Nechce spať vonku

Ako privyknúť šteňa na spanie v búde? Tento rok v júni sme si zaobstarali trojmesačné fenku malého bradáča. Bývame síce v Prahe, ale celé leto sme strávili na chalupe, takže prvé 2 mesiace spoločného kontaktu prebiehali tam. Chceli sme si fenku zaobstarať už na jar, aby si dobre zvykla vonku v Prahe, ale bohužiaľ sa nám jej kúpy skôr nepodarila. Tutti spala na chalupe oddelene od nás v kuchyni a to úplne bez problémov. Po návrate do Prahy som jej začala zvykať na trvalý pobyt vonku. Bývame síce v byte, ale máme 180 m2 veľkú zatrávnenú terasu, kde ju chceme mať trvalo. U rodičov sme v minulosti mali dve malé kníračky (nie súčasne) a obe dve bývali trvale (i v zime) na záhrade a boli tam moc spokojné a v dobrej kondícii, čo nám opakovane potvrdil aj náš vtedajší veterinár. Preto som teraz Tutti chcela tiež zvykať na pobyt a spanie vonku. Na terase má zateplenú búdu s predsieňou, kam som ju učila postupne, dávala som jej tam maškrty, na ležanie jej obľúbenú ovčej koži z chalupy, moja prepotené tričko, všetky kŕmenie dostávala v predsieni búdy. Trávila som tam s ňou veľa času cez deň, aby bola nútená si niekde oddýchnuť a išla do búdy, čo sa celkom darilo. Postupne sa naučila na terase zdržiavať počas dňa. Občas škriabala na dvere, ale na to sme nereagovali a prišli za ňou vždy, keď bola v pokoji. Takto sme čas postupne preťahovali. Zatiaľ sme neskúšali nechať ju tam celý deň (nebolo a asi to nebude príliš potreba, pracujeme z domu), ale bola tam už 5 hodín úplne sama a v pokoji. Časť jej pobytu sme si nahrali na kameru a tiež najbližší susedia nám potvrdili, že nepočuli žiadne kňučanie, štekanie či škrabanie. Dňový pobyt by teda zvládala. Horšie je to však v noci. Večer okolo 21. hodiny jej dáme posledné kŕmenie do predsiene búdy a odchádzame. Prvé 4 noci som spala u nej pred búdou, aby nebola osamotená. Postupne som si na terase postavila malý stan a ten od búdy vzďaľovala. Takto som to robila asi 14 dní. Spočiatku bolo treba ju prehovárať povelom "do búdy" a v noci sa budila (1-2x za noc). Tento stav v podstate pretrváva. Máme za sebou mesiac privykania v búde, Tutti tam síce spí, ale je trochu ako mimino. Večer po nakŕmení škriabe na dvere a kňučí, čo nechcem dovoliť vzhľadom na susedov. Akonáhle na chvíľku prestane, idem za ňou a sedím cca 20 minút pred búdou, než sa upokojí a zaspí, potom v tichosti odchádzam. V noci sa prebudí a celé sa to opakuje, akurát ide späť do búdy po 5-10 minútach. Teraz je jej 6,5 mesiaca a situáciu navyše trochu komplikuje skutočnosť, že posledných 14 dní začala prvýkrát hárat a cca 1x za deň má tendenciu nám "skákať na ruky", čo jej nedovoľujeme. Hoci som mala skúsenosť s predchádzajúcimi kníračkami a pre dcéru som zakúpila knižku "Od šteňaťa ku psovi" a snažila sa riadiť výchovnými radami, začínam býttrochu bezradná. Mám v súčasnom postupe ešte vydržať, až prestane hárat, alebo zmeniť stratégiu?

odpoveď:

Hoci ste postupovala úplne vzorne pri navykania Tutti na pobyt vonku, vidím tam dve chybičky: Jednak tá chalupa - už tam ste ju mali učiť zdržiavať aj spávať mimo dom. To, čo sa šteniatko naučí do približne 16 týždňov veku, to už potom berie ako normu. Preto vám to teraz nejde, pre Tutti je normálne (a je to tak aj prirodzené) byť v noci s vami. Druhá vec - ak nechcete mať fenku v byte, vôbec ju tam nepúšťajte, ani cez deň, keď ste doma. Keď môže cez deň za vami a v noci, kedy sa aj psíkovia trochu bojí a radi sa pritúli k niekomu statečnějšímu, ju Vystrčím samotnú von, to ju samozrejme trápi a berie to ako trest. Odmietanie spoločnosti druhých je totiž pre psov vo svorke úplne najväčšie trest za nejaký hrozný prečin. A ona si žiadneho nie je vedomá, určite sa hrozne snaží byť dobrá, takže tomu "trestu" potom vôbec nerozumie. Ja sa teda prihováram za to, aby psy mohli byť s pánov pokiaľ možno stále. Sú to veľmi spoločenské zvieratá a k plnohodnotným prežitkom potrebujú sociálnych partnerov, s ktorými zdieľajú všetky vnemy a dojmy. Potom vyzerá vzájomný vzťah úplne inak, ako keď sa pes musí naučiť riešiť obvyklé aj neobvyklé situácie celkom sám. Áno, môže byť otužilý a mať kvalitnú srsť, ale chýba to krásne súznenie, kedy sa človek a pes na seba len pozrú, a hneď vedia, čo ktorý urobí, pretože sa stále navzájom pozorujú a dokonale sa poznajú. Mala som len jedného psa krátky čas vonku, keď som bývala na priváte, kde pes nesmel do domu. Trápili sme sa obaja, už by som to nikdy nedopustila. Ale samozrejme rešpektujem vaše dôvody. Ak však má byť sučka vonku, potom teda trvalo, a chodievajte s ňou veľa často na prechádzky. Na terasu jej okrem búdy dajte ešte nejaká (najlepšie drevené) odpočívadla ( "vylepšené" palety). Umiestnite je trochu nad zem, aby na ňu neťahalo. Musia z nich mať prehľad, čo sa deje v dome, takže by mala vidieť na okná a hlavne dvere. Psy najradšej leží priamo na priedomí, aby si Ohlídal, že im rodina neutečie. Takže ju do búdy nenúťte. Môžete ju tam kŕmiť, dať jej tam nejaké maškrty , ale nech sa rozhodne, kde bude radšej, či v búde, alebo na nejakom odpočívadle, z ktorého má rozhľad. Cez deň ju učte, že aj keď sú otvorené dvere na terasu, ona dovnútra nesmie. Pripravte si plechovku od piva alebo coly s pár drobnými kamienkami vnútri (otvor prelepte náplasťou) a strážte si vchod. Ako tam nakukne, skúste len ukázať odmietavý tvár a udržať ju vonku, napríklad škaredým "ideš von!". Keby to nestačilo, hoďte pred ňu rinčaním plechovku. Proste si strážte prah. Môže nahliadať a byť tak v kontakte, ale nesmie dovnútra. Potom striedajte chvíľky, kedy sú dvere zatvorené a otvorené, ale s fenkou sa vždy choďte pozdraviť a pohrať von, nestojte len medzi dverami, nepúšťajte ju dovnútra. Rovnako tak večer. Najprv choďte na veľa výdatnú prechádzku, kde bude behať s inými psíkmi, zacvičíte si, pohráte, a potom ju príjemne unavenú nakŕmte a choďte dovnútra, nechajte chvíľku pootvorené, a neskôr bez rozlúčky zatvorte. Keby začala škriabať, hoďte zatvoreným dverám plechovku. Tým jej dáte jasne najavo, že s ňou pre dnešok končíte. Uvidíte, že to veľmi rýchlo pochopia.

MVDr. hana Žertová

Ďalšie odpovede na najrôznejšie otázky nájdete na www.hanazertova.c z