Kľudový a aktívny režim psa

Malá šteňatá ešte u chovateľa dodržiavajú pravidelný režim, kedy po dvoch hodinách sa striedajú aktívnej fázy s kŕmením a odpočinkom, šteňatá k tomu režimu spravidla nie je potrebné nijako nútiť, ak je pravidelne kŕmime, zachovávajú ho sama. Postupne sa s vekom šteňaťa predlžujú intervaly medzi kŕmením a vzrastá doba bdelosti šteniat. Kŕmenie a odpočinok je novým majiteľom vždy vysvetlený, otázky sú však najmä okolo pohybového režimu psa - čo je pre jedného psa preťažovaním, je pre iného zanedbateľný fyzický výkon, ktorý ho iba Rozjarte.

Pohybová záťaž:

Určenie presnej pohybovej záťaže, ktorú by rastúce šteňa malo vydržať, je ťažké. Pre niektoré šteňatá už sú 30 minútové prechádzky príliš, pre iné to nestačí, niektorým stačí naopak aj päť minút. Šteňaťu musíme poskytnúť možnosť sa niekoľkokrát denne vybehať a vyvenčiť denne tak, aby ho to úplne nevyčerpalo. Ani polročný pes nemá ešte dostatočne vyzretú kostru, ani svaly nie sú na zvýšenú záťaž pripravené a nie je teda vhodné nadmerne ho zaťažovať horskými túrami alebo počas pri bicykli a na jeho pohybovom aparáte by sme mohli preťažovaním napáchať veľké škody. Najmä sa to týka veľkých molossoidných plemien a retrieverov. Pre takéto aktivity sa šteňaťom je treba brať batoh, tašku alebo košík, kde si šteňa môže dostatočne oddýchnuť počas cesty.

Po ukončení rastu je možné začať s dlhšími vychádzkami a postupne je možné brať psa k bicyklu, pri ťažších plemien a plemien s problémami s kĺbmi by sme však k tejto aktivite mali pristupovať neskôr a veľmi opatrne ao jazde psa pri kolu si podrobnejšie povieme v najbližších dieloch. Ako konkrétne plemeno zaťažovať je dobré sa poradiť s veterinárom aj chovateľom.

Ďalšie obvyklou chybou mnohých majiteľov je predpoklad, že ak majú záhradu, so psom nie je potrebné chodiť na prechádzky. Pes sa po záhrade bude prebiehať len vtedy, keď k tomu bude mať nejaký dôvod - stráženie, honba za mačkou, vtáky ap., Ale rozhodne to nebude dostatočným vybitím jeho prirodzené potreby aktivity. Taký pes bude polihovať po záhrade a čakať na podnety, ktoré mu niekto zaistí. Ak takéto podnety neprichádzajú, nájdete si nejakú zábavu sám v podobe hrabanie, okusovanie rohožky a plotu či dverí, preskakovanie plotu a utekanie, nadmerného štekanie alebo vytie. Nie je ani potreba komentovať, že z takých činností nebude mať radosť majiteľ ani jeho susedia.

Procházka však nezabezpečuje len dostatočný ventil pohybové potreby psa, ale je pre neho tiež zdrojom mnohých podnetov, uspokojuje jeho teritoriálne správanie a dopraje mu zoznamovanie sa a hry aj s ostatnými psami, čo je veľmi dôležité do budúcnosti a pomôže to zamedziť mnohých psím pranicím, plynúcim iba z toho, že určitý nesocializovaný pes sa nevie medzi príslušníkmi svojho druhu správnym spôsobom správať.

Odpočinok a spánok:

Vždy doprajte svojmu psovi odpočinok po kŕmení, najmenej hodinu, ale radšej dve, aby ste tak zabránili tráviacim ťažkostiam. Pes musí mať dostatok času a energie správnym spôsobom stráviť požitiu potravu. Pes by mal mať pokojné miesto na spanie, kde nebude rušený.

Šteňatá by sme nemali zo spánku budiť, toto je potrebná najmä ustrážiť u detí, ktoré len ťažko odolávajú roztomilému šteniatku a vyťahujú ho z pelechu a rušia jeho odpočinok.

Psy dokážu prespať až 17 hodín denne a väčšinou sa skvele dokážu prispôsobiť odchode majiteľa do práce, kedy spí, je však potrebné ich pred tým dôkladne vyvenčiť a dopriať im pohybových aktivít na prechádzke, aby sa prirodzene unavili. Tým sa pochopiteľne nemyslí je na päť minút vystrčiť pred dom, kde sa stihnú sotva raz vycikať, ako toto často môžeme vidieť na niektorých sídliskách, kde potom takí znudení a nevyvenčení psi po chvíli začnú vyť v bytoch alebo demolujú bytové zariadenie a nadmerne štekajú. Pri návrate pána domov by však mala nasledovať dostatočná aktivita pre dobre odpočinutého psa. V noci pes opäť pokojne spolu so svojím majiteľom spí. Aj psie spánok je ľahký a hlboký. Hlboký spánok trvá max. 20-30% celkovej doby spánku. Z neho je psa spravidla ťažké vzbudiť a niektorí majitelia bývajú u strážnych psov rozčarovaní, že ich ostrý strážca niekedy zaspal príchod návštevy. Táto fáza spánku je však nevyhnutná a osočovať svojho strážnika z lenivosti je nezmyselné. V ľahkom spánku sú zmysly psa v strehu, oči má zatvorené, ale uchom registruje aj veľmi tiché zvuky.

Každý majiteľ psa alebo mačky vie, že sa im zdajú sny a nedávno to bolo aj vedecky dokázané. U mladých mačiatok aj šteniat často bývajú sny dojčiace, kedy pomlaskávají, sajú a vykonávajú zo sna tzv. Mliečny krok. Takéto sny môžete pozorovať aj na starších zvieratách, už však nie sú zďaleka tak časté.

Vlastným útulkového psíka kokeršpaniela, ktorého pôvod aj minulosť je opradený tajomstvom, tak, ako to často u útulkových zvierat býva. Indee je pozoruhodný tím, že šteká každú noc aj cez deň zo spania. Moc ma to prekvapilo, aj keď tento jav známy od psíkov predchádzajúcich, pretože toto pravidelne prevádzkuje každý deň i noc, hoci cez deň naopak nešteká vôbec. Nešteká ani na prechádzajúce ľudí a psov zo záhrady, nechávajú ho chladným mačky, a dokonca aj zvuk domového zvončeka. Jediný dôvod štekotu je pre neho to, keď vyjdeme von a má radosť a poňafává, lieta a skáče okolo mňa.

Premýšľala som o tom, či nemôže byť nejako frustrovaný z niečoho, čo prežil, že si štekot cez deň potláča a dopraje si ho hojne len v spánku, prípadne či sa mu nezdá niečo škaredé z minulosti, ale potom sa to krásne vysvetlilo:

Keď k nám prišiel, mal oči a zuby vo veľmi zlom stave a takisto mal akýsi malý nádor, čo sa všetko riešilo operatívne. Rana sa mu však zapálila a mal veľké bolesti. Po tú dobu vôbec zo spania nestekala, začal si poštěkávat, až bol zase v poriadku, keď odzneli bolesti a vrátila sa mu dobrá nálada. Z toho som usúdila, že jeho sny sú príjemné a zrejme si v nich hrá tak, ako to robí, keď šteká v bdelom stave radosťou z prechádzky.

Nechcela by som však svoje pozorovanie nejako zovšeobecňovať na ostatné psy. U ostatných psov i mačiek som sa stretla často nielen so sny radostnými, kedy niekoho prenasledovali v spánku, ale aj sa sny úzkostnými, kedy sa naozaj vo sne báli a zavýjali.

Jedna má mačka, ktoré sa zrejme zdalo, že sa sama stala niečí korisťou. Javila zo spánku značný nepokoj, úzkostne mňaukala a triasla sa. Aby som ju prebudila zo zlého sna, opatrne som ju pohladila, mačka ale začala bezhlavo prskať, vrčať a škrabať. Zrazu však precitla a ako blesk ju zasiahlo poznanie, že išlo len o sen a razom sa upokojila. Zrejme jej tiež došlo, že neprávom svoju obranu namierila proti mne a celý deň potom za mnou chodila, vnucovala sa a naozaj to vyzeralo, akoby sa za svoje konanie nejako chcela ospravedlňovať, aj keď viem, že to tak isto nebolo.

Elizabeth Marshall Thomasová v knihe Spoločenský život psov opisuje situáciu, keď sa jednému z ich psov prisnil úzkostný sen a druhá fena k nemu prišla a olizovaním ho prebudila; cítila Patna jeho nepríjemný duševný stav a vedela, ako mu pomôcť.

Text Dana Bočková

www.utulky.estranky.cz