Výživa gravidné sučky

Chovatelia by väčšinou chceli vedieť, či je ich suka gravidná, čo najskôr po krytí. Vedie ich k tomu mnoho dôvodov. Okrem toho, že si občas niekto chce naplánovať psiu „materskú dovolenku,“ premýšľajú hlavne o tom, ako zmeniť a zlepšiť starostlivosť venovanú suke. Z hľadiska očakávaného potomstva i samotnej matky sú podobné úvahy určite rozumné, ale uviesť ich v praxi nie je vždy celkom jednoduché.

Začínajúci, ale bohužiaľ často aj skúsení chovatelia často zabúdajú na tri úzko súvisiace pravidlá, ktoré nemožno pri starostlivosti o gravidnú suku pominúť.

Gravidita je fyziologický, teda normálny stav.
Chovatelia občas mávajú sklony zaobchádzať s gravidnou sukou rovnako ako s chorým jedincom. Podobné konanie neprospieva suke, prípadným potomkom ani chovateľovi samotnému.

Menej niekedy znamená viac.
Gravidná suka samozrejme zvýšenú starostlivosť potrebuje. Nič ale nemožno preháňať. Nadmiera starostlivosti často máva opačný výsledok, než chovateľ očakáva.

O priebehu gravidity i pôrodu do veľkej miery rozhoduje starostlivosť o suku nielen v období, keď sa chystá byť matkou, ale v celom jej živote.
Aj keď je materstvo úplne normálne a prirodzenou záležitosťou, znamená pre každú matku (sučky nevynímajúc) značnú fyzickú i psychickú záťaž. Celková kondícia zohráva v priebehu gravidity, pôrodu i odchovu potomstva veľkú úlohu. Chovateľ by mal dbať na to, aby kondícia sučky bola v úplnom poriadku už pred krytím. Pokiaľ nie je, nemal by suku kryť.

Celkom jednoduchá býva situácia pracovne zaťažených súk alebo súk zvyknutých na pravidelný pohyb. Horšie už je to v prípadoch, keď sa sučka „maznáčik“ vo svojom každodennom živote dostane von len na nevyhnutne potrebný čas na vyvenčenie a potom sa rýchlo vracia domov, do prostredia chráneného pred zlými ľuďmi a psami. Do podobnej situácie sa dostávajú aj sučky, ktoré v podstate neopúšťajú svoj koterec. Očakávať, že potrebnú „fyzičku“ suka doženie v priebehu gravidity, je značne riskantné. Fyzická záťaž gravidnej sučky by mala byť úmerná, ale dostatočná. Ku koncu gravidity treba všetko prispôsobiť počtu šteniat alebo presnejšie povedané veľkosti bruška. Naháňať sučku jazvečíka, ktorá ťahá gravidné bruško skoro po zemi, po schodoch na štvrté poschodie, určite nie je rozumné.

Zdravotné problémy
Nezmyselné je predpokladať, že materstvo spraví prípadné zdravotné problémy. Je pravda, že v čase gravidity sa aktivizuje celý obranný systém nastávajúcej matky a jej organizmus sa snaží využiť aj najskrytejšie rezervy. Gravidita, pôrod aj odchov šteniat môžu prebehnúť priamo ukážkovo a zdravotné problémy sa zdajú byť zažehnané. Po odstave šteniat sa však väčšinou problémy objavujú znova a veľmi často v ďaleko horšej miere, než pred krytím. Určitú výnimku môžu tvoriť problémy gynekologického rázu. Napr. po zápale maternice alebo po cisárskom reze sa odporúča kryť sučku pri nasledujúcej ruji. To ale neznamená, že sučku neschopnú rodiť inak ako „cisárom“ máme kryť každého pol roka. Jeden cisársky rez je smola, dva by mali byť dôvodom na vyradenie sučky z chovu.

Výživa
Aj u sučky, ktorá je po všetkých stránkach k materstvu ideálne pripravená, by sa mal chovateľ zamýšľať nad niekoľkými oblasťami, v ktorých môže, vzhľadom na graviditu, dôjsť k určitým zmenám. Jedná sa najmä o výživu a preventívnym zákrokom typu odčervenia a očkovania. Otázka kŕmenia patrí k najviac diskutovaným problémom v chove psov vôbec av prípade gravidných súk zvlášť. Pre mnohých chovateľov je ideálom sučka v blahobytnej kondícii au mnohých z nich stále pretrvávajú názory typu „Čím viac budem kŕmiť, tým viac šteniat bude a tiež suka bude mať viac mlieka.“ Neuvedomujú si rozdiel medzi správnou kondíciou a pretučnenosťou a často sa potom čudujú, že suka ťažko zabrezáva a ešte ťažšie rodí, a že ani s laktáciou to nie je najlepšie.

Kŕmna dávka
Do polovice gravidity je rast zárodkov a neskôr plodov v maternici sučky náročný skôr z hľadiska vývoja ako hmotnosti. Zmeny, ktoré prebiehajú v jej organizme, okrem iného spôsobujú aj lepšie využívanie všetkého, čo sa jej v oblasti výživy dostáva. V tomto období teda suka úplne vystačí s bežnou kŕmnou dávkou. Zhruba od piateho týždňa nároky sučky na výživu stúpajú a meniť by sa teda mala aj kŕmna dávka. Odporúča sa zvýšenie o 5 – 10 % týždenne. V praxi to znamená, že ku koncu gravidity sa zvýši kŕmna dávka sučky v porovnaní s dobou krytia asi cca o jednu tretinu.
Niekedy je uvádzaný koeficient zvýšenej potreby energie v čase gravidity. Ten sa trochu líši v súvislosti s veľkosťou a hmotnosťou plemien. Ak by ako príklad boli použité nižšie uvedené plemená, vyzerali by príslušné čísla asi nasledovne:

Čísla uvedené v tabuľke sú vyslovene orientačné. Ich skutočnú hodnotu treba odvodiť od potrieb jednotlivých súk, ich kondície, záťaže i určeného či odhadovaného počtu šteniat.
S pribúdajúcimi týždňami gravidity je potrebné nielen mierne zvyšovať objem kŕmnej dávky, ale zároveň ju suke predkladať viackrát denne av menších porciách. Dôvodom k tomu je zväčšujúca sa veľkosť maternice, ktorá tlačí na ostatné brušné orgány a obmedzuje ich tak do určitej miery v ich činnosti. Menej sa toho zmestí do psieho žalúdka či čriev, náročnejšie sa stáva aj trávenie.

Vitamíny a minerály
Samostatnú kapitolu vo výžive gravidnej suky tvorí oblasť vitamínov a minerálií. Práve tu sa hocikto v snahe suke čo najviac pomôcť, dopúšťa chýb. Mnoho chovateľov sa celkom oprávnene obáva popôrodnej eklampsie (odvápnenia) sučky. Väčšinou k nemu dochádza cca okolo 14 - 20 dňa po vrhu, teda v čase, keď je na fenku z pohľadu dojčenia kladená najväčšia záťaž. K odvápneniu ale môže dôjsť aj pred pôrodom alebo tesne po ňom.
Veľkú úlohu pri vzniku uvedeného ochorenia hrá vápnik a to nielen v súvislosti s jeho množstvom v organizme, ale aj jeho pomer napr. k fosforu alebo horčíku. Chovatelia si dôležitosť vápnika uvedomujú a snažia sa eklampsiu veľkými dávkami vápnik obsahujúcich prípravkov predísť. Aj v tomto prípade menej znamená viac.
Organizmus sučky, ktorý dostáva vápnik v množstve ďaleko presahujúcom jeho momentálnu potrebu, si tento dôležitý prvok prestáva sám brať z potravy. Má ho predsa chovateľom predložený ako na dlani, prečo by sa teda namáhal. V čase najvyššej laktácie, keď sučka potrebuje zužitkovať úplne všetko, zrazu nevie, ako si z predkladaného krmiva vápnik vziať. Dostáva sa do situácie netrénovaného športovca. Mesiaca je vozený autom v obave, aby sa príliš neunavil, a potom ho niekto pošle behať maratón.
Chovatelia sa niekedy ťažko zmierujú s tým, že sklony k eklampsii sú veľmi často aj geneticky podmienenou záležitosťou a to ako z hľadiska určitých plemien, tak aj jednotlivých rodín. Z toho vyplýva, že suka, u ktorej sa opakovane problémy tohto typu objavili, by nemala byť ďalej využívaná v chove.

Žiadne veľké zmeny
Z pohľadu výživy majú určite o niečo jednoduchšiu situáciu chovatelia kŕmiaci granulami a to tými, ktoré sú určené pre gravidné sučky. Chybu určite nerobí ani ten, kto kŕmi tradične. Vždy by sa malo vychádzať z potrieb danej sučky, z jej kondície aj z toho, čo vyžaduje a naopak odmieta. Určite by sa nemali robiť žiadne rýchle a násilné zmeny, ale plynulo pokračovať v bežnej výžive.
Počítať treba aj s tým, že gravidná suka má zvýšené nároky na príjem tekutín. Je teda obzvlášť nutné dbať na to, aby mala k dispozícii dostatočné množstvo čistej vody.

Text: Vladimíra Tichá, LABVET BLOG, www.labvet.cz/blog/
Foto: Pixabay