socializácia šteniat

Aby vaše šteňa vyrástlo v dobre vychovaného psa, ktorý nie je agresívny ani ustrašený, je potrebné sa mu venovať. A podstatnou súčasťou výchovy je včasná socializácie.

Čo si vlastne predstaviť pod pojmom socializácie? Všetci k životu nutne potrebujeme sociálny kontakt au našich štvornohých miláčikov to platí samozrejme tiež. Niekto by si povedal: "Veď môj pes so mnou môže byť každý deň, aký ďalší kontakt potrebuje?" Lenže to je častý omyl, pes toho vyžaduje oveľa viac. Hlavne potrebuje kontakt s ostatnými psami, ale tiež sa s nimi musí vedieť dohovoriť. Pozor: To, čo znie ako samozrejmosť, žiadna samozrejmosť nie je. Šteňa u chovateľa má okolo seba súrodencov a matku, niekedy i ďalšie psy. Učí sa s nimi vychádzať, spoznáva, kam až môže zájsť a kde má svoje vymedzené miesto. To však nestačí. Pri šteňací hrách sa formujú základy komunikácie, ktorá je nevyhnutná pre budúce bezproblémové stretávanie našich havkáčov.

Prehnaná úzkostlivosť sa nevypláca

A teraz si ukážeme jednu z najčastejších chýb majiteľov psov, ktorá môže všetky dobré základy psie komunikácie s úspechom zmariť. Veľmi často sa stretávame s panečku, ktorí sa o svoje nové šteniatka veľmi úzkostlivo bojí. A bohužiaľ to býva viac na škodu, než na úžitok. Takáto šteniatka sú vonku aj na bezpečných miestach vždy len na vôdzke . Prečo? No predsa aby neutiekla. Ale no tak, práve u šteniatka máme v rukách predsa toľko tromfov. Teraz, keď už malý prcek nie je u mamy, tak my sme jeho jediná istota. K nám sa bude celkom logicky vracať a bude si nás strážiť. Šteňa nemá ešte žiadny dôvod na to, aby od nás utekalo preč. Bude zvedavé, to je samozrejmé, ale hlavne je to DOBRE! Keď je šteňa zvedavé, tak je to úplne prirodzené a každý majiteľ by z toho mal mať radosť. Pokiaľ mu však budeme brániť v preskúmavaní sveta a stretávanie s inými psami, jeho zvedavosť a túžba spoznať svet každým dňom porastie. A ako to bude pokračovať? Psík bude ťahať na vodítku, bude vždy extrémne vzrušivý pri zahliadnutí iného psa, a buď sa k nemu bude chcieť za každú cenu dostať, alebo horšie, začne sa báť. A v blízkosti druhých psov začne byť nervózny až agresívne. Keď som písala, že malé šteňa ešte nemá žiadny dôvod od nás utekať, je dôležité uvedomiť si, prečo vlastne toľko panečku nedokáže takmer nikdy privolať svojich štvornohých kamarátov. Pes, ktorý nemal ako šteňa možnosť preskúmať svoj svet, sa to za každú cenu pokúsi napraviť v dospelosti (ak sa teda nezačal báť). A prečo by sa hnal na privolanie za vami, keď vie, že za odmenu dostane piškótu a znovu priviazanie na vodítko, teda stratí slobodu?

nevhodné správanie

Aj šteniatko, ktoré prišlo od chovateľa so správnym základom do života, nebojí sa, je hravé a zvedavé, môže nový majiteľ "pokaziť". Napríklad, keď ho "pre istotu" nebude moc brať von medzi ostatné psy, aby náhodou niečo nechytilo. Takže máme polročného psa s takmer nulovým sociálnym kontaktom s ostatnými príslušníkmi svojho druhu. A čo sa stane, keď ho v pol roku konečne pustíme k ostatným psom? No pravdepodobne bude tak vzrušený, že sa bude správať veľmi nepatrične a vôbec nezapadne do skupinky ostatných psov. A v tom prípade už nebude len vzrušený a natešený, ale aj frustrovaní. A ak sa s takýmto psíkom nebude cielene pracovať na zlepšení, problémy na seba nenechajú dlho čakať.

Prečo je teda socializácia tak dôležitá?

Ak chceme mať bezproblémového spoločníka, za ktorého sa nebudeme hanbiť, nebudeme sa ho báť pustiť na voľno a celkovo prechádzka s ním bude o radosti a nie o strese z toho, aby náhodou niečo nevyviedol, potom je pre nás správna socializácie nevyhnutnosťou.

Ako na to?

Šteniatka sú tak úžasne tvárna a učenlivá, že je radosť s nimi "pracovať". Správajte sa pred svojím drobcom prirodzene, myslite na to, že psík stále vníma vaše reakcie. Ak sa niečoho bojí alebo niečo vidí prvýkrát a je z toho nervózny, dajte mu najavo, že je táto situácia úplne normálne. Ak ho začnete brať do náručia, utešovať a prehovárať, tak to naozaj nie je bežná vec a aspoň z pohľadu šteňaťa bude teraz vyžadovať z jeho strany oveľa väčšia ostražitosť než prvýkrát. Veď ani páneček si nebol istý ... Tak akú istotu má potom cítiť pes? V žiadnom prípade neťahajte šteniatko na vodítku k danej veci, ani ho tam nelákajte. Naopak odmeňte jeho vlastné iniciatívu. Normálne veci považujte za normálnu aj pre psa, len ho s nimi zo začiatku zoznamujte pomalšie. Netrvajte na tom, aby sa šteňa hneď na prvýkrát dostalo do tesnej blízkosti nového predmetu. Napred sa bežte so šteniatkom pozrieť z diaľky, odmeňte jeho vlastné zvedavosť a až potom sa postupne približujte. Rovnako tak psa zvykajte na neznáme zvuky, najprv v menšej hlasitosti a potom vo väčšej. Ak ste postupovali príliš rýchlo a psík je nervózny a nepokojný, vráťte sa vždy o krok späť. Opustite cudzie prostredie. A bežte robiť niečo iné, čo už psík dobre pozná.

Čo keď niečo pokazím?

Tým, že šteniatko nezoznámite vôbec s ničím, toho pokazíte omnoho viac. Aj chovateľ, ktorý sa veľmi dôsledne venuje socializácii svojich odchovov a snaží sa šteňatá zoznámiť s čo najviac podnetmi, nemôže urobiť všetku prácu za vás. Ak vezmete si od chovateľa perfektne socializované deviatich šteňa a zatvorte ho potom doma na dvore, tak v jednom roku to už určite nebude vyrovnaný a šťastný pes.

Čo zlé skúsenosti?

Jednu veľmi dôležitú vec by sme si mali uvedomiť. Naše šteniatko sa učí neustále, každú interakciu vyhodnotí a nejako sa podľa nej do budúcnosti riadi. Proces učenia sa nerealizuje len vo chvíli, keď šteňaťu držíme nad hlavou piškótu , aby si sedlo. Učenie prebieha nepretržite. Preto by sme mali byť vždy o krok pred naším psom. Predvídajte. Snažte sa obmedziť negatívne skúsenosti u svojho šteniatka na minimum. Na každú zlú skúsenosť by mali pripadnúť aspoň tri dobré. Motivuje, buďte šťastní zo svojho psa, kedykoľvek sa mu darí. Myslite na to, že vždy pes rozhoduje o tom, čo je pre neho odmena. Buďte pre neho odmenou VY! Vaša pozornosť a spoločné aktivity môžu byť skvelými motivačnými prostriedkami, vďaka ktorým ľahko zvládnete aj tie zlé skúsenosti.

Text: Klára Voženílková

Vyskúšať môžete napríklad aj socializačné tábory pre šteňatá.