japonský špic

História

Napriek názvu plemena nie je typickým predstaviteľom rodiny ázijských špicov. Niektorí odborníci ho považujú za určitú zmenšeninu samojeda, ktorá sa na začiatku 20. storočia vyšľachtila v Japonsku, väčšina expertov sa však domnieva, že jeho korene siahajú do Európy, pretože rozdiely medzi japonským a nemeckým špicom sú malé. Plemenný štandard uvádza, že za predka japonského špica je považovaný veľký biely nemecký špic, ktorý sa do Japonska dostal okolo roku 1920 cez Sibír a severovýchodnú časť Číny. Okolo roku 1921 bolo plemeno prvýkrát vystavované na výstave psov v Tokiu. V roku 1925 boli importované dva páry bielych špicov z Kanady. Do roku 1936 pribudli ďalšie importy z Kanady, USA, Austrálie a Číny. Po druhej svetovej vojne bol v roku 1948 japonským kynologickým klubom vytvorený jednotný štandard, ktorý je vo svojej podobe v podstate platný dodnes.

Povaha a využitie

Inteligentný, veselý, hravý, učenlivý, odvážny, ostražitý a chápavý pes. Je temperamentný, ale vie aj leňošiť. Chovatelia tohto plemena uvádzajú, že ich psy dokonca sledujú televíziu. Japonský špic nesmie byť hlučný (na rozdiel od nemeckých špicov, ktorí štekajú radi). Zle znáša odlúčenie od svojej rodiny. Čo sa týka využitia, jedná sa o spoločenského psa, ktorý má vďaka svojej hravosti a čulosti v obľube rôzne psie športy, ako je napríklad agility či flyball.

vzhľad

Najtypickejšími znaky sú hustá čisto biela srsť, špicatá papuľa, trojuholníkové vztýčené uši a dobre osrstený chvost nesený nad chrbtom. Silná konštitúcia vytvára dobre vyvážený celok, jeho harmonická krása vyjadruje oduševnenosť, vznešenosť a eleganciu vlastné tomuto plemenu. Hlava je stredne široká a zaoblená. Oči stredne veľké, mandľového tvaru, posadené máličko šikmo, tmavé. Uši vysoko nasadené, malé, trojuholníkové. Krk stredne dlhý, s dobre vyvinutým svalstvom. Chrbát rovný a krátky. Hrudník široký a hlboký, rebrá dobre vyklenutá. Chvost je vysoko nasadený, stredne dlhý. Krycia srsť je rovná a odstávajúce. Podsada krátka, mäkká a hustá. Na tvári, ušiach, prednej strane predlaktia a pod pätami je krátka srsť, zvyšok tela je pokrytý dlhou hustou srsťou, obzvlášť od krku k pleciam a predhrudí tvorí srsť krásny golier. Farba je čisto biela. Výška v kohútiku: psy: 30 - 38 cm, sučky: o trochu menšia ako psi.

starostlivosť

Hoci hustá srsť evokuje prácnu starostlivosť, tak vďaka samočistiace schopnosti nie je tak náročná na údržbu. Srsť stačí poriadne vykefovať zhruba raz týždenne, v čase pĺznutia samozrejme častejšie. Od svojho pána vyžaduje japonský špic veľa pozornosti.

Zdroj: FCI-Standard č. 262 / 16.06.1999 / GB

Foto: Japanese spitz (Nihon Supittsu) Simba Tsar Zverei, Kiev Ukraine, autor: Yuliya Strizhkina; Ilona Didkovska