Seriál správne kŕmenie: 2. Je pes mäsožravec?

Zo zoologického hľadiska je pes domestikovaný mäsožravá šelma, avšak v každodennom živote sa prejavuje skôr ako všežravec, ktorý je schopný zjesť rožok so syrom, špagety, alebo jogurt s müsli.

Hoci pes všetky tieto pochúťky s veľkou chuťou zje, jeho tráviace ústrojenstvo je menej schopné využiť živiny v nich obsiahnuté. Rozdiel medzi tráviacim traktom mäsožravcov, všežravcov a bylinožravcov je mimo iného v dĺžke tráviaceho ústrojenstva a tým pádom aj v dobe, po ktorej zviera zjedení potravu trávi. Mäsitá strava sa spracováva v tráviacom trakte mäsožravcov ľahšie a kratšie ako rastlinná strava, ktorá obsahuje veľké množstvo vlákniny. Ovšem stačí psa kŕmiť iba mäsom? Odpoveď znie nie. Mäso je pre neho síce hlavným a základným zdrojom potravy, ale nesmieme si pod pojmom mäso predstaviť iba čistú svalovinu. Pozrime sa na vlky, prapredkov dnešných psov. Keď vlci ulovia svoju korisť, načnete ju od vnútorností. Konzumácia vnútorností bylinožravcov pre nich predstavuje jedinečný zdroj živín, vitamínov a minerálov. V črevách ulovených zvierat je totiž rastlinná strava už natoľko natrávená, že ju dokáže spracovať a využiť aj tráviaci trakt šeliem. Veľké množstvo živín obsahujú aj ďalšie vnútorné orgány, napríklad pečeň. Mäso teda samo o sebe psovi nestačí, musí byť doplnené ďalšími zložkami (zelenina, prílohy, popr. Vitamínový-minerálne prípravky ...). Aj v prípade kŕmenie surovou stravou (tzv. BARF) sa k surovému mäsu pridáva zelenina, surové kosti atď. Pes je teda mäsožravec, v ktorého jedálničku je zastúpená aj rastlinná strava, ale v porovnaní so skutočným všežravce, ako je človek alebo prasa, je podiel rastlinnej stravy podstatne menšie. Bohužiaľ bežne sa stáva, že niektorí výrobcovia granúl sa snaží zo psov urobiť takmer bylinožravcov ...

Mäso v granulách

"Ako už bolo povedané, pes je mäsožravec. Preto by sme sa mali snažiť pokryť jeho základnú potrebu, tj. Ponúknuť mu dostatočné množstvo kvalitného mäsa, či už čerstvého (BARF), vareného alebo obsiahnutého v granulách. Mäso obsahuje esenciálne mastné kyseliny (EMK), ktoré sú dôležité pre tvorbu bielkovín, ktoré sú základnou stavebnou zložkou svaloviny a orgánov. Ak teda pes nedostáva dostatočné množstvo týchto EMK, prejaví sa to v celkovom zdravotnom stave, kondíciu a konštitúciu zvieraťa, "vysvetľuje veterinárka Markéta Valešová. Takže aj keď pes nie je výhradné mäsožravec, prevažne rastlinnej zloženie potravy mu rozhodne nevyhovuje. Preto si na tomto mieste zopakujeme, koľko mäsa by mali kvalitné granule obsahovať (Viac sa o zložení granúl dočítate v prvom dieli nášho seriálu tu .). V zložení by malo byť dehydrované mäso alebo mäsová múčka ako hlavná zložka krmiva. Ak sa v zložení uvádza mäso čerstvé, malo by byť doplnené ešte masovú múčkou či sušeným mäsom. Mäso v čerstvom stave totiž obsahuje 70-80% vody, ktorá sa musí na výrobu granúl vysušiť, preto skutočný podiel mäsa je podstatne menší. Naproti tomu mäsová múčka obsahuje rovnaké množstvo vody ako granule. Kvalitné granuly by mali byť vyrobené aspoň zo 100 gramov čerstvého mäsa alebo 20 gramov sušeného na 100 gramov granúl. Čerstvé mäso sa v kvalitných granulách používa skôr pre väčšie chutnosť a aj toto mäso musí byť do granúl usušené. Na prvom mieste v zložení by teda mala byť napr. Kuracie, jahňacie, rybia apod. Múčka alebo sušené (dehydrované) mäso. Ak je mäsová múčka v potravinárskej kvalite, tým lepšie. Vybrať môžete tiež receptúry, ktoré obsahujú viac druhov mäsových múčiek, čo je pre väčšinu psov úplne v poriadku. Citliví psy však môžu byť alergickí na niektorý druh mäsa, preto je vhodnejšie im vybrať krmivo s jedným zdrojom živočíšnych bielkovín. MVDr. Markéta Valešová dopĺňa: "Najdôležitejším kritériom pri výbere granúl je množstvo a druh mäsa. V dnešnej dobe, keď sú niektorí psi alergickí na bežné druhy mäsa, je často výhodnejšie vyhľadávať granule s obsahom tzv. Hypoalergénnych druhov mäsa - tj. Napr. Jahňacie, rybie, králičie apod. Pokiaľ je v zložení mäso (či už čerstvé, sušené alebo múčka) uvedené na inom ako prvom mieste, malo by to chovateľa varovať, že tieto granule nepatria medzi kvalitné. "

Nechcete svojho psa kŕmiť granulami? Existujú ďalšie možnosti:

klasické kŕmenie

Kombinuje sa varené mäso s príkrmami. Zloženie kŕmnej dávky by malo obsahovať približne dva diely mäsa a jeden diel príkrmu (ryža, ovsené vločky ...). Kŕmna dávka sa dopĺňa o surovú aj varenú zeleninu a vajcia. Kŕmnu dávku je ťažšie zostaviť, aby bola vyvážená. Je potrebné dopĺňať minerály, vitamíny, doplnky kĺbovej výživy atď. Výhodou je, že presne viete, čo psovi v miske predkladáte. Pozor ale na varené kosti (najmä kuracie a králičie), ktoré sa ľahko lámu a sú natoľko ostré, že môže dôjsť k zapichnutie do sliznice žalúdka alebo čreva.

BARF

Kŕmenie kosťami a surovou stravou. Je možné kŕmiť rôznymi druhmi mäsa a kostí a pridávať rôzne druhy zeleniny a ovocia. Veľkosť kŕmnej dávky by mala byť cca 2-3% hmotnosti psa (u šteniat 4-6%). Z celkového objemu sa odporúča cca 70% mäsa, z čoho sa odpočíta približne 10% na kosti a 10% na vnútornosti. Zhruba 30% z objemu by mala tvoriť zelenina (60-70%), ovocie a prípadné obilniny (tých do 10%). Zelenina cca 50% listová a 50% koreňová.

Najdôležitejšie pravidlo pri príprave akéhokoľvek domáceho krmiva je zamerať sa na rôznorodosť. Jednotlivé druhy mäsa a príloh majú rôzne nutričné hodnoty, a preto je najlepší spôsob striedať rôzne druhy mäsa, vnútorností, príloh, zeleniny a ovocia. A k tomu pridávať doplnky stravy podľa veku, záťaže a ďalších kritérií (napr. U obrích plemien je vhodné pridávať šteňatám kĺbovú výživu).

Jednotlivé receptúry meňte pozvoľna

Pri kŕmení klasicky alebo podľa Barf sa odporúča pestrosť, striedať jednotlivé druhy mäsa, pri kŕmení granulami sa naopak odporúča značku nemeniť, ak psovi sedí. Nemôže mať dlhodobé skrmovanie len jednej receptúry nejaký negatívny dopad na zdravie? MVDr. Valešová odpovedá: "Ak kŕmime kvalitnými granulami, nie je nutné ich meniť za iné ani pri dlhodobom skrmovaní. Naopak pri dlhodobom kŕmení jednou receptúrou môžeme sledovať pozitívny vplyv na zdravie zvieraťa, napr. Zmena kvality srsti, vymiznutie zdravotných ťažkostí (atopia, alergické reakcie, poruchy trávenia). Tieto zmeny možno pozorovať už po pol roku. Niektorí chovatelia majú pocit, že keď kŕmia psíka už dlho jednou receptúrou (napr. Jahňacie), tak psík potrebuje zmenu - napr. Za granule s obsahom diviny. Ak nemá psík žiadne zdravotné problémy (teda nie je na diéte), nevidím dôvod prečo občas granule neobměnit. Prechod z jednej receptúry na druhú by však mal byť pozvoľný (cca 10-14 dní). "

Kombinácia granúl a klasickej stravy

A ako je to s kombinovanou formou kŕmenia (napríklad ráno dať psovi granule a popoludní mäso s ryžou a zeleninou)? Vo väčšine článkov sa dočítate, že sa to neodporúča. Ale nejedná sa len o chovateľský mýtus? Ako to vidí veterinárka? "Podľa mojich skúseností je to veľmi individuálne. Niektorí psi netolerujú kombináciu granúl a varenej stravy, iní s tým nemajú žiadny problém. Vždy záleží na danom jedincovi, ktorý druh stravy mu bude viac vyhovovať, ale vždy musíme myslieť na vyváženosť a dostatočné množstvo vitamínov, minerálnych látok a EMC. Napr. pri BARF kŕmení chovatelia často používajú granule lisované za studena, ktoré sú k tomuto spôsobu kŕmenia podľa mňa adekvátne. Rozhodne by som nekombinovali klasické granule a BARF. "

druhy mäsa

Nemožno povedať, ktorý druh mäsa je pre psov najlepší. Platí, že každému psovi vyhovuje niečo iné. MVDr. Valešová hovorí: "Medzi najviac alergizujúce druhy mäsa patrí hlavne kuracie a hovädzie mäso, najmä potom menej kvalitné. Pokiaľ je v granulách obsiahnutá kvalitné svalovina, sú alergické reakcie menej časté, ako keď sú v granulách obsiahnuté zložky ako živočíšne vedľajšie produkty z hydiny a pod. "

hovädzie mäso

Radí sa k najhodnotnejším druhom mäsa, obsahuje 16- 20% bielkovín, veľké množstvo železa a vitamínov skupiny B. Je zdrojom esenciálnych aminkokyselin a obsahuje len cca 5-8% tuku. Do granúl sa moc často nepoužíva.

bravčové mäso

Má nižší obsah bielkovín, asi 12%, ale zato obsahuje veľké množstvo tuku (20-50%). Do granúl sa bežne nepoužíva, nájdete ho len v receptúrach pre psov so zvýšenou aktivitou. Bravčové mäso možno skrmovať aj v rámci klasickej stravy či Barf, ale s istou dávkou opatrnosti, pretože u citlivejších zvierat môže spôsobiť hnačku.

jahňacie mäso

Obsahuje väčší podiel draslíka, sodíka a železa, využíva sa ako súčasť hypoalergénnych diét. Obsahuje približne 13% bielkovín a 13% tuku. Jahňacie mäso je cenené pre vysoký obsah kyseliny linolovej, ktorá má protirakovinové účinky. Všeobecne je veľmi dobre stráviteľné. Ďalej pozitívne ovplyvňuje hladiny cholesterolu, takže je veľmi vhodné pre psíkov so srdcovými a cievnymi problémami.

králičie mäso

Je veľmi dobre stráviteľné, obsahuje asi 15% bielkovín a len 5% tuku. Využíva sa u psov, ktorí sú alergickí napr. Na kuracie mäso, je teda tiež považované za hypoalergénne.

kuracie mäso

Používa sa hojne do granúl. Je veľmi dobre stráviteľné, obsahuje približne 15% bielkovín a veľmi málo tuku (cca 3%). Má nižšiu energetickú hodnotu a je vhodné ako súčasť diétnych jedálničkov. Všeobecne sú granule pre psov s hydinovým mäsom veľmi ľahko stráviteľné.

morčacie mäso

Morčacie mäso patrí medzi najhodnotnejšie hydinové mäso. Na rozdiel od mäsa kuracieho obsahuje vyššie množstvo bielkovín (okolo 20%). Z týchto dôvodov patrí práve granule s morčacím mäsom medzi najlepšie stráviteľné.

rybie mäso

Obsahuje približne 80% vody, priemerne 17% bielkovín a 2-25% tuku. Všeobecne je rybie mäso veľmi dobre stráviteľné a obsahuje veľké množstvo minerálov (fosfor, fluór, sodík a morské ryby i jód), vitamínov (A, B a tučné ryby vitamín D) a je zdrojom esenciálnych mastných kyselín (pozitívny vplyv na stav kože a srsti psa). Rybie mäso možno tiež zaradiť medzi hypoalergénne.

zverina

Radí sa sem mäso srnčej, danielej, diviačie, divé králiky, zajace, jarabice atď. Toto mäso je väčšinou veľmi výživné, obsahuje približne 20% bielkovín a 3% tuku. Má vyšší obsah minerálnych látok (sodík, draslík, železo, fosfor) a vitamínov skupiny B ako mäso domácich zvierat. Je dobre stráviteľné hlavne vďaka nízkemu obsahu tuku. Vzhľadom na to, že divoké zvieratá sú často napadnutá parazitmi, je vhodné neskrmovať mäso z nekontrolovateľných zdrojov.

vnútornosti

Ďalšou skupinou živočíšnych produktov sú vnútornosti. Patrí sem napríklad pečeň, obličky, slezina, pľúca a srdce. Srdce je v podstate čistá svalovina, ale pretože by sme ju mali kŕmiť v menšom množstve, radí sa k vnútornostiam. Všeobecne sú vnútornosti kvalitným zdrojom vitamínov, čo ukazuje napríklad obsah vitamínov A v pečeni. Nepodávajú sa vo väčšom množstve v jednej kŕmnej dávke, pretože spôsobujú hnačku.

Odborná spolupráca: MVDr. Markéta Valešová

Zdroje informácií:

Kateřina Novosádová, BARF, Kŕmenie psa prirodzenou stravou, Plot, 2011

Swanie Simon, Zdravá výživa pre starého a chorého psa - surová strava BARF, Grada, 2010

MVDr. Jana Kočová. Weimarský stavač, historie- chov - výcvik, Mladá fronta, 2016

Vladimír Škrdlík a Michal Císařovský, Ako nakŕmiť psíka a mačičku, Canis, 1994