiny Šar nachádzajúce sa na území Balkánskeho polostrova. Avšak sem sa dostal typ veľkého pastierskeho psa už oveľa skôr a to asi v dobe sťahovania národov, kedy z Ázie prichádzali kmene, ktoré vlastnili mnoho odlišných druhov pastierskych psov. Za ich najpôvodnejšieho predka môžeme považovať tibetskú dogu, ktorá nám svojím vzhľadom môže vzdialene pripomínať pastierskeho psa. Tí, ktorí sa usadili na planine Šar však zostali "izolovaní" od okolitého sveta. Tomu vďačíme za vznik nového plemena, ktoré odolávalo horským podmienkam a spĺňalo svoju funkciu úplne spoľahlivo. Oficiálne bolo plemeno uznané roku 1939.


Povaha a využitie:

Plemeno je rozvážneho pokojného a hrdého charakteru. Aj cez svoju veľkosť a mohutnosť sa jedná a rýchle a živé plemeno. Svojmu vodcovi je úplne oddaný a zle znáša jeho odlúčenie. Je to spoľahlivý strážca svojho teritória, hodí sa teda ako pes strážny. Voči cudzím býva nedôverčivý, ale svojho pána bránia. Je veľmi chápavý a rýchlo sa učí. Vo svojej domovine je využívaný ako pes služobný.


vzhľad:

Jedná sa veľké impozantné plemeno meracie asi 60 cm v kohútiku. Srsť je dlhá hustá vyskytujúce sa v rôznych odtieňoch od belavé až čiernu. Šarplaninec má dva typy srsti - jedna je kratšia a jemnejšia hustá podsada a druhá je srsť krycie, ktoré je dlhšie.


starostlivosť:

Veľký dôraz sa musí klásť hlavne na výchovu šarplaninci. V rukách neskúseného vodcu sa z neho môže stať neovládateľný pes. Výchova by však nemala byť v žiadnom prípade hrubá ale dôsledná a citlivá. Vďaka svojej hustej srsti môže byť držaný celoročne vonku. Plemeno vyžaduje aktívne využitie, nie je dobré ho nechať zaháľať. Hoci sa jedná o dlhosrsté plemeno jeho nároky na úpravu srsti nie sú prehnané. Jeho majiteľom by mal byť skúsený kynológ.