grécky durič

História
Toto starobylé plemeno bolo vyšľachtené v Grécku a špecializovalo sa na lov zajacov. Vzniklo už v stredoveku, pravdepodobne skrížením miestnych psov a duričov dovezených z iných častí Európy. Svojím vzhľadom veľmi pripomína balkánskeho (srbského) duričov. V dnešnej dobe sa využíva aj ako pastiersky pes na prácu s ovcami. Za hranicami svojej domoviny nie je moc známy.

povaha
Je to otužilý durič s veľmi jemným nosom. Lovia aktívne buď individuálne, alebo vo svorke vo všetkých typoch loveckých terénov. Má znelý a harmonický hlas. Je vytrvalý a bystrý, sebavedomý, čulý, nebojácny. Je to dobrý strážca. Pohybuje sa rýchlo a ľahko.

vzhľad
Je to stredne veľký pes, krátkosrstý, čierny s pálením, silný. S dlhou hlavou, s ušami strednej dĺžky, ktoré sú zavesené vysoko. Krk je svalnatý, bez laloku. Chrbát je dlhý, rovný. Hrudník je hlboký. Chvost nie je dlhý, dosahuje maximálne po päty. Končatiny sú silné, rovno postavené. Kohútiková výška: psy: 47 - 55 cm, sučky: 45 - 53 cm, Váha: 17 - 20 kg

starostlivosť
Starostlivosť o srsť je nenáročná. Vzhľadom na svoju povahu a pôvodu potrebuje veľa pohybu a zodpovedajúce pracovné vyžitie.

Zdroj: Štandard FCI 214 / 16.10.1959 / F