Toxoplazmóza u psov a mačiek

Z laboratória: „Priniesla som trus nášho psa na vyšetrenie na toxoplazmózu. Nevesta čaká bábätko, a pretože bývame v jednom dome, chce, aby sme Argouška dali preč, pretože má strach, že od neho dostane toxoplazmózu. My ho máme strašne radi, ale bábätku by sme ublížiť nechceli. Veľa by nám pomohlo, keby bolo vyšetrenie negatívne.“

Trus psa sme prevzali a vyšetrili, aby pani vedela, či ho nejaký parazit trápi alebo nie, a či sa musí odčervovať. Zároveň sme jej vysvetlili, že sa nemusia nakazení toxoplazmózou od psa báť a rozprávali sme sa o tom, ako to vlastne s toxoplazmózou naozaj je.

Toxoplazmóza je ochorenie spôsobené prvokom Toxoplasma gondii, ktoré sa vyskytuje u ľudí aj u zvierat. V poslednom čase sa o nej veľa píše. Údajne vie ovplyvniť povahu napadnutého jedinca a to tak, že je menej pozorný a dá sa ľahšie uloviť. Napr. myš sa nebojí mačky a objavuje sa aj informácia, že človek napadnutý toxoplazmózou má väčšie sklony k dopravným nehodám. Taká zmena povahy a správania má svoj dôvod. Prvok Toxoplazma gondii sa snaží zaistiť čo najväčšie množstvo hostiteľov a svoje ďalšie rozšírenie.

Ochorenie často prebieha bez vonkajších príznakov a hovorí sa o takzvanej „skrytej infekcii“. Napriek tomu toxoplazmóza predstavuje nebezpečenstvo pre ľudský organizmus, pretože postihuje jeho citlivé oblasti. Ide napr. o lymfatický aparát, tkanivá oka alebo ústredné nervstvo. Najznámejšie, ako aj z vyššie uvedeného dotazu vyplýva, sú problémy gynekologického rázu. Toxoplazmóza môže byť príčinou potratov alebo narodenia defektných detí.

Ako to ale s nákazou toxoplazmózy naozaj je?

Okolo roku 1970 bolo preukázané, že pohlavný vývoj toxoplazmózy prebieha u mačkovitých šeliem v črevnej sliznici. S trusom potom odchádzajú vývojové štádiá toxoplazmózy nazývané oocystmi do vonkajšieho prostredia. Oocysty sú veľmi odolné a schopné nakaziť človek či iné zvieratá dlhú dobu po tom, čo opustili črevo svojho hostiteľa. Ostatné zvieratá a človek sú z pohľadu toxoplazmózy považovaní za medzihostiteľa. Z hľadiska spoločenských zvierat je z pohľadu preberaného ochorenia najdôležitejšia mačka. Tá sa nakazí mäsom divokých alebo hospodárskych zvierat, teda napr. tým, že uloví a zožerie myš alebo zo surového mäsa, pokiaľ ním majiteľ kŕmi a následne oocysty toxoplazmózy vylučuje. Neznamená to ale, že by sa mali majitelia mačiek vydesiť a začať sa svojich štvornohých kamarátok zbavovať. Vylučovanie oocýst u mačky prebieha len pri jej prvom nakazení a to asi po dobu 2-3 týždňov. Následne si mačka vytvorí odolnosť a pri ďalšom nakazení už oocysty nevylučuje. Býva uvádzané, že najväčšie nebezpečenstvo hrozí od mačiatok do veku 7-8 mesiacov a to obzvlášť od mačiatok divokých.

Ako najčastejší zdroj toxoplazmózy v prípade človeka nebýva uvádzaná mačka, ale nedostatočne tepelne opracované mäso domácich i divoko žijúcich zvierat. Nemusí ísť práve o tatársky biftek. Ono stačí miešať mäso na sekanú a ochutnávať, či je dobre osolené a okorenené. Dobre umývať a prípadne dezinfikovať by sme mali napr. doštičku, na ktorej krájame mäso. Naše babičky mali na prípravu mäsa špeciálne určené pomôcky a asi dobre vedeli, prečo to robia.

Mačky

Určité nebezpečenstvo mačacie trus predsa len predstavuje. Voľne žijúce mačky môžu trusom postriekať pôdu a v nej pestovanú zeleninu. Pozor treba dávať na detské pieskoviská a rozumne postupuje ten, kto pieskovisko v čase, keď sa na ňom deti nehrajú, zakrýva. On piesok a hlina sú pre zvieratá ideálnym prostredím na káľanie, pretože sa trus dá v sypkom prostredí dobre zahrabať.

V prípade domácich mačiek je potrebné hygienicky zaobchádzať s mačacími záchodmi. Mačkolit by sa mal pravidelne meniť a kálecí misky vyparovať horúcou vodou. Nastávajúca mamička by určite uvedenú činnosť nemala vykonávať. Ak žerie naša mačka surové mäso, je rozumné ich nakrájať na kocky o hrane 1-2 cm a nechať ich cca týždeň premraziť. Ak mačka žerie mäso varené, nie je dôvod na obavy, Toxoplazmu gondii var ničí.

Psy

Čo sa týka psov, príliš veľké nebezpečenstvo nehrozí. U obzvlášť urputných klientov presvedčených o tom, že pes určite toxoplazmózu prenáša, niekedy nezostáva nič iné než trochu nechutne povedať: „Áno, toxoplazmózu od psa môžete získať, ak ho pozeráte nedostatočne tepelne spracovaného.“ Tento argument väčšinou zaberie.

Pravdou je, že aj v prípade psov určité nebezpečenstvo hrozí. Zdrojom infekcie potom ale nie je pes sám. Určite všetci poznáme psy, pre ktorých je najväčšou lahôdkou nejaký páchnuci exkrement a tiež psy, ktorí považujú smrduté veci za Chanel č. 5 as obľubou sa v nich váľa. Pokiaľ sa pes poteší trusom mačky a majiteľ takého „navoňaného psa“ kúpe a neumyje si potom ruky, teoretická možnosť nákazy existuje.

Vyšetrenie trusu

Ak chcete vedieť, či vaša mačka oocysty toxoplazmózy vylučuje, stačí priniesť vzorku trusu a dozviete sa, ako na tom mačka je. Také vyšetrenie je rozumné robiť obzvlášť v prípade mladých a von chodiacich mačiek.

Ak vás úvodný dotaz prekvapil, máte šťastie na príbuzných. Je to smutné, ale niekedy veterinár nerieši len zviera, ale aj rodinné vzťahy.

Text: Vladimíra Tichá, LABVET BLOG, www.labvet.cz/blog

Foto: Pixabay