Vonkajšie parazity psa

K nepríjemným sprievodcom psa nepatrí len vnútorné, ale aj vonkajšie parazity. Nielen, že psa znepokojujú pobehovaním v srsti, svrbením a odsávaním krvi, ale často sú blchy a všenky medzihostiteľa pásomnice, ktorú potom prenesú na psa. Kliešte prenášajú zase vírusy a baktérie, ktorými môžu psa nakaziť. Preto je potrebné, aby ste psie kožuch pravidelne a starostlivo kontrolovali a pri prvých známkach ektoparazitov vykonali nielen odhmyzenie zvieraťa, ale vo väčšine prípadov aj dôkladnú očistu prostredie, v ktorom sa pes zdržuje, inak sa niektorých parazitov nezbavíte. Vhodné prostriedky liečby, ochrany aj očisty prostredia vám poradí váš veterinár. Odporučí vám rovnako aj preventívne prípravky, ktorými môžete zabrániť alebo silno obmedziť napadnutie zvieraťa vonkajšími parazitmi. Predstavíme si niekoľko najčastejších psích cudzopasníkov:

Blcha psia má červenohnedú farbu, skáče na vzdialenosť až 1,5m. Pri silnom napadnutí psa alebo príležitostne blchy psie nepohrdnú ani človekom či iným hostiteľom. Blchy nakladú vajíčka do škár v podlahe, medzi doskami koterca, do pazúrov v búde a do čalúnenia kresiel a psích pelechov. Za 5 - 12 dní sa z nich vyliahnu larvy, ktoré žijú mimo tela hostiteľa a živia sa organickými čiastočkami prachu. Pritom, ak na ne narazia, zožerú aj vajíčka pásomnice psej. Po 9 - 11 dňoch sa zakuklia a takto prežívajú 11 - 20 dní, potom sa z nich liahnu blchy, ktoré ihneď vyhľadávajú hostiteľa. Živí sa už iba jeho krvou - samce a samice bĺch. Dospelý jedinci žijú 3 - 5 mesiacov. Preto nestačí zlikvidovať blchy iba na psovi, ale predovšetkým odblšiť pelech a všetky miesta, kde sa pes vyskytuje, pretože práve tam sa nachádzajú vajíčka a larvy, dospelé na psovi už sú len vrcholkom ľadovca, väčšina blší populácie prebýva v okolitom prostredí v podobe vajíčok a lariev.

Pes sa škriabe a hryzie, môže si spôsobovať drobné poranenia pokožky, ktorá sa druhotne infikujú baktériami, môže zožrať pri vykusování srsti nakazenou blchu pásomnicou a čím ďalej častejšie sa tiež u psov vyskytuje alergia na blšie uhryznutie. Okrem pásomnice blchy spôsobujú u silne napadnutých jedincov aj chudokrvnosť a prenášajú rovnako aj niektoré bakteriálne ochorenie. Ak psa prezeráme, svižné blchy nemusíme vždy zachytiť pohľadom, sama prítomnosť blšieho trusu v srsti je však preukazná (pripomínajú tvarom i farbou maková zrnká), rovnako tak stôp po blších kúsance. Okrem bĺch psích príležitostne nepohrdnú psom aj blchy ľudské, ježia a mačacie. Sú svižnejšie, menšie a čierneho zafarbenia.
Pri infestácie blchami psa najskôr ošetrite šampónom alebo zásypom, potom aplikujte niektoré dlhodobo pôsobiace antiparazitikum (pipetu, spray). Zároveň odblešte i prostredie. Koterec a búdu vymyte horúcou vodou a vystriekajte Arpalit alebo Biokill, ap. Deky a pelechy vyperte v horúcej vode. Zastříkejte škáry a škáry v podlahe a stenách búdy. Venujte pozornosť prevencii, prezerajte zvieraťu srsť a preventívne aplikujte dlhodobo pôsobiace antiparazitiká, ktorých účinnosť musíte na svojom zvierati vypozorovať sami, bohužiaľ je veľmi individuálne.

Voš psia - na rozdiel od všenek a bĺch nie sú moc pohyblivé, p ri rozhrnutí srsti je vidieť prisaté voš, ktorá sa nesnaží utekať ako všenky, ani neodskočí, ako blcha. Pri silnom napadnutí psa sa vši zdržujú kdekoľvek. Inak dávajú prednosť hlave, zvlášť ňufáku, tesnému okolia pyskov, očí a uší. Vyskytujú sa pomerne často tiež zospodu na krku, na prsiach a na hrudi. Na jednotlivé chlpy prilepujú vši hnidy, ktoré na rozdiel od lupín, celkom pevne drží. Našťastie psie vši sú menej časté ako blchy a nie sú prenosné na človeka. Pes sa nakazí iba priamym stykom so zavšiveným iným psom alebo pri využívaní cudzích hrebeňov a kief. Pri odvšivení sa postupuje podobne ako pri odblšovaní psa.

Vš enka psie - saje krv psa len príležitostne, inak sa živí kožným mazom a vrchnými vrstvami zrohovatenej pokožky. Všenky lepí hnidy na srsť rovnako, ako vši. Môžu byť medzihostiteľa pásomnice psej, rovnako ako blcha. Na liečbu všenky sa používajú podobné prostriedky ako proti všiam a blchám. Po odvšivení je nutné vykonať tiež odčervenie psa.

Roztočec jesennej (sametky) - jej larvy sú pôvodcom trombikulózy. Zdržujú sa na povrchu kože a pri silnom napadnutí môžeme pozorovať na psovi sýto oranžovej tečičky, najčastejšie v oblasti očí, uší, na pyskoch, v okolí análneho otvoru, pod chvostom a medzi prstami. Spôsobujú u psa silné svrbenie.

Zákožka psie, prípadne mačacie - je pôvodcom svrabu u psa. Zákožka psie môže prechádzať aj na človeka. Samice žijú pod kožou, kde si vyvrtávají chodbičky a kladú tam vajíčka. U psa sa ochorenie najprv prejaví na riedko osrstených miestach, ako sú uši, brucho, vnútorná strana stehien a neskôr sa šíri aj na ostatné plochy kože. Svrab vyvoláva úporné svrbenie, pes si postihnuté miesta škriabe a pokožka sa z nich olupuje v šupinkách. Postihnuté zviera treba oddeliť od ostatných, ošetriť miesta, kde sa vyskytoval a predmety, ktoré používal a pri ošetrovaní psa používať ochranné gumové rukavice.

Dravčíka psie - ochorenie, ktoré vyvoláva, sa označuje ako cheyletielóza alebo dravčíkovitost, medzi chovateľmi sa jej niekedy tiež ľudovo hovorí chodiace lupiny. Zvýšená tvorba lupín však automaticky neznamená, že sa jedná o dravčíka a. Potvrdiť ochorenie nie je nijako zložité, parazita možno ľahko vidieť pod mikroskopom. Toto ochorenie sa do našich chovov dostalo asi pred dvadsiatimi rokmi a v posledných rokoch sa výskyt tohto ochorenia stále zvyšuje. Vajíčka dravčíka sú voľne prilepené na chlpoch napadnutého jedinca. Dravčíka žije na koži svojho hostiteľa. Nabodává jeho pokožku a živí sa tkanivovým mokom, vyvoláva u psa silnú svrbenie. Spočiatku sa vyskytuje na hlave napadnutého psa a to zvlášť v okolí očí, na temene hlavy a okolo uší. Pri rozhrnutí srsti uvidíte belavé, ku koži priliehajúce šupinky. Postupne sa dravčíka rozširuje po celom tele hostiteľa. Pokožka reaguje zvýšenou tvorbou lupín a postihnutý pes vyzerá, ako by bol posypaný múkou. Pri silnom napadnutí sa na tele psa utvorí vrstva šupín a pes vyzerá, akoby bol obalený krustou.
Treba počítať s tým, že dravčíka je parazit veľmi odolný a liečbu je potrebné opakovať. Jedna kúpeľ dravčíka nezničí. Oblasť dvojitého záhybu na vonkajšej strane ušnice je veľmi obľúbeným miestom, kde sa dravčíci dlho drží. Je nutné vykonať dezinsekciu prostredia a chovateľských pomôcok, napríklad hrebeňov a kief. Táto oblasť je na tele psa dobre chránená a práve tu dokážu dravčíci dlhú dobu prežívať.
Dravčíka dokáže spôsobiť problémy psom, môže ale vyvolať aj ťažkosti u ľudí Na človeku síce dlho neprežíva a nedokáže sa na ňom rozmnožiť, ale spôsobí na koži červenkasté pupienky, vyvolávajúce svrbenie. V okamihu, keď sa vylieči pes, odznievajú aj kožné problémy aj u jeho majiteľov.

Kožník psie - spôsobuje trudníkovitost, čiže demodikózu, predtým taky nazývanú červená škvrna a lokalizuje sa v chlpových folikuloch. Demodex spôsobuje zápal chlpových folikulov a mazových žliaz. K prenosu dochádza v rannom veku kontaktom mláďat s matkou pri saní mlieka. Ochorenie spravidla prebieha vo forme šupinaté alebo pupenečkovité. Pri šupinaté forme sú charakteristickým príznakom drobné, rôzne veľké okrsky s preriedené srsťou na koži hlavy (okolie očí, na čele, na pyskoch, na nose), prípadne i ďalších miestach tela. Rednutie srsti sa môže stupňovať, až sa vytvorí hladkoplodé miesta s sivasto sfarbenou až začervenanú kožou. V prípade pupenečkovité formy je možné v mieste vylysání pozorovať dobre hmatateľné uzlíky, ktoré mnohokrát hnisajú, zdurí a praskajú. Potom je možné nájsť na postihnutých miestach chrasty zaschnuté krvi a hnisu.Lokalizovaná forma sa vyskytuje hlavne u šteniat na chrbte nosa, na čele a okolo očí. Postihnutá ložiská sú holé, začervenaná a vyskytuje sa tu zvýšená tvorba šupín. Generalizovaná (celková) forma ochorenia sa môže vyskytovať v akomkoľvek veku a kdekoľvek na tele. Nedoliečená generalizovaná demodikóza často prechádza v úporný zápal medziprstí. K liečbe demodikózy sa používajú rôzne látky vo forme šampónov (kúpeľa), tie sa opakujú v intervaloch niekoľkých dní až dvoch týždňov, do vymiznutia príznakov.

Kliešť - v našich podmienkach sa kliešte vyskytujú všade a sú nepríjemnými sprievodcovia psa od skorej jari do neskorej jesene. Zakusnuté kliešť by sme mali vykýváním odstrániť čo najskôr, aby sa do ranky nevylučovali dlho jedovaté sliny kliešťa. Ranku po odstránení treba vydezinfikovať jódom. Kliešte pri silnom napadnutí spôsobujú nemalé straty krvi as uvoľňujúcim slinami sa môžu od nakazeného kliešťa dostať do tela hostiteľa aj vírusy, baktérie, prvoky. Najvýznamnejšie takto získané ochorenia od kliešťov je borelióza a kliešťová encefalitída, v poslednej dobe sa objavuje aj babezióza. Proti borelióze je možné teraz psami už očkovať, veterinári odporúčajú očkovanie českými sérovary od Bioveta, ktoré sú pripravené špeciálne proti kmeňom baktérií, ktoré sa u nás vyskytujú.
U postihnutého psa môžeme, ale aj nemusíme pozorovať ružovočervená srkvrnu s centrálnym výbledom v mieste uhryznutia, ktorá sa sťahuje a psa svrbí, väčšinou však v srsti ujde pozornosti. Pes začína byť zvýšene unaviteľné, nemá chuť sa hrať ani na prechádzky, môže mať mierne zvýšenú teplotu, neskôr sa často pridruží krívanie a obrny nervov. Ktorýkoľvek prejav môže však chýbať a ak choroba prejde do tretieho štádia, psa už nie je možné zachrániť. Preto je potrebné navštíviť veterinára čo najskôr, ktorý z krvného testu spozná prítomnosť Borrelia a psovi nasadí účinné antibiotiká.

Klose - ľudovo sa im prezýva lietajúce kliešte - saje krv koní (Klose konský), oviec (Klose ovčia), jeleňov, srncov, muflónov (Klose jeleniu) a pri silnom výskyte sa stáva, že nalieta aj na psa i človeka, zamotáva sa do srsti či vlasov, šteklí a svrbí a ak sa prederie na koži, hryzie a saje krv.

Text Dana Bočková

www.utulky.estranky.cz