Trúchlenia nad stratou zvieracieho kamaráta

Je všeobecne známe, že si domáci maznáčikovia vytvárajú silné emocionálne väzby na členov svojej ľudskej rodiny a často trpia žiaľom, keď zomrie ich milovaný páníček. Smúti aj pre stratu zvieracieho kamaráta?

V roku 1996 vykonala Americké spoločnosť pre prevenciu týrania zvierat (ASPCA - American Society of the Prevention of Cruelty to Animals) prieskum nazvaný Companion Animal Mourning Project. V tejto štúdii sa hodnotili reakcie psov na stratu štvornohého spoločníka. U 63% psov sa zistilo, že sú po úmrtí zvieracieho kamaráta tichšie alebo naopak hlučnejšie a 50% ich potom bolo oddanejší majiteľovi, 36% psov jedlo menej ako obvykle a 11% kŕmenie odmietalo úplne. Štúdia ďalej zistila, že u 66% psov došlo po strate k štyrom a viac zmenám v správaní, ktoré sú pripisované práve trúchlenia.

Zmeny správania pozorované v štúdii ASPCA z roku 1996 zahŕňali:

  • Strata chuti do jedla

  • Nepokoj alebo nespavosť

  • "Spomalenosti" a viac spánku ako zvyčajne

  • Vokalizování (štekanie, kňučanie ...)

  • Vyhýbanie sa kontaktu alebo naopak vyžadovanie viac kontaktu s ostatnými členmi rodiny

  • Väčšia prítulnosť k majiteľovi

  • Dezorientácia alebo zmätenosť

  • Niektoré zvieratá vyzerala, že hľadajú "zmiznutého" domáceho maznáčika alebo čakala pri dverách či okná na jeho návrat

Smúti tiež mačky?

Fakt, že psy smúti, potvrdzuje tiež štúdie zverejnená v časopise Animals. Potvrdila navyše aj to, že žiaľom trpí aj mačky. Podľa tejto štúdie vykazujú mačky podobné správanie ako smútiaci psi. Testovanie vykonala skupina výskumníkov vedená Jessicou Walkerová z New Zealand Companion Animal Counsel, ktorá zhromaždila dáta týkajúce sa 159 psov a 152 mačiek z Nového Zélandu a Austrálie. Údaje obsahovali vyplnené dotazníky od majiteľov zvierat, ktorí vlastnili viac domácich zvierat naraz a v uplynulých piatich rokoch stratili jedno z nich. Majitelia boli požiadaní, aby si spomenuli, ako ich preživší maznáčik reagoval na stratu spoločníka.

prejavy žiaľu

Jedným z najčastejších prejavov bolo neustále kontrolovanie miesta, kde ich stratený maznáčik bežne spal alebo odpočíval. Toto správanie bolo pozorované u 60% psov (bez ohľadu na to, či "zmiznutý" spoločník bol pes alebo mačka) a 63% mačiek. Prakticky rovnaký podiel preživších maznáčikov vyžadoval väčšiu náklonnosť od svojho majiteľa a stal sa přítulnějším (61% psov a 62% mačiek). Častejšie kňučanie sa vyskytlo u psov 27%, zvýšený hlasový prejav bol omnoho častejšia u mačiek (43%). Zhruba jedno z troch zvierat obmedzilo množstvo konzumovaného krmiva a rýchlosť, ktorú jedlo (35% u psov a 31% u mačiek). Psy častejšie a dlhšie spali (34%), tento prejav trúchlenia nebol tak častý u mačiek (20%). Zaujímavé je, že sa jedná o prejavy správania, ktoré sa dajú pozorovať aj u dieťaťa, ktoré zažíva zármutok a stres kvôli strate člena rodiny.

Pomôže, keď zviera vidí uhynutého kamaráta?

Niektorí ľudia veria, že zármutok a trúchlenia sa môže znížiť, keď má zviera možnosť vidieť telo svojho spoločníka. Odôvodňujú to tým, že zviera pochopí, že jeho kamarát už nie je nažive a nevráti sa. V štúdii ale 58% psov a 42% mačiek videlo telo svojho zvieracieho kamaráta. Väčšina (73%) ho detailne očuchal. Avšak nikto z majiteľov, ktorí na dotazník odpovedali, nehlásil rozdiely v správaní medzi zvieratami, ktorá mŕtve telo videla a tými, ktoré nie. Vyzerá to, že zvieratá nevnímajú smrť ako konečnú a nevratnú. Namiesto toho jednoducho cíti stratu v prítomnosti. Chýba im priateľstva a spoločnosť kamaráta. Táto strata im spôsobuje stres a prejavujú preto "smutné správanie".

Foto: maxpixel.net