Grónsky pes

História:

Grónsky pes je jedno z najstarších eskimáckych plemien na svete. Spolu s Inuitmi (Eskimákmi) musela dopraviť z Ázie na ostrov Grónsko asi pred štyrmi tisíckami rokov. Tohto psa užívali Eskimáci pri love a pri transporte. Výber jedincov tohto plemena bol založený hlavne na kvalitách ako sú mohutnosť, odolnosť, vytrvalosť a sila. Avšak do úvahy bol braný aj atraktívny vzhľad grónskeho psa.

vzhľad:

Toto plemeno je veľmi silný polárny špic, ktorý bol vyšľachtený pre vytrvalú a namáhavú prácu saňového psa v arktických podmienkach. Pokiaľ nenarúšajú harmóniu psa a jeho pracovnej schopnosti, sú povolené aj mierne variácie vo veľkosti. Tento pes sa len nepatrne líši od eskimáckeho psa. Grónsky pes má v tvári nebojácny a úprimný výraz. Pes dorastá 60 a viac cm v kohútiku, fena dorastá v kohútiku 55 a viac cm. Hmotnosť grónskeho psa štandard FCI neudáva, ale priemerne sa pohybuje v rozmedzí od 15 do 32 kg. Grónsky pes má kryciu srsť s podsadou. Podsada je jemná a hustá. Krycia srsť je hustá, rovná, hrubá, bez stôp vlnitosti alebo kučeravosti. Pomerne krátka je srsť na končatinách a na hlave. Dlhšie a bohatšie je na trupe. Huňatý vzhľad dodáva chvosta dlhá srsť na jeho spodnej strane. Grónsky pes môže mať akúkoľvek farbu srsti.

Povaha a využitie:

Grónsky pes je svojou povahou vhodný skôr pre ľudí milujúcich aktívny život. Je to vynikajúci spoločník, náruživý a neúnavný saňový pes. Toto plemeno je dominantný, samostatné a tvrdé samo k sebe. Grónsky pes neznáša samotu a aj k cudzím ľuďom je priateľský, preto nie je moc vhodný ako strážny pes. Ak sa používa ako saňový pes, nie je viazaný k žiadnej konkrétnej osobe. Silný lovecký pud preukazuje grónsky pes pri love polárnych medveďov a tuleňov. Keďže je tento pes samostatné a svojhlavé povahy, nie je jeho výchova zrovna jednoduchá. V prvom rade je toto plemeno ťažný pes a do rodiny sa veľmi nehodí.

starostlivosť:

Grónskeho psa nemožno správať v uzavretých miestnostiach. Jeho srsť nevyžaduje veľa starostlivosti. V období pĺznutia by ho však majiteľ mal pravidelne kefovať.

Text: Martina Exnerová