25.10.07 Plemena

Tosa inu

Tento článok je preložený pomocou Google Translate. Na jeho ručnom preklade pracujeme. Ďakujeme za pochopenie.

História

Plemeno Tosa inu nájdeme aj pod inými názvami ako napr. Tosa ken, tosa touken, japan dog, japonský mastif a ďalšie. Bola šľachtená k psím zápasom sumo v Japonsku na ostrove Shikoku v provincii Tosa. Odtiaľ tiež pochádza názov plemena. Hoci história psích zápasov siaha v Japonsku údajne až do štrnásteho storočia, história plemena nie je nijako dlhá. Väčšiu obľubu si tosa získala medzi samurajmi až v prvej polovici devätnásteho storočia. Prvý tosy mali úplne iný vzhľad než ako ich poznáme dnes. V prvopočiatkoch to boli psy malého vzrastu s hmotnosťou ľahko nad tridsať kilogramov. Pôvodne mala postavené uši a chvost stočený nad chrbát. Podobali sa skôr miestnemu plemenu Nihon-inu a japonským špicom. V roku 1854, kedy boli zrušené doterajšie prísne predpisy pre pohyb cudzincov v Japonsku, sa do krajiny dostávalo s návštevníkmi z iných krajín stále viac cudzích psov. Miestne milovníci psích zápasov boli sklamaní vzrastom pôvodné tosy a neustále je porovnávali s veľkými západnými plemenami. Preto sa japonskí chovatelia s nadšením pustili do kríženia s týmito psami. Pre kríženie bola postupne použitá tieto plemená: buldoci (r.1872), pointre, bulteriéri, mastif (roku 1874), svatobernardští psy, Bordeauxské dogy, nemeckí stavače (1876), Bloodhound a nemecká doga (1924). Týmto snažením japonci vyšľachtili veľkého, silného, ale napriek tomu hbitého psa. Okolo roku 1900 sa začali títo psi šíriť po všetkých kútoch Japonska a psie zápasy sumo si vydobyli veľkú obľubu. Bohužiaľ rozmach plemena trval len krátko, dôvodom bola rýchlo postupujúce besnota predovšetkým na ostrovoch a navyše zákaz psích zápasov v roku 1910. Druhá svetová vojna bola pre tosy najťažšom období a priviedla plemeno na pokraj vyhynutia. Podľa písomných dokladov zostalo len niekoľko psov a vo správnej oblasti Tohoku dve sučky. Iba jediný pár psov zostal na ostrove Kjúšú. Vďaka obrovskej snahe miestnych chovateľov bol na základe týchto niekoľkých jedincov založený nový chov tos. Dnes žije v samotnom Japonsku niečo cez tri tísíce predstaviteľov plemena.

vzhľad

Štandard plemena je pomerne stručný a ponecháva tak určitú voľnosť. Celkovo je tosa harmonický, robustný pes silnej kostry, primerané konštitúcia a plasticky modelovaného osvalenie, vzbudzujúca svojím výzorom rešpekt. Vzhľadom k tomu, že aj v samotnom Japonsku sú tosy čo do veľkosti, ale aj mohutnosti nejednotné, štandard stanovuje len spodnú hranicu kohútikovej výšky. U psov je 60 centimetrov, u súk 55 centimetrov. Smerom hore nie je hranica nijako obmedzená a je veľmi často přesahování. Hmotnosť plne zodpovedá veľkosti psa a nájdu sa aj jedinci presahujúci váhu 75 kilogramov. Mozgovňa je široká, stop pomerne vyjadrený, kvadratická papuľa. V pozornosti sa na čele tvoria vrásky. Nosná huba široká a čierna, silná horná i dolná čeľusť, nožnicový skus. Pomerne malé a tenké uši sú vysoko nasadené po stranách hlavy. Visí a tesne priliehajú k lícu. Krk svalnatý s voľnou kožou na hrdle, vysoký kohútik, rovný a vodorovne prebiehajúce chrbát, široké a svalnaté bedrá. Kríže v hornej časti ľahko zaoblené. Hruď široká a hlboká, rebrá primerane klenuté. Brucho dobre vtiahnuté. Chvost je v nasadení silný a smerom ku špičke sa pozvoľna zužuje, dosahuje až k päte. Končatiny silné kostry a výrazného osvalenia. Koleno a predpätie primerane uhlené a silné. Zadné končatiny osvalené. Dobre uzavreté labky, pazúry tvrdé, prednosť sa dáva tmavým drápom. Srsť je krátka, tvrdá a hustá. Najžiadanejšie farba je červená až červenohnedá, ďalej potom všetky odtiene žltej, marhuľová, pásikavá a čierna. S čiernou a žíhanú farbou sa stretneme veľmi ojedinele. Biele znaky na hrudi (náprsenka) a labkách sú prípustné. Na iných častiach tela nie.

Povaha a využitie

K charakteristickým vlastnostiam tohto plemena patrí odvážnosť, bojovnosť, húževnatosť a ostražitosť. Na druhú stranu je to pes výnimočne inteligentný, poslušný a oddaný. Dokáže byť veľmi nežný a citlivý.

V Európe sa japonskej tosy správajú výhradne ako rodinní psi a spoločníci. Tosa žijúci v rodine je pri správnej výchove a vedenie veľmi pokojná, pozorná, ľahko ovládateľná a neuveriteľne oddaná. Sú to veľmi vyrovnaní psy, priateľskej povahy k ľuďom a pri správnej výchove tolerantní aj voči ostatným psom. Tosa nepatrí medzi plemená, ktoré konajú bezmyšlienkovite. Aj cez svoj priateľský postoj k ľuďom a ostatným zvieratám dovedie rozpoznať skutočné nebezpečenstvo, ktoré hrozí jej rodine alebo majetku. V prípade nutnosti dokáže brániť a rázne zakročiť. Nikdy nezaútočí bez dôvodu.

Tosa k svojmu životu potrebuje veľmi úzky kontakt so svojou rodinou, dostatok podnetov a skúseností. Inak psychicky trpí a vznikajú poruchy správania, ktoré psa poznamenajú na celý život. Takéto zviera by mohlo v bežných situáciách reagovať neprimerane. Prejaviť sa neposlušnosťou, neprimeranou bojazlivosť alebo agresivitou. Naopak socializované tosa je veľmi dobrým a poslušným spoločníkom. Je sebavedomým a odvážnym psom, ale bez zbytočnej agresivity voči svojmu okoliu či ostatným psom. Má veľmi kladný vzťah k ľuďom a deťom. Je to pes jedného pána nadovšetko milujúci svoju rodinu.

Tosa potrebuje dôslednú, ale láskyplnú výchovu. Tú si však nesmieme pliesť s prehnanou tvrdosťou alebo drilom. Je veľmi citlivá na zvýšený hlas. Nevyhovujúci výchovu pes nechápe. Tá vedie len k zhoršeniu situácie. K správnej výchove potrebuje trpezlivosť, porozumenie a láskavosť. Je vďačná za každé pohladenie. Patrí medzi mollosoidné plemená psov. Preto od nej nemôžeme čakať bezmyšlienkovitú poslušnosť, s akou sa stretneme u iných plemien. Behá Ak si niekde okolo a vy zavelíte ,, k nohe ,, veľmi rada poslúchne povelu. Pribehne si ale v pokoji, nepojme to ako bleskurýchlu akciu akú poznáme u služobných plemien. Sadne si a bude na vás s láskou v očiach pozerať či vykonala daný povel správne.

Býva označovaná ako bojové plemeno. Slovo bojové je ale veľmi zavádzajúce a budí v neinformovaných osobách negatívne emócie. Tosa nie je v žiadnom prípade pes, ktorý by trhal na počkanie, ako si väčšina ľudí pod týmto označením predstaví. Tosa je v psej ríši zápasníkom sumo. Správnejšie by bolo teda povedať, že ide o psa zápasníckeho.

V japonských zápasoch tos sú využívanie výhradne samce, zápasy sú nekrvavé, účelom je vyviesť protivníka z rovnováhy a zraziť ho na zem.

V Japonsku sú tosy nielen uznávaní zápasníci sumo, ale pre svoje vynikajúce vlastnosti sú využívaní aj ako strážne psy a v službách polície pri hľadaní drog. V Spojených štátoch sú pomerne rozšírené aj v oblasti canisterapie.

starostlivosť

Tosa je silný robustný pes, ktorý nie je náchylný k bežným chorobám. Starostlivosť o neho je oveľa jednoduchšie ako u plemien s extrémnymi exteriérovými vlastnosťami. Sú to však veľké psy, ktorí potrebujú obzvlášť v období vývinu kvalitné krmivo s vyváženým obsahom živín, minerálov a vitamínov. Vzhľadom rýchlemu rastu nesmieme psa v prvých mechoch života zbytočne preťažovať dlhými prechádzkami či inou fyzickou záťažou. Zlá strava a nešetrný prístup môže na nevyzreté kostre zanechať doživotné následky. Tosa má oproti väčšine iných plemien znížený prah bolestivosti, preto sa bolesť súvisiace so zlým vývojom môže prejaviť až v okamihu, kedy môžu byť škody nevratné. Než si kúpime šteniatko mali by sme si uvedomiť, že vzhľadom k veľkosti psa v dospelosti jeho náklady na výživu nebudú rozhodne zanedbateľné. Tosa má krátku hustú srsť, ktorá nevyžaduje zvláštnu starostlivosť. Na udržanie dobrej kondície ju stačí počas roka priebežne vykefovať. Na jar a na jeseň v období pĺznutia potom podľa potreby častejšie. Najlepšie nám k tomu poslúži špeciálna kovová pílka na srsť alebo gumené kefy či rukavice. Tosy si veľmi cení pozornosti a starostlivosti svojho majiteľa a vyčesávanie uvoľnených chlpov považujú za príjemnú záležitosť. Sú dokonca jedinci, ktorí nadskakují radosťou a stavia sa len vezmete kefu do ruky. Nezabudneme starostlivosť o v oblasti očí a uší. Aj sklopené ucho k hlave má tendenciu sa zanášať. Ak sa pes pohybuje po tvrdom povrchu pazúry sa sami obrúsi. V opačnom prípade je potrebné pazúr podľa potreby zastrihnúť

Tosa potrebuje primeranú mieru pohybu. Prechádzku s dostatkom nových podnetov ju ale nemôže nahradiť ani najväčšia záhrada. Ak ste náruživí športovci a chcete, aby vás psie kamarát pri vašich aktivitách sprevádzal, rozhodne nevoľte toto plemeno. Tosa nie je svojou robustnou stavbou tela a hmotnosťou prispôsobená k behu na tzv. Dlhé trate. Určite sa veľmi rada prebehne, ale nie niekoľko desiatok kilometrov. Vzhľadom k nenáročnej potrebe pohybu je plemeno vhodné aj do bytu. Prispieva k tomu aj malá hlučnosť plemena, lebo tosa šteká len v naozaj nutnom prípade. Úplne nevhodné je umiestňovať Tosu trvalo do koterca. Krátka srsť nie je vhodná do zimných podmienok a navyše tu pes psychicky zakrpatie.

Tosa Inu nie je vzhľadom k svojej veľkosti, sile a citlivej povahe plemeno vhodné pre úplných začiatočníkov alebo laikov. Rozhodnúť sa pre molossa je vecou srdca, rozumu a zodpovednosti.

Text a foto Lenka Zindulková

Chovateľská stanica plemena tosa inu Diamant severu

http://www.tosainu.cz

Email: tosainu@email.cz

Tel .: +420 728 600 306