Krátky rozhovor s Martinom Zounar

Herec Martin Zounar sa narodil v Orlických horách, kde sa od detstva pohyboval v blízkosti hospodárskych zvierat. Preto nie je divu, že sa zvieratá stala súčasťou jeho života. K rovnakému prístupu vedie aj svoju dcéru Claudiu (4).

Aké skúsenosti so zvieratami máte z detstva alebo dospievania?

Vyrastal som na dedine v Orlických horách, konkrétne v Osečnice, kde sa narodil aj môj otec. Tiež som trávil čas u babičky a musím povedať, že sa mi zaryli do pamäti základné hodnoty správanie k zvieratám. Babička mala dve kravy a okrem nich potom samozrejme ešte kačice, husi, sliepky, kozu a prasa. Ako malé dieťa som strávil strašne veľa času tým, že som si v chlieve hral so zvieratami. Babička mi hovorila "teľaťom alebo krave môžeš pokojne dať prst do pusy. Ale prasaťu nie, to by ťa uhryzlo. "Naučil som sa tam veľa vecí. Tiež som strávil veľa času na poli, hrozne ma to bavilo. Čoby pätnásťročný chlapec som potom uvažoval o tom, že by som sa stal dokonca veterinárom alebo zootechnikom.

A bol ste aj u toho, keď sa zvieratá rodila?

Zažil som dvakrát rodenie teliat, potom som si to dokonca raz skúsil. Bolo to v Bielom Újezd, kde sme mali chalupu. Býval tam sedliak Pepa Hanuš, ku ktorému som chodil na brigádu, a práve tam som mal možnosť byť pri pôrode teliat. Raz som zaviazal krave nohy a sám si vyskúšal ťahať z nej teľa.

Máte nejaké skúsenosti s exotickými zvieratami?

Pamätám si, ako som v Maroku narazil na škorpióna. Liezol mi po posteli a skoro som si na neho ľahol. Musím sa priznať, že som bol dosť vydesený.

Aktuálne ste sa stal patrónom projektu na pomoc zvierat v lesnej zoo, čo Vás k tomu viedlo?

Deti by mali poznať a navštevovať aj zvieratá, ktoré sú s nami spätá a ktorá patrí k našej krajine. Nech je to havran alebo jeleň. A práve v lesných zoo je ľudia môžu vidieť. Už tam chodí aj škôlky a berú to ako náučný chodník. Bola by veľká škoda, keby takéto projekty zanikli, preto je potrebné vedomie o lesných zoo ďalej rozšíriť a podporiť ich. K tomu slúži aj táto akcia, kedy ľudia môžu sami na facebooku Minimax ( www.facebook.com/Minimax.TV ) hlasovať, ktoré lesné zoo sa dostane pomoci od stanice Minimax.

Myslíte si, že existuje medzi ľuďmi a zvieratami nejaká podobnosť?

Samozrejme. Napríklad pes je taký, aký je jeho pán. Môže byť napríklad "bojového plemena", ale keď na neho jeho majiteľ prenáša svoju pozitívnu energiu, tak sa to jednoducho prejaví. Myslím si, že pes nie je nikdy zlý, je to chyba pána aj okolia, ako na neho pôsobí.

Ako vštepujú lásku k zvieratám svojim deťom?

Claudie od narodenia vyrastala so psami. Malé mimino má nejakú karanténu, ale dá sa povedať, že od 5 alebo 6 mesiacov s nimi trávila čas. Bola odjakživa vedená k tomu, aby sa k zvieratám správala slušne as láskou. Nech totiž psovi dôverujete akokoľvek, keď máte doma malé dieťa, vždy na oba musíte dávať pozor a byť pri nich. Je jedno, či vlastníte bulteriéra alebo čivavu. Aj miniatúrne čivava môže odhryznúť malému dieťaťu nos. Preto by malo byť povinnosťou učiť zviera, ale ii dieťa, aby sa správalo ohľaduplne. Myslím, že je to predovšetkým na rodičoch, ako svoje deti vedú. Mali by ich vychovávať k tomu, že zvieratá k nim patrí, a preto by sa k nim mali správať pekne as úctou. Trebárs v televízii dcéru nechávam pozerať na detské relácie, kde vystupujú zvieratká. Najviac u nás frčia Minimax. Claudie má najradšej reláciu Horseland o koníčkoch.

Chcete, aby sa vaša dcéra tiež stretávala s hospodárskymi zvieratami?

Ona sa s nimi stretáva pravidelne. Chodíme často do zoologickej záhrady aj do lesnej zoo a pravidelne chodíme na dedinu za známýma, ktorí vlastnia rôzne domáce zvieratá. Takto to funguje.