Yorkshirský teriér a život s ním

Malý strapatý modrošedý psík s hnedou hlavou a labkami, nabitý živelnou energiou, s iskrou v oku, ktorému nesmie nič uniknúť. Tak na prvý pohľad pôsobí yorkšírsky teriér.

História
Nad jeho pôvodom si lámu hlavu aj najskúsenejší kynologičtí odborníci. Medzi jeho predkami patrili pravdepodobne už dnes vymretý Clydesdale terrier či Watter side terrier, Skyterrier a zrejme aj maltézsky psík. Yorkshirský teriér bol vyšľachtený chudobnými anglickými tkáči, ktorí potrebovali malého, ostrého a sebavedomého psíka, ktorý by Ohlídal ich obydlia pred nežiaducou návštevou a ochránil ich pred neustálym obťažovaním hlodavcami. Zároveň chceli, aby nebol náročný na kŕmenie ako veľký pes. Postupným sťahovaním tkáčov za prácou, as nimi aj týchto psíkov, sa ich chov rozširoval. Tiež ich používali baníci v baniach, kde títo statoční bojovníci mali za úlohu loviť potkany a iné škodlivé hlodavce. Ich postavy boli trochu mohutnejšie oproti dnešným jorkom, psíkovia vážili okolo 7 kg. Srsť nemali tak hodvábnu a dlhú. To vyplývalo z ich využívania k lovu, kde by im srsť súčasných jorkšír bola len na obtiaž. Tento psík bol tiež chovaný pod rôznymi názvami, dnešný názov Yorkshire terrier sa začal používať okolo roku 1860. Pre svoje skvelé vlastnosti a vysokú inteligenciu sa tento psík čoskoro stal miláčikom aj v tých najbohatších kruhoch ľudskej spoločnosti. Anglický Kennel club ho uznal ako samostatné plemeno v roku 1886 a v roku 1898 bol založený prvý Yorkshire terrier club na svete. Najznámejším predstaviteľom tejto rasy bol pes menom Huddersfi eld Ben, ktorý sa narodil v roku 1865 a bol považovaný za praotca všetkých jorkšírov. Bol vraj najlepším Zabíječ krýs v arénach, kde sa usporadúvali zápasy. Postupom času sa vzhľad jorkšírov menil, srsť sa stala hodvábna a dlhá, ich veľkosť sa zmenšovala. Výnimočné vlastnosti, inteligencia a temperament však zostali zachované. Dodnes môžeme pozorovať malé šteňa, ako si uloví plyšovú alebo gumovou hračku, odborne ju zahryzne, v papuľke s ňou zatrepe, rovnako ako predtým jeho predkovia zlomili týmto spôsobom potkanovi väz. Tvárou sa pri tom rovnako tak dôležito a čaká na pochvalu svojho pána.

Chov u nás
V skoršom Československu sa objavujú na výstavách v roku 1965, sú to dovezení jedinci. Prvý vrh šteniat nášho chovu sa narodil v roku 1966. Jork sa stal aj u nás veľmi obľúbeným a došlo k jeho rýchlemu rozmnoženie. V roku 1978 bol založený prvý český Yorkshire terrier club, ktorý združoval a združuje dodnes milovníkov tohto skvelého psieho plemena.

vzhľad
Výška sa pohybuje okolo 20 cm a váha okolo 3 kg, môže byť ale aj menšie. Sfarbenie srsti sa počas vývoja u jorkšírov mení. Šteňatá sú po narodení úplne čierna. Yorkshirský teriér má na hlave jemne zlatistú a dlhú srsť. Zvlášť dlhá srsť je na ňufáku a okolo uší. Výrazne zreteľné je rozdelenie farieb na tele. Na hlave je iba zlatisto pálená, na krku a tele tmavá, modrasto oceľová. Chvost je pokrytý srsťou tmavšieho odtieňa ako je telo. Srsť síce vyžaduje pravidelnú starostlivosť, na druhú stranu sa o nej stará úplne bežným spôsobom. Štandard popisuje jorkšíra ako veľmi kompaktného psa. Slovo kompaktný neznamená, že telo jorka musí byť kvadratické, ako sa často mylne popisovalo. Ono je skôr trochu dlhšia, každopádne nie príliš dlhé. Rovná horná línia je veľmi dôležitá práve tak, ako správny postoj končatín. Yorkshirský teriér vyniká pevným zdravím, je to zdatný a silný psík.

Malý hrdina aneb niečo málo o charaktere jorkšír
Čo sa týka povahy, yorkšírsky teriér je živý, inteligentný a niekedy trúfalý, milý a ostražitý. Nezaprie v sebe gény lovca potkanov, je to gurážny pes. Nezľakne sa ani väčších psov, ani votrelcov. Je preto dobrým strážcom, vždy hlasno ohlasuje cudzie návštevu. Je veselým aj spoločenským psom. Rád sa hrá s deťmi, bez problémov prijíma všetkých členov rodiny vrátane ostatných domácich zvierat, je však veľmi oddaný svojmu majiteľovi, ktorého až žiarlivo chráni.

Starostlivosť a výchova
Konečne prišiel dlho očakávaný deň a vy ste si priniesli domov šteniatko, ktoré vás pri výbere u psie mamičky niečím očarilo. Od chovateľa by malo byť odčervené a aspoň jedenkrát naočkované. U tak malého šteniatka ako je jorkšírek sa neodporúča venčenie, kým nie je aspoň druhýkrát preočkované, aby malo dostatok obranných látok. Môže sa doma učiť chodiť na buničinové podložky, na noviny, handru alebo na misku s podstielkou pre mačky. Jork je inteligentný a pri dôslednej výchove sa to čoskoro naučí. Aj vzhľadom k jeho šteňacou váhe (od 70 dkg do 1 kg) je to ďaleko najbezpečnejšie. Neskôr, až šteniatko vyrastie, si ešte venčenie v prírode užije dosť a dosť. Od príchodu do nového domova je potrebné šteňa dôsledne vychovávať. Predpokladá sa, že si nastávajúca majiteľ pred zaobstaraním šteňaťa prečítal jednu z mnohých kníh o výchove a chovu psov. Malý drobček zvádza k rozmaznávanie, ale verte, že dôslednou výchovou získate toho najlepšieho psieho kamaráta na dlhé roky. Pes je taký, akého si ho človek vychová a rozmaznávanie sa vždy vypomstí.

Srsť
Yorkšírský teriér je dlhosrsté plemeno a starostlivosť o srsť je potrebné sa dôkladne venovať. Malé psie bábätko treba niekoľkokrát denne cvične česať, aby si zvyklo na hrebeň a zistilo, že mu nikto česaním neubližuje. V dospelosti už mu to potom príde samozrejmá povinnosť. Ak však majiteľ usúdi, že tak malého tvora nebude trápiť česaním, potom v dospelosti, až to bude potrebné, psa neučeše, pretože sa nenechá, nebude na to zvyknutý. Tak dochádza u väčšiny jorkšír, ktorí nie sú zhotovované na chov a výstavy, ale len ako miláčikovia, na strihanie. Pán je pohodlný, nechce sa mu starať o dlhú srsť, a tak v lepšom prípade zájde do niektorého psieho salónu a nechá svojho kamaráta ostrihať. V horšom prípade ho strihá sám, a to potom sú často výsledkom takéhoto snaženia psíkovia jorkšírům nepodobný. Správna srsť jorka je dlhá, splývavá, na chrbte rozdelená cestičkou. Na hlave sú dlhé "vlásky" zopnuté do gumičky a tvorí akýsi vodotrysk. Gumička býva zdobená ešte mašličkou. Srsť na špičkách uší je treba do 1/3 zastrihnúť, aby ušká nezaťažovala. Upravený a načesanej jorkšír vyzerá majestátne a ušľachtilo, je radosť na neho pozerať. Malé šteňa netreba kúpať, ale dospelý jedinec by mal byť aspoň 1x za mesiac vykoupání psím šampónom. Je potom krásny a voňavý, srsť je lesklá a necuchá sa tak, ako keď je znečistená. Srsť psíkov, ktorí sú určení na výstavy, sa od útleho veku strieka norkovým olejom a po jednotlivých prameňov balí do balíčkov. Zostáva potom pružná, neláme sa, rýchlejšie rastie a pri svojej dĺžke sa neobrusuje. Výstavné jedinci potom majú
srsť niekoľkonásobne dlhšia, než je ich výška. Taký psík je potom odkázaný mať stále svoj kožúšok na natáčkach, inak by mu jeho dĺžka bránila v pohybe. Naučia sa s týmto však žiť a ani mu to potom nevadí, naopak sa mu dobre behá.

Ako sme k jorkšírům prišli
K nám do rodiny prišla prvá jokšíří slečna v roku 1990. Do tej doby u nás v domácnosti kraľovali dve perzské mačky. Vykastrovaný modrý kučeravý osemkilová kocúr Redi a modřeželvovinová grandinterchampionka Xilly. Nikdy predtým sme o obstaranie psíka neuvažovali, aj keď v minulosti (ešte za slobodna) som mala hrubosrstou Jazvečíky. Na výstave mačiek som sa dala do reči so známou a dozvedela som sa, že ich malá jorkšírov má šteniatka a že sa môžeme na ne prísť pozrieť. Mojej dcére bolo v tom čase desať rokov, a to je presne vhodný vek na obstaranie psíka. Netrvalo dlho a už sme pri tejto chovateľky mali s našou Katkou dohovorenú návštevu. Šteniatka vôbec nevyzerala ako ich mama. Bola skôr podobná malým dobrmánkům. Bola čierna, mala nad očami hnedé pálenie, ťapušky a bruško boli tiež hnedej. Bábätká bola čarovná! Doma som od našej Kačka nič iné nepočula, len o štěňátkách. A tých sľubov, čo mi dala! Sľubovala hory, doly. Za dva týždne sme sa išli ja a Katka (bolo to naše veľké tajomstvo pred naším tatkom), na tie krásne psie bábätka pozrieť ešte raz. A ajhľa, už to neboli malí dobrmánci, šteniatka už bola krásne strapatá, behala tak rýchlo, že sa nedala skoro chytiť. Ku KACC sa přišmrdolila tá najmenšia fenečka. Vzala ju do náručia, správala ju, až malá sladko zaspala, pritúlená ku kate. A bolo všetko jasné. 70 dkg malého tvora sa stalo členom našej domácnosti. Volala sa Beatrix Náš miláčik (tak to mala napísané v preukaze pôvodu), ale my sme jej hovorili Trixinka. Tento malý špunt si okamžite podmanil všetky členmi našej domácnosti, vrátane mačiek. A hlavne panečku. Ten mal snahu vzdorovať, nariaďoval nám s Káťou, že musíme Trixinku vrátiť, že jej doma nechce. Ale jeho presvedčenie mu dlho nevydržalo. Trixinka si obľúbila práve jeho. Stále za ním chodila, a to aj do kúpeľne a na WC. Zaspávala vedľa jeho nohy s bradou položenou na jeho priehlavku. Neskôr, keď vyskočila na kreslo a do postele, uvelebila sa tam bez okolkov, čo najbližšie pánovi, a pritúlená ho zbožne pozorovala, či pán niečo nepotrebuje. Ten bol jednoznačne len jej a svojim malým telíčkom (vážila v dospelosti 1,9 kg) ho ochraňovala celých 13 rokov. Mala niekoľko svojich zásad, ktoré striktne dodržiavala. Napríklad, keď ju pán držal na ruke, nesmelo sa na neho siahať. Raz sme stretli známeho, chcel mu podať ruku na privítanie, ale sa zlú sa potázal. Trixi vyskočila pánovi z náručia, ako papierový čert, a už visela na ruky podávajúceho. Pán bol predsa len jej! Inokedy zase k nám prišla návšteva, dala som na stôl chlebíčky. Avšak tie si mohol vziať len pán. Sadla si na stôl pred tanier a strážila. Beda, keby si niekto chcel vziať chlebíček, bolo to vylúčené. Patrili predsa jej pánovi! Bolo neuveriteľné, ako taký malý tvor dokázal rozmýšľať. Od Trixinky sme si nechali dcéru, potom vnučku. A už 18 rokov máme stále jorkšírov. Deti odrástli, máme už 2 vnúčatá, presťahovali sme sa z panelového bytu do domu so záhradkou. Na nej stále behajú malí, štekajúci, nebojácni strážcovia. Trixinka už niekoľko rokov odpočíva pod kameňmi stále kvitnúce skalky. Bol to Pán Pes (lepšie povedané pani psovi), ktorá zanechala v našom živote veľa krásnych zážitkov a nikdy na ňu nezabudneme. V súčasnej dobe máme 2 Yorkšírský dámy a je nám s nimy báječne. Chodí s nami všade, majú vychovanie na úrovni a nevieme si svoj život bez týchto strapatých obranár vôbec predstaviť.

záver
Yorkšírský teriér je živý, bystrý a veselý pes, ktorý je veľmi oddaný svojmu majiteľovi. Vďaka svojej milej povahe a roztomilému vzhľadu si získal mnoho priaznivcov a zaradil sa tak medzi najpočetnejšie psie plemená v SR.

Text a foto: Miluše Zachrdlová
Ak chcete pozrieť naše jorkšírov, navštívte stránku našej chovateľskej stanice hoka
www.volny.cz/hokami.cz/

Foto: Dominik Matúš, StudioRen