Slovenský kopov

História

Jedná sa o slovenskom národné plemeno. V strednej Európe existovala už odnepamäti skupina psov, typických duričov, používaných na stavanie a lov zveri. Plemeno má horský pôvod, predkov dnešných kopovov správali hlavne poľovníci, ktorí potrebovali spoľahlivého, nebojácneho a odvážneho psa pre lovenie zveri, ktorý bol ideálne adaptovaný na miestne podmienky. Základom dnešnej podoby slovenských kopova sa stal výber, nie kríženie viac rozdielnych plemien. Plemeno sa na území Slovenska správalo niekoľko storočí, v minulosti však nevyzeralo rovnako ako dnes. Spočiatku boli uprednostňovaní skôr vysokonohé telesne silnejší jedinci. Ich výška sa pohybovala od 40 do 65 cm. Boli sfarbené prevažne čierno, s hrdzavohnedým pálením, na srsti sa často vyskytovali biele škvrny. Prvý písomný doklad je z 17. -18. stor, písalo sa v ňom o zákaze krížiť kopova s inými plemenami. K ustáleniu jednotného farebného rázu sa pristúpilo v roku 1915. Neskôr sa ustanovila aj znížená výška do 50 cm (na naháňanie zveri sa totiž nesmeli používať vysokonohé duriče). Za začiatok novodobého chovu plemena sa považuje rok 1936, kedy bol usporiadaný prvý chovný zvod českých kopovov v Banskej Bystrici. Vyberali sa tu chovné jedince, ktorí mali poslúžiť ako základ kontrolovaného chovu. Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začalo v roku 1940. V roku 1963 Medzinárodná kynologická federácia uznala slovenský kopova za samostatné plemeno.

Povaha a využitie

Jedná sa o temperamentného psa s výrazne vyvinutým orientačným zmyslom a skvelým čuchom. Toto plemeno má obdivuhodnú schopnosť vytrvalo sledovať teplú stopu celé hodiny a hlásiť, bez ochabol. Na stope je výrazne hlasný. Vyniká tiež značnú ostrosťou; preto je vo svojej domovine používaný najmä na lov čiernej a škodnej zveri. Vhodný je na individuálny aj na spoločný lov, prehľadáva malé aj veľké húštiny. Osvedčil sa aj na dohľadávanie postrelenej zveri. Je odvážny, silný, tvrdohlavý, neúnavný a nezávislý. Ak svojho vodcu uznáva, je k nemu veľmi lojálni. Ku svojej rodine je veľmi milý a prítulný. Je tiež dobrý strážca.

vzhľad

Je vždy čierny s pálením, je ľahké stavby tela pri silnej stavbe kostry. Rámec je pretiahnuto obdĺžnikový. Mozgovňa je ľahko klenutá, má tvare pretiahnutého obdĺžnika. Nosný chrbát je rovný, v pomere k lebke dlhý, ale nie príliš široký. Čeľuste sú pravidelné, silné; s dobre vyvinutým úplným chrupom. Oči vyžarujú živosť a odvahu. Sú tmavé a trochu hlbšie uložené. Uši sú nasadené mierne nad líniou oka. Sú priliehavé, na koncoch zaoblené a stredne dlhé. Krk je kratší, svalnatý, bez voľnej kože. Chrbát je rovný, stredne dlhý. Bedrá nie sú príliš dlhá, dostatočne široké, pevné, svalnaté. Zadok je kratší, stredne široká, zaoblená. Hrudný kôš je stredne hlboký, primerane široký a dlhý. Predné končatiny: pliecko a rameno kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté. Zadné končatiny: stehno dostatočne široké, primerane dlhé a svalnaté. Chvost je nasadený pod líniou chrbta, primerane silný, ku špičke zužuje, dosahuje po päty. Srsť je dlhá 2 až 5 cm, stredne silná, priliehajúca, hustá. Na chrbte, krku a chvosta je dlhšia. Podsada je hustá, predovšetkým v zimných mesiacoch, ale nesmie chýbať ani v lete. Sfarbenie čierna s hnedými až mahagónovými znaky na končatinách. Výška v kohútiku pre psy: 45 - 50 cm; suky: 40 - 45 cm, váha: 15 - 20 kg.

starostlivosť

Môže byť ubytovaný celoročne vonku. Starostlivosť o srsť je nenáročná. Ide o loveckého psa, ktorého by si mal robiť len človek, ktorý pozná špecifiká plemena a vie mu poskytnúť dostatočné psychickej i fyzickej vyžitie. Nie je moc vhodný pre začiatočníkov. Hodí sa skôr pre skúseného poľovníkov, ktorý je dôsledný a vie, ako pristupovať k výcviku. Vyzrieva až okolo tretieho roku, potom sa z neho stáva výborný lovec do rozsiahlych terénov.

Zdroje: Standard FCI č.244

Slovenský kopov v poľovníckej praxi, Boldiš a kol., WebPrint, 2013

Foto: Ing. Štefan Cimbalík