Seriál správne kŕmenie: 6. Výživa v rôznych fázach života psa

Ako pes starne, mení sa jeho nutričné potreby. Šteniatko má iné nároky na výživu ako dospelý pes alebo psie senior. Aké špecifiká majú jednotlivé životné obdobia?

šteňa

Pri prevzatí šteňaťa sa nezabudnite informovať, akým spôsobom bolo kŕmených u chovateľa a v prvých dvoch týždňoch dodržujte rovnaký postup, na ktorý bol pes zvyknutý. Ak sa rozhodnete pre inú formu stravovania (napr. Z granúl na BARF alebo varenú stravu), meňte ju až po 14 dňoch, kedy bude šteňa v novom domove aklimatizované. Ak bolo kŕmených granulami a vy chcete len zmeniť značku, môžete začať hneď, ale zmenu vykonávajte postupne. Moc rýchly prechod môže viesť až k hnačke. V priebehu 7-14 dní sa spolu obe krmiva miešajú a podiel pôvodných granúl sa postupne znižuje (to platí nielen pre šteňatá, ale aj pre dospelých psov). Myslite na to, že každý pes je originál a každému vyhovuje niečo iné, takže spočiatku môžete vystriedať niekoľko značiek, než nájdete tie pravé. Či psíkovi strava vyhovuje nespoznáte za týždeň, vždy kŕmte aspoň mesiac. Pozitívne či negatívny vplyv stravy je pri prechode na iný spôsob kŕmenia či inú značku granúl niekedy poznať až s odstupom šiestich mesiacov. Vždy sa zaujímajte o zložení granúl (viac sa dočítate v prvom diele nášho seriálu). Než sa šteňa zmení v dospelého psa, zmnohonásobí svoju pôrodnú hmotnosť, prekoná rast mliečnych zubov a následnú výmenu chrupu za trvalý. Ak je v tomto období strava neplnohodnotná, môže to mať na ďalší vývoj psa negatívny vplyv, ktorý už v dospelosti vo väčšine prípadov nie je možné napraviť. Psa je síce možné v dospelosti vykrmit a "nasvalit", žiadne kŕmenie mu však nepomôže napríklad ku spevneniu prošlápnutých priehlavku, k narovnanie zakrivených panvových končatín atď. Nevyvážená kŕmna dávka má za následok nerovnomerný vývoj. Pri nedostatku minerálnych látok a vitamínov dochádza napr. K rachitis. Vážne ťažkosti môžu nastať aj v prípade, že majiteľ podáva psovi dostatočné množstvo krmiva, ale nevhodného zloženia. Pri kŕmení granulami, voľte rad určenú špeciálne pre šteňatá a zohľadnite veľkosť psa (malá, stredná či veľké a obrie plemená ). Kvalitné kompletné krmivo obsahuje všetko potrebné, nemusíte psovi pridávať žiadne vitamíny a minerály naviac. Akýkoľvek prídavok napríklad vitamínu D alebo vápnika môže byť zdrojom zdravotných problémov. Od štvrtého mesiaca do približne roka veku sa u veľkých plemien odporúča podávať kĺbovú výživu , u obrích plemien psov možno odporučiť podávanie až do veku 18-tich mesiacov. Keď sa rozhodnete pripravovať krmivo doma, je vhodné nájsť si dostatok informácií alebo si zaobstarať knihu, kde sa dozviete všetko potrebné. V prípade Barf odporúčame napríklad knihu BARF - kŕmenie psa prirodzenou stravou od Kataríny Novosadová. Pri kŕmení surovou stravou aj klasicky (varené mäso a prílohy) nie je vhodné dávať psovi iba svalovinou v domnení, že je to kvalitné mäso a pre psa robíte to najlepšie. Svalovina totiž obsahuje veľa fosforu. Skrmujú sa rôzne druhy mäsa s obsahom chrupaviek, šliach a v prípade Barf aj surových kostí, aby bola kŕmna dávka čo najpestrejšia. V prípade podávania surových kostí sa podávajú tzv. Mäsité kosti, tj. Kosti obalené mäsom. Pri kŕmení len "holými" kosťami sa netvorí dostatočné množstvo kyselín a kosť nie je dostatočne strávená. Vhodný je aj prídavok vnútorností. Musíme však mať na pamäti, že napr. Pečeň obsahujú veľa vitamínu D a môže dôjsť k predávkovaniu. Mäso sa podáva nakrájané na kúsky podľa veľkosti plemena. Čo sa týka surových kostí, šteňatám sa spočiatku podávajú len mäkké kuracie kosti (krídla, skelety alebo krky), ktoré je výhodnejšie rozdrviť, namleté alebo aspoň rozbiť kladivom, neskôr sa pridávajú ďalšie druhy (nie králičie a zverina - tie sú pre psy nevhodné) . Pri kŕmení surovými kosťami majte na pamäti, že je vhodnejšie skrmovať kosti z mladých zvierat, kde ešte nie sú kosti toľko mineralizované, sú teda pružnejšie, lepšie stráviteľné a je u nich menšie riziko prípadného poranenia tráviaceho traktu. Z ovocia a zeleniny sa podávajú také druhy, ktoré budú psovi chutiť, len sa spočiatku vynechávajú nadýmavý druhy zeleniny (karfiol, kaleráb atď.) A ovocia, ktoré má laxatívne účinky (marhule, slivky). Z obilných príloh je ideálny ryža, sparené ovsené vločky či pšeno. Z mliečnych výrobkov nie je vhodné kravské mlieko, naopak vhodné sú neochutené kyslé mliečne výrobky, tvaroh či kozie mlieko.

dospelý pes

Kedy prichádza dospelosť? Všeobecne platí, že čím menšia je celková hmotnosť či veľkosť psa v dospelosti, tým rýchlejšie dospieva a naopak. Malé plemená, ako čivava či pekinéz, dosahujú svoje konečné hmotnosti už medzi šiestym až deviatym mesiacom veku, naproti tomu telesný vývoj obrích plemien, ako je nemecká doga či novofundlandský pes, je ukončený až v roku a pol (v utváraní lebky dokonca ešte neskôr, v dvoch rokoch). V dospelosti sa potreby psa ustáli a pri kŕmení sa zohľadňuje nielen hmotnosť psa, ale aj jeho denný režim, fyzická záťaž as ňou spojený energetický výdaj. Vo výžive je to obdobie relatívne najvyrovnanejšie. Ustáli sa typ krmiva i veľkosť kŕmnej dávky. Krmivo sa môže spestrovať najrôznejšími maškrty. Udržiavacia diéty mávajú v zložení okolo 20-23% bielkovín, približne 10% tukov a 3% vlákniny. Pokiaľ má pes nadváhu, je vhodné nasadiť diétu. V prvom rade sa obmedzí maškrty, ďalej môžete buď znížiť množstvo normálneho krmiva, alebo v prípade že je pes hladný, nasadiť špeciálne redukčné diéty. Tie obsahujú približne 18-22% bielkovín, nízky obsah tukov (7-9%) a viac vlákniny (nad 5%). Vyšší podiel vlákniny spomaľuje trávenie, napĺňa žalúdok a vyvoláva tým pocit sýtosti, takže pes nebude mať pocit hladu tak ako je tomu pri kŕmení bežnými granule, kedy je k redukcii váhy iba znížená dávka. Príliš veľa vlákniny ale môže zhoršiť vstrebávanie iných dôležitých živín. Naopak pri intenzívnej fyzickej záťaži je vhodné zvyšovať podiel tukov. Pridávajú sa vitamíny, minerálne látky a chondroprotektíva. Podiel bielkovín by mal u psov v záťaži tvoriť aspoň 28%, tuky cca 20%. Pri kŕmení granulami je možné podávať receptúry pre psov v záťaži. Pri miernej záťaži stačí len zväčšiť veľkosť kŕmnej dávky.

Ako sa fyzická aktivita rozdeľuje?

Udržiavacia a mierne zvýšená - je bežná u psov s minimálnym zaťažením, typický je mestský spôsob života s minimom pohybu, ktorý sa obmedzuje na tri denné vychádzky a prípadné víkendy v prírode

Zvýšená - typická pre aktívnych psov, ktorí prevádzkujú rôzne kynologické športy či lovecké psy pohybujúce sa po voľnom teréne

Vysoká - je reprezentovaná pracovnými psami, najmä služobnými, dostihovými a ťažnými

starý pes

Dospelý pes sa stáva seniorom vo veku cca 8 rokov, u obrích plemien už v cca 6 rokoch. Vyšší vek psa so sebou prináša zmeny v zložení a veľkosti kŕmnej dávky. Väčšinou sa znižuje aktivita zvieraťa a tým aj jeho energetická potreba, ktorá klesá cca o 20%. Podávajú sa ľahko stráviteľná a dobre využiteľná krmiva. Naopak obsah bielkovín by sa u starého psa nemal obmedzovať, pretože s vyšším vekom u psa klesá ich stráviteľnosť. So zhoršovaním telesných funkcií, keď orgány nefungujú ako zamlada, je spojená aj zvýšená potreba minerálnych látok a vitamínov. Vhodné je aj podávanie chondroprotektív (zvlášť u väčších plemien psov). Zvyšuje sa obsah vlákniny v krmive pre lepšiu peristaltiku a vylučovanie. Pri tráviacich problémoch je dobré doplniť probiotiká (napr. Probican pasta). Ak majiteľ kŕmi granulami, môže prejsť na receptúry určené psím seniorom, ktorá majú menšie energetickou hodnotou. To je vhodné predovšetkým u zvierat s nadváhou, inak by u psa mohlo dochádzať k nezdravému naberanie hmotnosti, čím trpia najmä opotrebované kĺby. Kŕmna dávka psieho seniora by mala obsahovať asi 20-26% bielkovín, 4-6% tukov a 2-4% vlákniny.

Gravidné a dojčiace fena

Obdobie gravidity a odchovu šteniat kladie veľké nároky na organizmus, preto je nutné dbať na dostatočné a kvalitné kŕmenie. Výrobcovia suchých krmív väčšinou ponúkajú receptúry pre šteňatá, ktoré sú vhodné aj pre gravidné a dojčiace suky. Svojim zložením pokrývajú vyššej energetickej a nutričné nároky organizmu (cca 28% bielkovín, 8-17% tukov). Kŕmnu dávku v prvej polovici gravidity nie je potrebné upraviť, pretože do 35. dňa gravidity sa tvoria iba 5% celkovej pôrodnej hmotnosti šteniat, od 5. týždňa potom navyšujeme približne o 5-10% týždenne, kedy na konci gravidity je obsah energie a živín o 25-50% vyššia.

Hlavné zložky stravy:

Bielkoviny - sú nevyhnutné k tvorbe nových tkanív, k rastu a udržiavanie tkanív existujúcich. Sú základnou stavebnou zložkou všetkých orgánov. V kŕmnej dávke by mali mať zastúpenie približne od 20 do 30%.

Tuky - majú funkciu zásobných a energetických látok a sú nosičmi vitamínov (A, D, E, K). Ich množstvo v kŕmnej dávke určuje vek i využitie psa. Je to približne od 9 do 20%.

Sacharidy - sú hlavným zdrojom energie u gravidných a dojčiacich fen, kŕmna dávka by mala obsahovať asi 20% stráviteľných sacharidov.

Vláknina - podporuje správnu činnosť čriev. V kŕmnej dávke by mala byť od 3 do 5%, u krmív pre obéznych psov nad 5%

Doporučené koncentrácie bielkovín a tuku v sušenom krmive (údaje sú z roku 2010):

kategórie

Bielkoviny (NL)

tuk

Energia (ME)

%

%

MJ / kg

šteňatá

22 - 32

10 - 25

14,6-18,8

šteňatá veľkých plemien

22 - 32

8,5 - 17

13,4 - 17,2

dospelí mladí

15 - 30

10 - 20

14,6 - 18,8

dospelí staršie

15 - 23

10 - 15

12,5 - 16,7

pracujúci

22 - 32

15 - 30

16,7 - 20,9

gravidné + dojčiace

25 - 35

min. 20

min. 16,7

nadváha

15 - 30

7 - 10

12,5 - 14,6

podľa Hand et al. 2010

Na otázky odpovedá veterinárka MVDr. Markéta Valešová:

Aké špecifiká má kŕmenie šteniat? Na čo by si mal majiteľ psa dať pozor?

Šteňa má na rozdiel od dospelého psa vyššie nároky na obsah bielkovín (minimálne 22%), energie a vápnika. Pozor však na prekrmovania, kedy pri prebytku energie dochádza k rýchlemu rastu, nadmernému zaťaženiu kostry a prešliapnutia končatín. Tiež vysoké dávky vápnika sú pre psy škodlivé. Optimálny pomer vápnika a fosforu by mal byť u šteniat cca 1,4-1,6: 1, preto výrazne neodporúčam používanie akýchkoľvek prípravkov s obsahom vápnika u šteniat, pretože môže dôjsť k vzniku vývojových ochorení kostry (narušenie osifikácie kostry), dyspláziu bedrového kĺbu , osteochondóze ai. Naopak prídavok chondoprotektiv u šteniat veľkých plemien je vhodný.

Čím sa odlišuje kŕmenie malých a veľkých plemien?

Malé plemená majú vyššiu potrebu energie ako veľká, ale napr. Nemecká doga a teriéry majú vyššiu potrebu energie, na rozdiel od novofundlanských psov, ktorí majú potrebu nižšia. U veľkých plemien si musíme dávať pozor najmä na vznik dilatácie a torzie žalúdka, ktorá vzniká často po príjme veľkého množstva krmiva naraz, popr. príjmu veľkého množstva vody po jedle, preto je lepšie rozdeliť kŕmnu dávku na dvakrát. Je tiež dôležité, aby pes po nakŕmení bol v pokoji.

Čo robiť, keď má pes nadváhu?

Pokiaľ má pes nadváhu alebo je už obézny, stačí urobiť niekoľko dietetických opatrení a zvýšiť výdaj energie. Čo sa týka obezity, ktorá v dnešnej dobe postihuje 30-50% psov, je dôležité si najprv priznať, že môj pes je obézny. Väčšinu ľudí na výživový stav ich psíka upozorní veterinárny lekár, ku ktorému majitelia prichádzajú kvôli zdravotným problémom, na ktorých má veľký podiel práve obezita, ale nie vždy sú schopní pripustiť, že ich pes je obézny. Vznik obezity u psov je takmer vždy vinou chovateľa! Výnimkou sú endokrinné ochorenia ako cukrovka a hypotyreóza. V prvom rade je nutné upraviť jedálniček - tj. Nedávať maškrty, znížiť dávku krmiva alebo kŕmiť granulami, ktoré sú priamo určené na redukciu. Tieto granule majú nižšiu energetickú hodnotu, vyšší obsah bielkovín a vyšší obsah vlákniny, ktorý navodzuje u psa pocit nasýtenia. Vysoké dávky vlákniny môžu ale vyvolať nadúvanie, hnačka a znižujú stráviteľnosť ostatných živín. Ďalej je potrebné zvýšiť energetický výdaj, kedy u obéznych psov pripadajú do úvahy najmä časté prechádzky, pretože cvičenia a ďalšie intenzívne výcvik je pre nich veľa náročný a mohol by im skôr ublížiť. Dôležité je, aby pes chudol pozvoľna a mal dostatok dôležitých živín, pretože často ľudia len stále znižujú dávky kŕmenia a neuvedomujú si, že tým psa ochudobňujú aj o živiny, ktoré sú pre neho veľmi dôležité. Pri znižovaní váhy nám môžu pomôcť aj rôzne doplnky, napr. L-karnitín. Ak sa darí znižovanie váhy, musíme vždy sledovať celkový zdravotný stav, stav srsti a kože, vzhľad a množstvo výkalov. Tieto ukazovatele nám napovie, či je kŕmna dávka v poriadku, alebo či je nutné ju upraviť.

Ako správne kŕmiť starého psa? Kedy prejsť na granule pre seniorov?

Psa seniora by sme mali kŕmiť vždy s ohľadom na jeho zdravotný stav. Čím je psík starší, tým skôr sa môžu vyskytovať rôzne zdravotné problémy, ako ochorenia srdca, tráviaceho aparátu (hnačky, zápchy), pohybového aparátu atp. Neplatí vždy, že ak je psovi malého alebo stredného plemená viac ako 8 rokov (u veľkých a obrích plemien 6 rokov), musíme prejsť na krmivo vhodné pre seniorov, pretože niektorí psi sú napríklad ešte v 11 rokoch vitálne ako za mlada. Všeobecne možno povedať, že keď dôjde k výraznému poklesu aktivity psa a ten začne rýchlo priberať na váhe, je vhodná doba prejsť na stravu s nižším množstvom energie. Pre staré psy je výhodné tiež vyššie množstvo bielkovín, minerálnych látok a vitamínov. Ak si neviete rady s výživou, je vhodné sa obrátiť na svojho veterinárneho lekára, ktorý posúdi celkový výživný a zdravotný stav vášho psa a poradí vám, čo je pre neho najvhodnejšie.

Ako by mal vyzerať jedálniček gravidných a dojčiacich fen? Prečo sa im nemá pridávať ku krmivu vápnik?

Gravidita trvá v priemere 63 dní. V prvej polovici gravidity (tj. Prvých 5 týždňov) môžeme kŕmiť granulami (varenú stravou, Barf), na ktorej je sučka zvyknutá, v druhej polovici gravidity je výhodné prejsť na granule určené priamo pre gravidné a dojčiace fenky (popr. Pre šteňatá), ktoré majú vyššiu energetickú hodnotu a vyšší obsah živín. Gravidné fenky sa kŕmia dvakrát denne, posledný týždeň gravidity aj častejšie. Posledný týždeň gravidity je vhodné znížiť spotrebu živín a energie a znížiť tiež dávky vápnika a fosforu. Predovšetkým prekrmovania vápnikom v období gravidity môže spôsobiť u fenky vážne zdravotné problémy, ako napr. Popôrodné eklampsia (odvápnenie), ktorá môže skončiť až úhynom fenky. Maximálna prírastok hmotnosti by nemal byť vyšší ako 15-22%.

Laktujúce fena má vyššiu potrebu živín a energie ako v gravidity. Krmivo musí byť predkladané chutné, vysoko stráviteľné a koncentrované. Denná dávka je rozdelená do 3-5 čiastkových porcií, keď prvý týždeň po pôrode dostáva 1,5 násobok záchovnej dávky negravidných fen, druhý týždeň 2 násobok, tretí-štvrtý týždeň až 3 násobok. Práve v 3-4 týždni, kedy dochádza k vrcholu laktácie, je vysoké riziko vzniku popôrodnej eklampsia, preto by v kŕmnej dávke mal byť dostatok vápnika - tj. Ca: P 1,7: 1. Od štvrtého týždňa sa postupne kŕmna dávka fene znižuje a je lepšie kŕmiť ju oddelene od šteniat. Šteňatám sa od 3-4 týždňa začína podávať príkrm. V období od 4-8 týždňa je vhodné znižovať kŕmnu dávku fenky plynule a deň pred odstavením nekŕmiť vôbec, dať len vodu. Po odstavení sa sučka vráti na pôvodnú záchovnej dávku. Nemenej dôležité je, aby fena mala neustály prístup k vode a to aj v noci, zvlášť v období laktácie!

Odborná spolupráca: MVDr. Markéta Valešová

zdroje:

Kateřina Novosádová, BARF, Kŕmenie psa prirodzenou stravou, Plot, 2011

MVDr. Jana Kočová. Weimarský stavač, historie- chov - výcvik, Mladá fronta, 2016

Vladimír Škrdlík a Michal Císařovský, Ako nakŕmiť psíka a mačičku, Canis, 1994