História:
Je to najmladší potomok rodiny kokeršpanielov. Pochádza z anglického kokeršpaniela, ktorého vyšľachtili chovatelia v Anglicku, v Amerike si chovatelia vyšľachtili svoj vlastný typ, ktorý sa dnes od pôvodného kokeršpaniela výrazne odlišuje. Zvláštne na tom je, že prikríženie iných plemien nebolo nutné. Proste sa len cieleným selektívnym chovom vyšľachtili plemeno nové. Za vyšľachtenie tohto nového plemena vďačíme americkému klubu anglického kokršaněla. Nový typ sa stal čoskoro veľmi obľúbený a tak bol roku 1940 vypracovaný vlastný štandard ktorý bol čoskoro po sebe schválený najprv britským Kennel Clubom po tej Americkým Kennel Clubom a ako posledný ho uznala FCI roku 1951.
Využitie a povaha:
Na rozdiel od anglického kokeršpaniela je ten americký iba výstavnom a spoločenským psom. S jeho dlhou srsťou by sa ako lovecký len ťažko uplatnil. Je to milý temperamtní veľmi mrštný pes. Je veselý, v žiadnom prípade nie je bojazlivý. V krvi mu síce koluje krv sliedičov, ale dnes je jeho funkcia čisto spoločenského psa tou jedinou. Je vhodný aj pre menej skúseného majiteľa, ktorý bude mať dostatok času na úpravu ako dlhé hodvábne srsti, ktorá spočíva nielen v kefovanie ale aj trimovanie prípadne aj v práci s holiacim strojčekom. Jeho aktívne duch vyžaduje veľa pohybu a športové vyžitie. Je inteligentný, schopný rýchlo sa učiť, vhodný ako pre život v meste ako aj na vidieku. Hoci má približne rovnaké lovecké schopnosti ako anglický kokeršpaniel, je v Európe používaný na lov len výnimočne.
vzhľad:
Ako bolo povedané v úvode, je to najmenší pes rodiny kokeršpanielov a to s výškou pod
starostlivosť:
Jeho srsť vyžaduje dôkladnú starostlivosť a časté kefovanie, inak srsť splstnatie. Pokiaľ je srsť dobre upravená, stáva sa z neho veľmi efektívne výstavný pes. U výstavných jedincov sa stretneme so zatřiháváním srsti.
Text: Eva Černohubová
Foto: Chovateľská stanica Danako
Prihlásením súhlasíte so spracovaním osobných údajov .