Monika Absolonová & # 8211; život naruby s Benjamín

Svojim speváckym výkonom na seba upozornila v muzikáli Karla Svobodu Dracula, kde zažiarila v hlavnej úlohe. Nasledovali ďalšie muzikály: Kleopatra, Traja mušketieri, Noc na Karlštejne a v poslednom čase obnovená premiéra Draculu a premiéra nového muzikálu Mona Lisa, kde skvele a s profesionálnym nasadením stvárnila titulnú postavu ženy zo slávneho obrazu. Pôvabná speváčka pôsobí síce krehko, ale určité odhodlanie a vnútornú silu so životom sa pobiť v sebe nezaprie. Svojho labradora Benjamín miluje, prežíva s ním krásne chvíle.

Mala ste vždy želanie mať svojho psa?

Chcela som vždy mať nejaké zviera. Odmalička som bola na zvieratá zvyknutá. Jedna babička mala jazvečíka Filipa a potom kokeršpaniela Dana. Pri druhej babičky bolo malé hospodárstvo, kde bol pre mňa ako malú holku priamo zvieracie raj. Vedľa psov tam chovali kone a kravu, sliepky a husi. Rodičia mi ale nikdy nedovolili priniesť si domov nejaké zviera. Až keď som sa v dvadsiatich rokoch osamostatnila a odsťahovala do vlastného bytu, nastal ten pravý okamih. Prvé, čo som si zaobstarala, bol pes.

Ako k tomu došlo?

So svojím priateľom, s ktorým som vtedy chodila, sme sa jedno popoludnie škaredo pohádali. Zrovna ten večer na muzikáli Dracula sa mi v klube zveril kamarát s tým, že sa mu narodila šteniatka labradora. Zajasala som, šteniatko by som chcela a obzvlášť od labradora, ktorí sa mi vždy páčili. Je o ne veľký záujem, ale keby som chcela, jedno šteňa by mi nechal. Hlavou mi prebehla popoludňajšie hádka. Bude asi rozchod, zostanem sama. Sľúbila som, že sa na šteniatko prídem pozrieť. Medzitým sme sa s priateľom do večera uzmierili. Povedala som mu o psíkovi a on ma nabádal, že na neho nebudeme mať čas a ako to zvládneme? Usúdila som, že má asi pravdu. Napriek tomu sme tam druhý deň spolu išli. Vybrala som si najmenší čierne šteniatko z tej tlupičky a vzala si ho na klin. Bol to psík. Hladila som ho, upokojovala a po nejakej dobe som ho vrátila k ostatným šteňatám. Hrozne kňučal a plakal. Hovorila som mu: Ja si ťa nemôžem vziať! Bol dojemný, stále ma hľadal a nariekal. Volali ďalší záujemcovia, či je psík voľný alebo nie je. A ja som okamžite povedala: "Nie je!" Bol máj roku 1998, keď som si Benjamín viezla domov. A tým sa mi úplne prevrátil život naruby!

Dalo vám veľa úsilia ho vychovávať?

Mohla som sa mu v začiatkoch veľa venovať. Nijako som ho ale netrénoval, nebola som dôsledný chovateľ. Keď som mu dávala nejaký pokyn, vždy sa na mňa pozrel takým svojím psím pohľadom, ktorému nešlo odolať. Všetko som mu odpúšťala. Po jedenástich rokoch občas môj psie senior už s bielo prekvitnutou bradou i poslúchne. Vyrástla z neho psie osobnosť. Mám ho strašne rada a nemôžem si predstaviť, že by som ho nemala. Benjamín so mnou zažil takých vecí, že by som mu mala byť do smrti vďačná, že mi neutiekol.

Už sa vám niekedy zatúlal?

Niekedy mi zdrhne, ale vždy sa vráti. Keď už sa dlho nevracia, prežívam trauma, obchádzame útulky, celú Prahu a on sa potom po šiestich hodinách vráti. Tvári sa, čo šaliem, kde som ako bola? Vždy to vie zaonačiť, že som na vine vlastne ja a nie on! Trestať ho fyzicky nemôžem, len sem tam ho capne novinami alebo mu slovne pohrozme, že pôjde do salámy alebo do útulku.

Keď nie ste doma, ako zvláda byť sám?

Keď bol úplne malý, nemohol byť doma sám. Vždy niečo vykonal. Niečo rozhryzol, topánky, nábytok, diáre, knižky alebo šnúry v stene. Po roku sa málinko ukľudnil. Myslím si, že si to teraz užíva, keď je doma sám. Asi spí. Máme svoje ranné rituály. Keď mám dopoludnia voľno, vstávam v deväť hodín a ideme sa prebehnúť von. Posledné štyri mesiace som mala dopoludňajšie skúšky a musela som vstávať každý deň o hodinu skôr. A na to on nebol zvyknutý. Díval sa na mňa z pelechu, a asi si pre seba hovoril: "Ty si sa asi zbláznila! Takto skoro ráno nikam nejdem! Porušila si náš rituál! "

Pomáha vám s ním niekto v rodine?

Skôr mi s ním pomáhali babička s dedom. Vozila som ho k nim na prázdniny do Benešova. Ale keď sa presťahovali z domu do bytu, už je to pre nich náročnejšie. Majú ho radi a tak aspoň jedenkrát do roka im ho priveziem. Veľký Benjamín, ako babičku uvidí, vždy ju takmer porazí. Tá sa tomu smeje. Mamička a mladší brat taky pomáhajú. Aj keď on z toho veľa nadšený nie je. Niekedy mám pocit, že pes už ani nie je môj, ale náš! Benjamín mi ale dáva najavo, že predsa len najviac patríme my dvaja k sebe. Ako som teraz skoro nebola doma, tak si ma chce užívať. Mala som nedávno jedno dopoludnie voľné, ani sa odo mňa nepohol. Je úžasný spoločník. Obaja sme radi, že sme spolu sami. Ja si niečo čítam a on mi leží na nohách. Sme spriaznené duše!

Ako sa znáša s vodou?

Vonku v rieke alebo v rybníku sa rád kúpe, vo vani už nerád. Keď sme niekde blízko nejaké vodnej hladiny, okamžite tam skočí. Potom vylezie von, rozstrekuje okolo seba vodu a dáva mi najavo svoju radosť. Potom ho musím mokrého súkať do auta. Sú s tým komplikácie. Je to vodný pes.

Mal už nejaké zdravotné problémy?

Mal. Keď som ho raz práve vzala vykúpať k Vltave. Asi tam zrovna niečo vypustili, čo mu privodilo dosť hroznú kožná choroba. Pes sa musí ihneď doma vykúpať a poriadne umyť dezinfekčným šampónom. Benjamín sa to tak zapálila, až mu odpadávali kusy kože, ktorá mu hnila. Bolo to nepríjemné, rana zapáchala a veľa ho to bolelo. Liečba trvala asi dva mesiace. A potom raz mi ho niekto otrávil a musel chudák držať prísnu diétu. Inak žiadne problémy nemá. Chodíme na pravidelná očkovanie, až si myslím, že je viac očkovaný než ja.

Má nejaké potomkov?

Moc sme chceli od neho šteňatá, ale nikdy sa to nepodarilo. Neviem, asi je rúra. Ale vzhľadom k tomu, ako často utíkával, je celkom pravdepodobné, že niekde nejaké jeho potomstvo môže byť. Ale neviem o nich.

Máte nejakú peknú príhodu s Benjamín?

Raz som Benjamín donútila zúčastniť sa súťaže na šľachtiteľskej výstave. Má papiere, je to predsa čistokrvný labradorský retriever. Odtrhli sme si tam ale peknú hanbu. Keď mu povedali, aby šiel, tak bežal. Keď mu povedali, aby bežal, tak stál. Keď mu povedali, aby si sadol, tak si ľahol. Všetko robil inak, po svojom. Prišli tam taky moja mamička s mojou kolegyňou, speváčkou Hankou Křížková. Všetci psíkovia počúvali svoje pánov, len Benjamín si robil, čo sa mu zaumienil. Hanka sa na nás pozerala a revala smiechom. Aby tomu nasadila korunu, vykríkla: "No, čo? Síce nepočúva, ale zase má najkrajšie pleť! "Asi veľa kynológov na mieste omdlela. Benjamín je rovnako pre mňa ten najkrajší pes na svete, pretože je môj a pretože s ním zažívam skvelé chvíle.

Vďaka možná taky tomu, že má tak originálny charakter ... je svoj ...
On sa tiež dokáže uraziť. Hovorila som kedysi mame: "Mami, všimla si si, že reaguje ako človek?" A ona na to: "Čo, je to len pes! Pes nereaguje ako človek.! "A teraz s ním trávi oveľa viac času než predtým a hovorí:" On sa naozaj uráža, on je naozaj smutný! On má asi hlad, dala si mu najesť? "Po jedenástich rokoch ho mamka vzala za svojho. Je to smiešne. Ona, ktorá vždy hovorila, že nechce mať doma zviera a chlpy, že sú s tým len samé starosti a potom to neustále venčenie! Chlpov mám od neho doma milión, to je pravda. Môžem vysávať od rána do večera a chlpov tam stále bude požehnane. Jediné miesto, kam nesmie, je moja spálňa. Benjamín to rešpektuje. Keď je dlho sám doma, alebo aspoň ten pocit má, robí mi naschvály. Mám v izbe žiarivo červenú sedačku, ktorá je neustále celá čierna od jeho chlpov. Nesmie na ňu. Keď idem von, narazím na ňu stôl, aby na ňu nemohol vyskočiť. A on sa nejakým spôsobom na ňu dostane a celú ju povaľte. Teraz mi ju dokonca roztrhol. Moja mama hovorí, že môj byt je jedna veľká psia búda.

Čo rád jej, čím ho kŕmite?

Ráno mu dávam detské piškóty , tie miluje. Niekedy mu kúpim smetánek. K večeru dostane granule , najradšej má tie kuracie, lososovej mu nechutia. Niekedy je pri väčšej chuti, tak mu do granúl pridám masovú konzervu . Keď bol malý, nechcel žrať. Aby mi psík nezahynul ani hladom, uvarila som mu kuracie prsia. Uvedomila som si však, že takéto žrádlo pre psa je predsa len drahé a tak som nabudúce kúpila kuracie krky. Keď držal diétu kvôli otrave, jedol len suché granule. Bol práve u babičky a jej mu ho bolo ľúto, že to jeho jedlo je také nijaké. Tak mu to pekne omastila. Každý veterinár by nad tým zalomila ruky. Babičkinu stravu Benjamín prežil, ako ostatne všeličo. Od babičky vždy prišiel pekne vykŕmený. Psy majú tendenciu sa přežírat. Podľa knižiek to nie je správne, môžu trpieť na bedra. Snažím sa, aby mal správnu životosprávu.

Doprajete mu veľa pohybu?

Chodíme spolu na dlhé prechádzky. Raz som si s ním vyrazila na bicykli. Ubehol so mnou dvadsaťpäť kilometrov a mal chudák potom zodrané ťapky. Mrzelo ma to, v tej chvíli mi nedošlo, že na chodníku pre cyklistov je pre neho tvrdý terén. Už si dávam pozor, jezdíváme spolu väčšinou po lese, kde je mäkké ihličie. Tam je to pre neho príjemné. Musím si ho hýčkať, je to predsa len už pán v rokoch, tak by som mu nechcela rušiť jeho zaslúžené starobe!

Text: Milena Forstová

Foto: Jaroslav Urban