Mudi

História

Mudi je prírodný honecký plemeno, ktoré je v Maďarsku dodnes (aj keď v oveľa menšej miere) používané k paseniu oviec a dobytka. Plemeno vzniklo v priebehu 18. a 19. storočia krížením maďarských honáckých psov (Pumi, Puli) pravdepodobne s rôznymi nemeckými honáckými psami, majúcimi vztýčené uši. Vzniklo prirodzenou selekciou na základe praktických potrieb. Dr. Fényes, riaditeľ národopisného múzea a zakladateľ chovu, objavil toto psov v roku 1920. V tom čase boli známi skôr pod názvom "pastiersky pes". Za oficiálny plemeno bol Mudi uznaný v roku 1936. Počas druhej svetovej vojny utrpela väčšina maďarských plemien veľké straty. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bol chov obnovený z niekoľkých žijúcich jedincov. Dodnes sa najväčšej obľube teší v krajine svojho pôvodu, v Maďarsku, a potom hlavne v USA.

Využitie a povaha

Vďaka svojej odvážnosti je medzi ovčiakmi veľmi obľúbený pre pasenie veľkých a ťažko ovládateľných stád. Je dokonca používaný aj pre nadhánění divokých kancov. V dnešnej dobe sa využíva aj ako výborný strážny a rodinný pes. Je používaný aj pre vyhľadávanie drog a ako strážny pes dobre upozorňujúce na nebezpečenstvo. Vynikajúci je pre tréning agility. Učí sa veľmi rýchlo a nový cvik si zapamätá už po niekoľkých opakovaniach. Je vysoko inteligentný, vynaliezavý, temperamentný a zároveň citlivý. Povahou sa čiastočne podobá belgickému ovčiakovi. Potrebuje trpezlivé, citlivé, ale dôsledné vedenie bez fyzických trestov (dobre reaguje na intonáciu hlasu). Pán je pre neho stredobodom vesmíru. Je to skrátka učenlivý pes, živého temperamentu, odvážny, ostražitý, pozorný a prispôsobivý. Vášnivo rád pracuje.

vzhľad

Stredne veľký pes s klinovito tvarovanou hlavou. Typické sú vztýčené uši. Chrbtová línia klesá k zadku. Hlava a končatiny sú pokryté krátkou hladkou srsťou. Ostatné časti tela kryje trochu dlhšia, veľmi vlnitá až mierne kučeravá srsť rôzne farby. Najnápadnejšie častí tela mudiho je bezpochyby jeho hlava. Celkovo by mala vytvárať dojem pozorného, vždy energického, veselého a inteligentného zvieraťa, bez stopy bojazlivosti či agresivity. Hlava je klinovito utvárané, zužujúci sa k ňufáku. Oči sú úzke, ľahko špicaté vnútorné a vonkajšie kútiky, posadené mierne šikmo, teda celkovo majúci výraz "opovážlivého čertíka". Uši sú vysoko nasadené vztýčené uši tvare obráteného V, pokryté bohatou srsťou, dosahujúci za okraje ušnice. Krk je ľahko vyššie nasadený. Chvost je nasadený stredne vysoko. V pokoji visí, so spodnou tretinou zdvihnutou takmer k horizontále. Hlava a predná časť končatín sú pokryté krátkou, rovnou a hladkou srsťou. Na iných častiach tela je srsti jednotne veľmi vlnitá alebo ľahko kučeravá. Je hustá a vždy lesklá, zhruba 3 až 7 cm dlhá. Na niektorých miestach sa tvoria v srsti víry a cestičky. Srsť je najdlhšia na zadnej strane predných končatín a stehien panvových končatín, kde tvorí práporce. Farba plavá, čierna, blue-merle, popolavá, hnedá. Kohútiková výška: Psy: 41 - 47 cm; ideálna výška 43 - 45 cm. Feny: 38 - 44 cm; ideálna výška 40 - 42 cm. Hmotnosť: Psy: 11 - 13 kg. Feny: 8 - 11 kg.

starostlivosť

Jedná sa o húževnaté a odolné plemeno, ktoré nevyžaduje zvláštnu starostlivosť. Vďaka pomerne krátkej srsti a výbornej prispôsobivosti nie je problém držať ho v dome. Je však veľmi aktívny, preto potrebuje veľa pravidelného pohybu a zamestnania. Zle znáša samotu a najlepšie mu je v spoločnosti svojho pána.

Zdroj: FCI-Standard č. 238 / 22.11.2004 / GB