Množiarne - peklo na zemi

Rozpačito vytáčam číslo v telefóne a nechávam ho vyzváňať. Prichádza neznámy človek a ja sa dostávam dovnútra. V duchu si pomyslím, že by mala byť na dverách ceduľa s nápisom: "Iba na vlastné nebezpečenstvo" vzhľadom na to, čo ma čaká ...

Ten pohľad je hrozný. Všade je veľa ľudí a len minimum fotoaparátov a kamier. Nikto nechce, aby sa tento obrázok rozšíril do sveta, a tak starostlivo miesto stráži a kontrolujú každý z urobených snímok. Jedna z organizácií na ochranu zvierat urobila majstrovský kúsok a odhalila veľmi rozsiahlu množiarne, kde boli chované desiatky psov pre veľmi tučný zisk.

hrozný pohľad

Vo chvíli, keď som vošla za tá stará hrdzavá vráta, sa mi urobilo zle od žalúdka a do očí sa mi nahrnuli slzy. Diaľky som pozorovala snáď stovky starých a špinavých prepraviek na zvieratá, ktoré boli naskladané vedľa seba, aby utvorili dlhý rad v bývalom starom statku (alebo snáď bývalom kravíne). Každý človek má nejakú predstavu, aký veľký môže kravín byť, avšak snáď nikto, kto to nevidel na vlastné oči, netuší, ako vyzerá starý kravín plný prepraviek pre psov, ktoré sú naskladané na seba a tvoria niekoľko radov dlhých desiatky metrov. Do výšky siahajú tak vysoko, kam až dospelý človek dosiahne, aby si dokázal vybrať psa alebo šteňa z klietky.

Človek sa neubráni slzám

Pocity, ktoré sa zmocní kohokoľvek, kto vstúpi dovnútra, sa nedajú slovami opísať. Mužov aj ženy bez výnimky zachvacuje tiesnivý pocit a obrovská hrôza. Hoci sú tu ľudia, ktorí sa touto prácou živia a robia ju bežne, každý deň zachraňujú zvieratá a poskytujú im pomoc, na tento pohľad a pocity s ním spojené si nikdy nezvyknú. Takmer nikto sa neubráni slzám. Je to ako keď všetky zábrany povolí a človek sa tvárou v tvár stretne s peklom. Len ťažko sa dá sústrediť na prácu, keď sa všade okolo rozlieha psie kňučanie a plačlivé nariekanie, ktoré rozbíja srdce na tisíc kúskov. Väčšina psov chovaných v množírnách (zvlášť potom v týchto obrovských) je k človeku veľmi nedôverčivá, agresívne a ustráchaná. Nestretla sa totiž s ničím iným, než s hrubým zaobchádzaním a ľudskou krutosťou. Nepoznajú pohladenie, mnohokrát ani cudzí pach. Jediný, koho poznajú, je ich trýzniteľ - človek, ktorý im takýto život s pokojným svedomím pripravil. A to len z toho dôvodu, aby sám mohol sedieť doma v sedačke za desaťtisíce, pozerať sa na plazmovú televíziu a vychutnávať si najkvalitnejšie alkohol na prípitok, aby sa mu ešte viac darilo. Toto všetko si totiž zaobstará napríklad za jediný mesiac špinavého obchodu so šteňatami. Taký človek nemá žiadne zľutovanie. Je mu jedno, že má popri za domom chátrajúcej kravín plný zúfalých zvierat, do ktorého fúka a v mrazoch tam veľa psov zomiera. Zvieratá sú podvyživená, feny mnohokrát vykrvácajú pri nepodarenom pôrode, alebo psy proste umierajú vyčerpaním a chorôb.

Nedôvera k ľuďom

Psy z množíren sú veľmi ustráchaní a bráni sa, hoci by si človek želal, aby ich mohol všetky vziať do náručia a zabezpečiť im naozajstný a láskyplný domov. Nie je ničím výnimočným, že títo psíkovia ani nechcú z prepravky von, aby sa na ne mohol pozrieť veterinár, alebo aby im bola poskytnutá potrebná pomoc. Mnoho rokov bol stiesnený box ich jediným domovom. Je to ich útočisko, hoci je plné výkalov. Psie kožúšok je tak špinavý a strapatenie, že sa bude musieť ostrihať. Ich pazúriky sú zarastené do mäsa a bolí pri akomkoľvek dotyku, ich srsť je plná lysých a mokvajúcich miest, kožúšky sú často plné parazitov. Niekedy sa v prepravkách nájdu dokonca kostry mŕtvych šteniatok.

Len zisk, žiadny súcit

Hoci sa jedná o stvorení, ktoré majú človeku predovšetkým robiť radosť, títo psi nemajú tušenie, že existuje ešte nejaký iný svet za dvierkami klietky, alebo že existujú tiež dobrí ľudia. Títo psi nezažívajú nič iné, než veľmi kruté zaobchádzanie pre zisk. Zárobok je veľakrát tak veľký, že mesačne prevyšuje priemernú českú mzdu napríklad aj desaťkrát ...

Text: Simona Smith

Viac sa dozviete na www.tovarnanastenata.cz (webová stránka bude spustená 1. februára)

Foto je ilustračné (psík z množiarne, ktorý oslepol na obe oči)