29.11.07 Plemena

Japan-Chin

Tento článok je preložený pomocou Google Translate. Na jeho ručnom preklade pracujeme. Ďakujeme za pochopenie.

História

Tento malinký psík je v Japonsku známy už viac ako 1400 rokov, ale jeho korene v Číne zasahujú ešte oveľa hlbšie. Japonci si po stáročia vytvárali originálne kultúru, ktorá sa hodí iba pod posvätnú horu Fudžisan a na ostrovy okolo nej. Podľa jednej starej povesti zavítali jeho predkovia do ríše Vychádzajúceho slnka niekedy v 8. storočí. Ako dar čínskeho cisára sa tam vraj dostali cez Kóreu. Vtedy sa ešte veľmi podobali svojmu príbuznému pekinéz. Vysokú spoločnosť zaujali natoľko, že im pripravila raj na zemi. Sýtili je najlepšími pokrmy a obkladali hodvábnymi poduškami. Čoskoro boli vyšľachtené stále menšie a menšie jedinci, a veľmi sa dbalo na to, aby boli medzi sebou párenie iba psíky z jedného paláca. Táto silne príbuzenská plemenitba viedla cez mnoho generácií k stále menším a krehkejším psíkom, až vyložene k \ "drahocennosti \". Dámy tejto spoločnosti je nosili v rukávoch svojich kimon alebo je správali v bambusových klietkach, ako vzácne a okrasné vtáky. Dostávali sa aj do chrámov, kde im bolo zvlášť naklonené božstvo. Malý psík bol zobrazovaný na mnohých vázach, drahých predmetoch i obrazoch. Stal sa hrdinom mnohých japonských bájí a povestí.
Názov chin sa odvodzuje od slova čin, čo znamená vzácnosť. V Japonsku sú známi pod menom činkoro.
Prvé informácie o
Japan Chino v Európe sa objavujú už v 17. storočí. Vtedy je misionári doviezli manželke anglického kráľa Karola II., Princeznej Kataríne Portugalskej. Potvrdené dejiny Chino sa však píšu až od roku 1880, kedy japonský vyslanec Šinzó Aoki priviezol párik činov nemeckej cisárovnej Auguste. Ďalšie ich putovanie začína v Anglicku, odtiaľ sa dostávali do ďalších častí sveta. Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko - vďaka týmto štátom, kde sa našlo pár jedincov, toto plemeno nevymrelo, ale dokonca sa rozšírilo do takej miery, že niektorí chinovej putovali späť do svojej krajiny, do Japonska.
U nás sa
Japan chin začal objavovať v malom množstve na výstavách už za prvej republiky a ani dnes nenájdete veľké množstvo chovateľov tohto plemena. Bohužiaľ, aj napriek vynikajúce povahové vlastnosti china sa venuje chovu len úzka skupinka nadšencov

vzhľad

Celkový vzhľad: malé, elegantné a hrdé plemeno s bohatou srstou. Široká a plochá hlava. Dĺžka tela sa rovná výške v kohútiku (kvadraticky).

Veľkosť: Kohútiková výška u psov 25cm, sučky trochu menšie
Hlava: pomerne veľká, lebka široká a guľatá, stop hlboký s veľmi krátkym a širokým nosom. Nosná huba je široká s veľkými nosnými dierkami a tmavá. U psov s bielo-červeným osrstením je prípustný nos mäsovej farby. Široká a krátka papuľa s ľahko vystupujúce spodnou čeľusťou. Chrup biely a silný, tesný predkus: kliešťový skus je povolený.
Oči: veľké a guľaté a mierne vystupujúci, veľmi ďaleko od seba ležiace a temne čierne.
Uši: trojuholníkové a visiace, s peknou (hodvábnou) dlhou srsťou, široko nasadené.
Krk: skôr krátky, tučný a rovný, vysoko nesený.
Trup: hrudník primerane široký a hlboký, dobre klenuté rebrá, krátky a rovný chrbát, široká partie bedier. Ľahko zaoblený chrbát. Brucho ľahko vtiahnuté.
Chvost: nesený na chrbte, bohato pokrytý hustou hodvábnou srsťou. Srsť je na chvoste dlhšia ako na tele.
Hrudníka a zadné končatiny: hrudné končatiny rovné a jemných kostí, zadná strana končatín od lakťa nadol je pokrytá hodvábnou dlhou srsťou. Lakeť krátky, silný a rovný. Zadné končatiny primerane zauhlené, s dlhším osrstením.
Labky: malé zajačie labky, pružné vankúšiky. Pazúry prednostne tmavé.
Pohyb: elegantný, ľahký a hrdý
Srsť: textúra srsti: mäkká, hodvábna, hladká a dlhá. Osrstenie na hlave je krátke

celé telo je bohato pokryté dlhou srsťou, srsť nemá príliš hladko priliehať. Uši, hruď, panvové končatiny a chvost sú bohato a husto osrstené. Farba srsti je biela s čiernymi alebo červenými odznaky

Povaha a starostlivosť

Je vybrané a zdržanlivé povahy, ale súčasne dobromyseľný a milý.

Prečo som si vybrala japánka?

Chcela som malé plemeno, ktoré sa dá nosiť na ruke alebo v taške cez rameno. Nechcela som, ale u štěkaného psíka, leňocha, strašpitala, tiež nie moc vlezlého, alebo psíka s dlhou vlnitou srsťou čo sa musí denne kefovať a každé 3 mesiace strihať a tak som začala malé plemená sledovať. Moje nároky boli dosť vysoké, a už som si myslela, že ani takého psíka nenájdem. Potom som narazila na Japan-china.

Japánek nie je moc rozšírené plemeno a nebyť toho, že som na japánčí slečnu náhodou narazila, ani by som netušila, že nejaký japánek je. Pre začínajúceho chovateľov a milovníka psov i mačiek je japan chin ideálny psík. Japánek nie je tak krásny ako maltézačik, alebo bišonek, ale akonáhle si ho zaobstaráte bude rovnako pre vás tým najkrajším psíkom. Japánek si vás získa všetkým čo robí ako sa správa a v prvom rade ako sa hovorí aj jeho údržbou.
Je to veľmi pokojný, milý, spoločenský, vyrovnaný a zároveň nebojácny psík s antidepresívny povahou. Hovorí sa o nich, že je tak trochu mačka a každý kto raz mačičku mal a zaobstará si japánka veľa mačacích vlastností u toho psíka spozoruje. Veľmi miluje svojho pána a najradšej poliháva v lone svojho majiteľa. Má zvláštnu schopnosť, keď má pocit, že by mohol obťažovať tak sa zdvihne z lona a ľahne si na svoje miestečko odkiaľ, ale bude mať svojho pána stále pod dozorom, aby ho mohol ihneď nasledovať. Pelech miluje na vyvýšenom mieste, aby mal dobrý rozhľad. Človek si u japánka musí zvyknúť, že ho má stále niekde okolo seba. Od iných plemien sa japan veľmi rád češe. Jeho srsť je dlhá, rovná, hodvábna a teda sa nezamotáva a japánka to neťahá. Srts je samočistiaci a to každý kto miluje prechádzky ocení. Samočistiaci myslím tým, že naozaj všetko čo na prechádzke stretnete, nech je to lístie, kaluž, blato, sneh, prach atď. Všetko z neho skĺzne skôr než dôjdete domov. Na rozdiel napríklad od čarovných ši-cu, pudlov, boloňáčika, ktoré čaká kúpeľ a dlhé sušenie, pretože všetko čo stretli na vychádzke sa vlepí alebo namotá do srsti a majiteľovi nezostane nič iné, než psa dôkladne vyčesať, vykúpať a vysušiť. Kto by potom mal náladu na dlhšiu prechádzku ísť? Japánek si sám ošetruje srsť to je jeden z bodov kedy je veľmi podobný mačke. Je veľmi čistotný, svojou bežnú potrebu (ak nejdete von) chodí robiť na mačacie piesok. Japan alebo tiež japančin veľmi dobre znáša deti a iné psy. Možno práve preto je jeho výraz veľmi podobný detské nevinné tváričke plné mimických výrazov, niekto hovorí, že je podobá opičke alebo gremlinc. Z jeho výrazu ihneď spoznáte po čom japánek túžia a alebo či ho niečo trápi. Niekedy dokonca rozpráva a to je veľmi zábavné. Toto plemeno vás prekvapí svojou inteligenciou a oddanosťou. Kým človek nemá japánka doma, nemôže oceniť jeho povahu a vynaliezavosť. Je pravda, že sa nemôžete s japánkem nikdy nudiť. Je to hračka, ktoré nevybijú batérie a ešte je vám vďačná, že si s ňou hráte a hru tú japánek vyhľadáva a miluje. Každú vašej priazeň vám psík opätuje svojou neskonalú láskou a oddanosťou k vám. Japánek je malý a pokojný preto ho môžete brať všade so sebou. Keď japánka necháte doma nikdy sa vám nestane, že by doma štekal, plakal, niečo roztrhal alebo rozbil. Poslušne na vás počká a potom vás nežne a milo privíta. Fenky japánků sú obetavé mamičky. S oddanou starostlivosťou a láskou sa starajú o svoje šteniatka a vychovávajú ich hrou, ale zároveň sú aj prísne a dôsledné matky. Starostlivosť o úpravu japánka nie je vôbec zložitá a nezaberie vám skoro žiadny čas. Každú voľnú chvíľku si japánek u vás vyberie pre to, aby vám preukázal len lásku a dôveru v neho vloženú. Psík nemá rád nezáujem a odstrkovanie. Čím viac mu venujete lásky tým viac on vám jej vráti.

Text a foto: Jana Panochová
Chovateľská stanica plemena Japan- Chin z Kvetu Rhododendron

www.japanchin.estranky.cz