Írsky teriér

História:

Plemeno bolo vyšľachtené v 18. storočí v Írsku. Jeho predkovia boli írsky pšeničný teriér a čierno-pálený teriér. Prvý štandard plemena bol vydaný roku 1878. Zahloubáme Ak sa ďalej do histórie, zistíme, že írsky teriér existoval už dávno pred 18. storočím, avšak v neustálenej forme. Zmienky o ňom nájdeme napríklad v starých stredovekých írskych rukopisoch. Angličania označujú toto plemeno tiež ako "dare devil" - čo znamená "odvážny diabol". Z počiatku bol tento typ teriéra využívaný hlavne na ničenie škodnej a stráženie. Zodpovedala tomu jeho ostrosť a nebojácnosť. Našli by sme aj zmienky o írskych teriéroch, ktorí pásli stáda - jeho využitie bolo skutočne rozmanité.


Povaha a využitie:

Hoci írsky teriér sa dnes už nevyužíva na hubenie škodnej, môžeme ho často vidieť pri práci v lese či ako spoločníka. Ojedinele ho môžeme vidieť v službách polície či ako psa záchranárskeho. Jeho povaha je typicky teriéra. Dobre vychádza s deťmi a je viazaný na svoju rodinu. Je odvážny a trúfalý, radostný a aktívne.


vzhľad:

Pes má v kohútiku do 45 cm , Fena o niečo málo menej. Váha sa pohybuje okolo 12 kg . Krycia srsť je veľmi tvrdá, zatiaľ čo podsada je mäkšia a jemnejšia. Srsť pôsobí rozlámaným dojmom. Sfarbenie je hrdzavé, od pšenično-žltého do jasne-červeného. Jeho hrudník je hlboký. Celkovo pôsobí pes pevným statným dojmom. Uši sú tvaru písmena V - preklopené dopredu. Srsť na ušiach môže byť tmavšie farby. Oči sú tmavé farby s priateľským výrazom.

starostlivosť:

Keďže ide pôvodom o pracovného psa, nie je dobré ho nechať len tak zaháľať. Je dobré ho brať na prechádzky či ho zamestnať nejakými inými aktivitami. Srsť je dobré raz za čas prečesať kovovým hrebeňom. Čo sa týka výstavných jedincov, je úprava srsti mierne náročnejšie. Výchovy musí byť dôsledná. Hodí sa aj do mestského bytu.