Ako na strach z veľkých psov?

Mám šesťročnú fenku westík. Asi pred dvoma rokmi som s ňou bola na návšteve u známej, ktorá má suku nemeckého ovčiaka. Keď sme tam prišli, zavrela ju do ohrady, samozrejme na nás stekala, a zrazu tu ohradu preskočila. Chcela si hrať, neublížila by. Ale moja sučka sa jej strašne zľakla, utekala pred ňou a kničela celú dobu, než sme ovčandu chytili. Od tej doby sa moja westice bojí veľkých psov. Keď ju Venčíte a proti nám ide nejaký veľký pes, skočí mi do náručia. Ako ju zbaviť strachu?

odpoveď:
U šesťročnej fenky to nebude ľahké napraviť, zvlášť keď problém trvá už dva roky. Dôveru k veľkým psom asi nebude mať už nikdy. Mali by ste ju však naučiť správnu reakciu v prípade stretnutia s veľkým psom a dá sa skúsiť aj tzv. Desenzibilizácia, teda pomalé odstraňovanie strachu s pomocou pokojného veľkého psa.
Najprv teda k bežnému stretávanie so psami na ulici alebo v parku:
Naučte fenečku dobre povel k nohe, najlepšie úplne bez vodítka. Trénujte to niekde na chodbe, na dvore, potom na lúke, kde nikto nie je. Vezmite do ruky neodolateľné maškrty (maličké kúsky tvrdého syra, sušeného mäsa a pod.), Dajte jej ochutnať, a ako začne mať poriadny záujem, svižne pochodujte, ukazujte ľavou rukou maškrtu a akonáhle sa pridá vľavo vedľa vás, dajte jej okamžite kúsok dobrôtky a povedzte k nohe. Pomaly upravujte postup tak, že sa rozídete a poviete povel, pochválite ju a až po pár krokoch odmeníte. Musíte to nacvičiť ako podmienený reflex - akonáhle sučka počujú k nohe, musí sa pridať k vašej ľavej nohe, aj keby trakaře padali, pretože sa jej to vždy oplatí. Netrvajte na tom, aby išla presne vedľa holene ako na cvičisku, stačí, keď sa drží vľavo vo vašej tesnej blízkosti. Keby nefungovali maškrty, kúpte novú pískacie hračku, najlepšie nejakého mäkkého malého plyšáčika (úžasné sú k tomu hračky Skinneeeze - len kožúšok s pískátkem, ľahko sa zmotáme do vrecka a psy z nich šalejú). Hračku jej nedávajte voľne na hranie, len za odmenu ju bude môcť krátko ponaťahovať, nech je jej vzácna a veľa o ňu stoja. Potom môžete smelo do parku. Pozerajte pozorne okolo a vašu fenku dajte vždy včas na vodítko, ešte než sama uvidí psa. Potom zavelí k nohe a dbajte na to, nech sa sústredí na povel a na vás. Choďte svižne, nezastavujte sa, nespomaľujte, cudzí pes sa vás predsa vôbec netýka. Vy predsa práve cvičíte naučený cvik k nohe a na to sa obe sústredíte. Keby sa sučka schovala za vaše päty, nechajte ju tam, to je v poriadku, ale akonáhle psa miniete, hneď zase zavelí k nohe. Pochváľte ju, dajte jej maškrtu, smejte sa, rozbehnite sa ... Proste seba aj fenku uvoľnite a radujte sa, akí ste pasáci. Keď budete dôsledná, sučka sa čoskoro naučí schovať sa vedľa vás alebo za vaše päty zakaždým, keď bude neistá, a nebude nikam utekať a skákať vám do náručia. Keby ste stretli voľne pobehujúceho veľkého psa, postupujte rovnako, len pri jeho pokuse o priblíženie vykročte rázne proti nemu, roztiahnite dlane a povedzte mu škaredé NIE! (Mazej!). Musíte pôsobiť presvedčivo, aby ho prešla chuť vašu fenečku skúmať. Tým jej ukážete, že ju dokážete ubrániť a že vedľa vás alebo za vami je úplne v bezpečí.
Ak máte možnosť dohovoriť sa s niekým, kto má veľkého hodného psa, poproste ho o spoluprácu. Cvičenie by sa malo robiť denne, ale samozrejme záleží na vašich časových možnostiach. Ide to robiť tak, že pes sa na vodítku prechádza v takej vzdialenosti, aby ho sučka registrovala, ale nebála sa a bola schopná s vami komunikovať a cvičiť. Prejdite sa s ňou niekoľkokrát rovnobežne s druhým psom, s povelom k nohe, pochvalou, maškrtením. A potom koniec, choďte preč. Urobte si značku, kde ste boli, a zajtra skúste o pol metra alebo meter bližšie k psovi. Zase minútku cvičenia, pauzu, ďalšie minútku cvičenia a preč. Postupne skracujte vzdialenosť a predlžujte dobu cvičenia, ale sučka sa nesmie začať báť, musí byť uvoľnená, veselá. Keby sa niečo zvrtlo, vráťte sa späť.
Cvičenie sa dá robiť aj inak: Stojíte a máte fenku vedľa nohy. Cudzí pes príde s paničkou a zastaví sa v takej vzdialenosti, aby ho vaše sučka videla, ale ešte sa nebála. Pes si na chvíľku sadne a odíde. Vy sa s fenkou bavíte, chválite ju, a akonáhle pes odchádza, smejete a radujete sa. Sučka by si mala uvedomiť, že keď zachová pokoj a sústredí sa na vás, pes sám odíde. Zase sa skracuje vzdialenosť a predlžuje doba expozície, teda doba, kedy cudzí pes sedí, poprípade sa prechádza pred vami.
Keby sa nedarilo a fenčin strach bol stále príliš veľký, než aby sa sústredila na cvičenie, bude dobré si dohodnúť schôdzku a naordinovať jej nejaké lieky proti strachu, ktoré jej začiatok cvičenia uľahčí. Viac o strachu a jeho odstraňovanie sa môžete dočítať v mojej knižke Babo, raď! Keď sa pes trasie od strachu.

MVDr. hana Žertová

Ďalšie odpovede na najrôznejšie otázky nájdete na www.hanazertova.cz